Svetový newsfilter: Čína posiela varovné signály Taiwanu. Na ostrove sa boja invázie

Dobrý deň,

meno Sebastian Kurz sa síce neobjavilo v Pandora Papers, ale rakúsky kancelár má vlastnú kauzu, ktorá nevyzerá dobre a môže ohroziť politickú budúcnosť zázračného dieťaťa rakúskej politiky.

Okrem Kurzových problémov píšeme aj o komplikáciách Facebooku a o varovaniach z Taiwanu, ktorý sa obáva invázie z Číny.

Ázia: Čína posiela varovné signály Taiwanu

Čína stupňuje napätie pri svojom pobreží. Za štyri dni poslala k Taiwanu takmer 150 lietadiel a politici z ostrova varujú, že o pár rokov môže prísť invázia ostrova.

O čo ide: Na Taiwane si už zvykli, že Peking, ktorý ostrov považuje za súčasť svojho územia, provokuje preletmi nad prielivom, ktorý oddeľuje Taiwan od Číny.

Koncom minulého týždňa však tieto provokácie nabrali rozmer, ktorý prinútil Taiwan, aby znovu upozornil na to, že hrozba čínskej invázie nie je len temným sci-fi scenárom.

Od piatka do utorka v oblastiach neďaleko Taiwanu prelietavali desiatky lietadiel. Vyvrcholilo to v pondelok, keď tam Čína poslala 56 lietadiel, čo je zatiaľ najviac za jeden deň.

Čína k ostrovu okrem stíhačiek posielala aj bombardéry, ktoré môžu niesť atómové bomby.

Prečo to robia: Experti za tým vidia hneď niekoľko cieľov. Čína takto zastrašuje vládu aj obyvateľov na Taiwane, no zároveň testuje obranné kapacity ostrova a zbiera informácie o tom, ako taiwanská armáda reaguje na rôzne hrozby.

S aktuálnymi preletmi spájajú aj odkaz pre vládu pred národným dňom, ktorý sa bude na Taiwane oslavovať 10. októbra. Súčasná vláda je totiž veľmi silno naladená proti Pekingu, ktorý ju pravidelne varuje pred vyhlásením nezávislosti.

Prezidentka Cchaj Jing-wen však vraví, že ostrov žiadnu formálnu deklaráciu nepotrebuje, pretože v skutočnosti už je nezávislý.

Taiwan má svoju vlastnú vládu, parlament, inštitúcie, armádu, hospodárstvo aj medzinárodné vzťahy a naozaj funguje ako samostatný štát.

V rámci snahy zachovať si normálne vzťahy s Čínou ho však väčšina krajín sveta neuznáva a Peking blokuje aj jeho účasť v medzinárodných inštitúciách.

New map: Taiwanese ADIZ, FIR and territorial seas: PLAAF/PLAN flights tracks published by Taiwan's MND in orange (Sept 01 – Oct 04, 2021). @dex_eve @Ian_M_Easton @Nrg8000 @HarpiaP @RupprechtDeino @mike_mazza pic.twitter.com/ogMjf60ewu

— CIGeography (@CIGeography) October 5, 2021

Čo bude ďalej: Taiwanskej vláde by pomohlo, ak by bol ostrov nezávislý aj oficiálne, no zmysel by to malo iba vtedy, ak by to uznali svetové veľmoci, napríklad USA alebo EÚ. To dnes nie je reálne.

Taiwanu to teda nestojí za to, aby dával Pekingu zámienku na inváziu ostrova. Tá by však mohla prísť aj tak, podľa Taiwanu pokojne aj vo veľmi blízkej budúcnosti. Minister obrany spomína rok 2025.

Čína na to má vojenské možnosti už dnes, no podľa ministra to o štyri roky pre ňu bude jednoduchšie a menej nákladné. Čo presne to znamená, minister nepovedal.

Aj prezidentka Cchaj sa snaží upozorniť svet na túto hrozbu. Pre časopis Foreign Affairs napísala text, v ktorom varuje pred jej katastrofálnymi dôsledkami. Ak by Čína vojenskou inváziou ovládla Taiwan, podľa nej by to ukázalo, že v súboji hodnôt víťazí autoritárstvo nad demokraciou.

Európa: Kurza netrápi Pandora, no má iný problém

Slovami klasika sa dá povedať, že korupcia ešte nikdy nebola tak blízko úradujúceho rakúskeho kancelára ako tento týždeň. Sebastian Kurz čelí vyšetrovaniu pre kupovanie čiastočne zmanipulovaných prieskumov.

O čo ide: V stredu ráno prebehla v budove vládnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) razia. Prokuratúra prehľadávala aj kancelárie úradu kancelára a dvoch ministerstiev, zhabala dokumenty a telefóny.

Akcia súvisela s vyšetrovaním údajného kupovania falošných prieskumov členmi tejto vládnej strany. Vyšetrovanie sa týka troch organizácií a desiatich ľudí vrátane Sebastiana Kurza. Portál Politico napísal, že v demokratických dejinách Rakúska ide o bezprecedentné obvinenia.

Podľa prokuratúry došlo v rokoch 2016 až 2018 ku kupovaniu a zverejneniu čiastočne zmanipulovaných prieskumov. Vtedajšie ministerstvo financií pod vedením ÖVP si podľa prokuratúry za štátne peniaze kúpilo prieskumy za 140-tisíc eur, ktoré vyfakturovali ako „protikorupčné analýzy„.

Následne ich uverejnil bulvárny denník Österreich, ktorý za to dostal reklamu od ministerstva za státisíce eur.

Čo s tým má Kurz: Kurz argumentuje, že v tom čase bol ministrom zahraničia, a preto sa ho to nijako netýkalo. Podľa prokurátorov bol však práve Kurz centrálnou postavou celej kauzy. Falošné prieskumy mali okrem iného ukazovať, že ÖVP sa pod vedením vtedajšieho predsedu strany Reinholda Mitterlehnera nedarí, čo malo tlačiť na zmenu vo vedení.

K tej aj došlo, keď sa práve vtedy 30-ročný Kurz, považovaný za zázračné dieťa rakúskej politiky, stal v roku 2017 lídrom strany. Potom padla vláda, v ktorej bola Kurzova strana so Sociálnodemokratickou stranu.

Nasledovali predčasné voľby, ktoré ÖVP vyhrala, a Kurz sa stal kancelárom – najmladším v rakúskej histórii. Celý plán sa volal Projekt Ballhausplatz – podľa námestia, kde sídli rakúsky kancelár.

Dokazovať to majú esemesky získané z mobilu Kurzovho blízkeho priateľa, vtedy generálneho tajomníka na ministerstve financií Thomasa Schmida, ktorý mal dohodovať prieskumy. V deň, keď jeden z nich vyšiel, mu Kurz napísal: „Vďaka dnes za Österreich.“

„K vašim službám,“ odpísal Schmid.

Čo hovorí Kurz: Kancelár sa obvineniam bráni a verí, že sa čoskoro ukážu ako falošné.

Opakuje, že v tom čase bol ministrom zahraničia, a keď aj v esemeskách preberal nejaké prieskumy, neznamená to, že vedel, že sú zmanipulované. Správy sú podľa neho vytrhnuté z kontextu. Zverejnenie falošných prieskumov popiera aj denník Österreich.

Nie je to pritom jediné vyšetrovanie, ktorému Kurz čelí. Skúma sa aj to, či Kurz nespáchal krivú prísahu, keď pred parlamentným vyšetrovacím výborom svedčil v kauze Ibizagate. Kancelár zatiaľ v tejto veci nie je obvinený.

Kurz sa funkcie kancelára nechce vzdať, má aj podporu svojej strany. Zelení, s ktorými sú ľudovci v koalícii, majú o jeho spôsobilosti pochybnosti a hovoria, že sa nemôžu tváriť, že sa nič nedeje. Opozícia chce Kurzovi vyjadriť nedôveru v parlamente.

Po korupčnom škandále padla aj predchádzajúca vláda. V roku 2019 skončila koalícia ÖVP so Slobodnými, keď sa zverejnilo video, ako ich líder Heinz-Christian Strache na Ibize dohadoval nekalé biznisy.

Severná Amerika: Facebook mal veľmi zlý týždeň

Správy o Facebooku tento týždeň (nielen v USA) patrili medzi tie najdôležitejšie. Boli dve a ani jedna z nich nie je pre firmu Marka Zuckerberga príjemná.

Čo sa stalo: Prvou udalosťou bol zhruba šesťhodinový výpadok sociálnych sietí a komunikačných platforiem, ktoré patria pod Facebook. Ten bol naozaj rozsiahly, a keďže sa týkal aj aplikácie WhatsApp, pocítili ho aj mnohí ľudia, ktorí na Facebook či Instagram chodia minimálne.

Má to však aj iný rozmer. Ako napísala maďarská europoslankyňa Katalin Cseh, v krajine, kde sa vláda snaží minimalizovať vplyv nezávislých a kritických médií, a preto má veľa politikov šancu dostať svoje posolstvá k ľuďom skôr cez sociálne siete, to pôsobí desivo.

Podľa maďarskej političky by sme nemali byť takí závislí od Facebooku.

Nepríjemná výpoveď: Ešte väčší problém ako niekoľkohodinový výpadok však pre Facebook predstavuje výpoveď bývalej zamestnankyne, ktorá tento týždeň prehovorila pred americkými senátormi.

Frances Haugenová pre Facebook pracovala dva roky. S tým, čo sa deje vo firme, nebola spokojná, preto o tom začala anonymne rozprávať pre Wall Street Journal. Americkému denníku poskytla aj dokumenty, ktoré sa stali základom investigatívnej série The Facebook Files.

Kľúčovým zistením tejto investigatívy je, že Facebook vie o škodlivých vplyvoch svojich platforiem, no nerobí dosť pre to, aby im zabránil.

Nečakaná jednota: Haugenová, ktorá medzitým vystúpila z anonymity, to počas verejného vypočutia potvrdila americkým senátorom. Rozprávala o tom, ako sociálne siete posilňujú polarizáciu spoločnosti a že majú negatívny vplyv na mentálne zdravie detí.

Ako príklad spomenula Instagram a tínedžerky, čo podľa nej dokazuje aj interný výskum Facebooku. Haugenová tvrdí, že hoci o tom firma vie, zisk je pre ňu dôležitejší ako jednotliví užívatelia alebo celá spoločnosť.

Na jej výpovedi v senáte bola zaujímavá ešte jedna vec – na chvíľu zjednotila demokratov a republikánov, ktorí hovorili o tom, že situácia si vyžaduje viac regulácie a ochrany užívateľov.

Afrika: Daňové raje využívajú aj africkí politici

Kauza Pandora Papers, ktorá ukazuje, ako sa politici z celého sveta snažili ukryť svoje bohatstvo, sa dotkla aj Afriky. V dokumentoch je viac ako 40 afrických politikov. Najznámejším je prezident Kene Uhuru Kenyatta.

O čo ide: Kenyatta je vo funkcii od roku 2013. Voľby vyhral dvakrát a tretíkrát už podľa kenskej ústavy kandidovať nemôže. Ako prezident vyhlasuje, že jeho odkazom by mal byť boj proti korupcii a transparentnosť.

V Keni sa počas jeho vlády naozaj zatýkalo pre korupciu, dokonca aj vo veľkých firmách a vo vysokej politike. Na vlastnej koži to zažil napríklad aj minister financií.

Jeho výroky o transparentnosti však teraz spochybňujú zistenia investigatívnych novinárov.

Čo zistili: Kenyatta pochádza z bohatej rodiny. Prezidentom bol aj jeho otec, a ako pripomína BBC, jeho politická kariéra sa spája aj s obvineniami z obohacovania.

Uhuru Kenyatta v minulosti vravel, že verejnosť vie o tom, že jeho rodina má veľké majetky a on je ako politik transparentný. Podľa investigatívcov to nie je pravda a časť ich bohatstva sa skrýva v daňových rajoch.

Dokopy ide o 30 miliónov dolárov. Je to síce len malá časť majetku rodiny, ktorý sa odhaduje na pol miliardy, ale pre imidž prezidenta je nepríjemné, že rodinné peniaze končili v daňových rajoch.

Na zozname sú aj iní: Kenyatta a jeho rodina majú nadáciu v Paname. Podľa medzinárodného investigatívneho centra sa takto v stredoamerickej krajine zvyknú schovávať „špinavé peniaze“.

Kenyatta bude v úrade ešte dva roky. Keďže znovu už kandidovať nemôže, nemusí sa obávať toho, že mu kauzu spočítajú voliči. Pre jeho odkaz bojovníka proti korupcii a netransparentnosti to však je veľká škvrna.

Prezident Kene však nie jediný vrcholový politik z Afriky, ktorý sa ocitol v Pandora Papers. Okrem neho v daňových rajoch svoje bohatstvo skrývajú aj prezidenti Gabonu a Konga.

Latinská Amerika: Panama pomohla aj prezidentovi Čile

Ešte viac vrcholových politikov, ktorí majú problémy po zverejnení Pandora Papers, je v Latinskej Amerike. Okrem troch prezidentov, ktorí stále sú vo funkcii, sa v nich objavilo aj 11 exprezidentov a desiatky ďalších politikov.

O koho ide: Denník El País uvádza, že z Latinskej Ameriky sa do daňových rajov ročne odvedie 35 miliárd eur. Vďaka Pandora Papers vieme, že podiel na tom majú aj politickí lídri.

Ide napríklad o prezidenta Ekvádoru, Dominikánskej republiky, no najviac sa hovorí o mene Sebastián Piñera. Prezident Čile totiž okrem skrývania peňazí v daňových rajoch urobil podozrivý obchod.

Piñera, ktorý bol pred vstupom do politiky úspešný podnikateľ, krátko po zvolení predal podiel v ťažobnej spoločnosti svojmu priateľovi z detstva.

Biznis prebehol v troch splátkach a tá posledná závisela od toho, či sa oblasť, kde sa ťažilo, stane prírodnou rezerváciou, čo v tom čase žiadali environmentálni aktivisti.

Obchádzal pravidlá? Štát, na čele ktorého stál Piñera, napokon z oblasti neurobil rezerváciu, a obchod prebehol tak, ako prezident dúfal.

Dnes vraví, že svoje firmy už v tom čase neriadil, preto o biznise nevedel. Tento prípad sa navyše podľa prezidentskej kancelárie už vyšetroval a čilské orgány Piñeru z ničoho neobvinili.

To však nie je všetko. Podľa Pandora Papers firmy v daňových rajoch využívajú aj synovia čilského prezidenta. Dokumenty, ktoré novinári získali, ukazujú, že príjmy týchto firiem boli darmi od Piñeru. Prezident sa takto vyhol tomu, aby musel platiť 25-percentnú daň z daru.

Problémy s nerovnosťou: Piñeru s ďalšími známymi menami, ktoré sa objavili v Pandora Papers, spája obrovské bohatstvo. Čilský prezident patrí medzi najbohatších ľudí v krajine, jeho majetok v prepočte na eurá dosahuje 2,6 miliardy.

To, že si svoje bohatstvo schováva do daňových rajov, by politikovi nepomohlo v žiadnej krajine. Stačí sa pozrieť na Andreja Babiša.

No ešte horšie to na ľudí pôsobí v štáte, kde veľká nerovnosť dokáže vyvolať masové demonštrácie. Tak, ako to v Čile bolo pred dvoma rokmi.

Meno týždňa: Florin Cîțu

V Rumunsku padla ďalšia vláda. Kabinet premiéra Cîțua končí po rozporoch vo vnútri koalície, ktoré vyvrcholili tým, že za vyjadrenie nedôvery predsedovi vlády hlasovala aj donedávna koaličná strana USR-PLUS.

Spor súvisí nielen s odvolaním ministra spravodlivosti z tejto strany, ale aj s nezhodami ohľadom prideľovania dotácií na komunálne projekty. Prezident Rumunska teraz musí poveriť zostavením vlády iného politika. USR-PLUS je ochotná ísť znovu do vlády, no nechce, aby ju viedol Cîțu.

Ak sa nenájde nikto, kto by v parlamente získal dôveru väčšiny poslancov, môže to viesť k predčasným voľbám, ktoré by najviac vyhovovali opozičným socialistom. Pád vlády však prichádza vo veľmi zlej chvíli, Rumunsko momentálne čelí veľmi silnej vlne pandémie.

Viac čítajte tu.

Foto týždňa

Na plážach v južnej Kalifornii sa objavila ropa, ktorá spôsobila ekologickú katastrofu. Do mora vytieklo takmer 500-tisíc litrov ropy z prasknutého ropovodu. Príčina nehody sa ešte vyšetruje, no podozrenie zatiaľ padá na loď, ktorá pri pobreží robila nezvyčajné manévre.