Denník N

Text o ničom

Foto - Gabriel Kuchta
Foto – Gabriel Kuchta

Napíšem niečo, z čoho si neodnesiete absolútne nič. Žiadny poznatok, žiadnu emóciu.

Autor je spisovateľ

Dva dni predtým, než toto tu čítate, sedím na drevenej lavici na dvore, fajčím a špekulujem, čo mám zas dofrasa napísať, keď už som taká socka, že sú mi aj honoráre z novín dobré; keď som ťažký narkoman, ktorý nevníma realitu okolo seba, zaslepený tak, že zapredá i vlastnú mať. Rozmýšľam, že aj také dačo by možno bolo treba raz stvoriť, čo by ľudí nijako nenasrdilo, čo by ich nenahnevalo. Lebo keď sú ľudia nahnevaní, robia hlúposti, vykrikujú nezmysly, vypisujú somariny a človek potom za to trochu cíti zodpovednosť, trápi ho, koľkým jedincom deň pokazil. Ktovie, možno daktorých od hnevu aj porazilo, normálne ich vystrelo, z človeka sa prostredníctvom písmen stal vrah a ani o tom nevie. To je najhoršie na tom celom, tá nevedomosť.

Teraz si isto poviete, čo si ty fajčil na tej drevenej lavici na dvore, že tu také blbosti brbleš? Že tvoje slová môžu dakomu reálne ublížiť? Že ho môžu zabiť? Nepreceňuješ sa ty dakus, zlatý moj? No a na to ja odpovedám, že sa pochopiteľne preceňujem, hoci v skutočnosti si to možno ani nemyslím, a že to, čo som fajčil na dvore, je predsa zrejmé z toho, aký mierumilovný začiatok textu sa mi vydaril, aký ústretový krok k čitateľovi som si naplánoval, ako som si

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie