Denník N

Eurodotácie vyháňajú vtáky z našich polí. Príbeh krakle dáva nádej, že sa to dá ešte zastaviť (reportáž)

Pár pozorovaných kraklí belasých na poľnohospodárskom družstve v Strážnom. Foto – SOS/Birdlife
Pár pozorovaných kraklí belasých na poľnohospodárskom družstve v Strážnom. Foto – SOS/Birdlife

Ochranári, vedci a farmári na príklade polí a fariem na východnom Slovensku ukazujú, ako sa dá zastaviť úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine.

Autor je editorom portálu Euractiv.sk.

Po rozpálenej ceste medzi obcami Strážne a Veľký Kamenec prechádzajú štyri autá. Prvé náhle zabrzdí a šofér odstaví vozidlo na úzkej krajnici. Zo zadných dverí vystúpi postava s ďalekohľadom. Oprie ho o kapotu a namieri na stoh slamy, ktorý sa nachádza asi sto metrov od vozovky.

Na krajoch obrovskej žltej kopy sedia dva vtáky.

Pasažieri z ostatných áut zatiaľ ticho čakajú na verdikt pozorovateľa. „Sú to ony,“ oznámi správu, ktorú očakávali, a rukou im pokynie, aby ho nasledovali. Zakrátko si na ceste rozbaľuje ďalekohľady ďalších desať ľudí. Stoja tak, že ich prechádzajúce autá takmer nemajú ako obísť, no teraz si to už nevšímajú.

Tými vtákmi sú totiž krakle belasé, ktoré sa dajú na Slovensku vidieť iba na tomto mieste a iba veľmi vzácne. Ľudia s ďalekohľadmi sú ornitológovia a nadšení „birdwatcheri“, ktorí do Medzibodrožia vycestovali z neďalekej obce Senné.

Krakle sa sem vlani vrátili po 25 rokoch a nikto nevie, ako dlho zostanú. História jedného z najpestrejších slovenských vtákov je totiž ukážkovým svedectvom o tom, čo sa stane, keď človek pri práci s pôdou zabudne na prírodu.

No je to tiež príbeh so šťastným koncom, ktorý dáva nádej, že poľnohospodárska činnosť napriek systémovým zlyhaniam nemusí za sebou nechať vyprahnuté púšte bez života.

Krakľa belasá na poľnohospodárskom družstve v Strážnom. Foto – SOS/Birdlife
Perie krakle belasej. Foto – SOS/Birdlife

Zbieranie hektárov a tiché polia

Bratislavská kancelária Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife v bratislavskom Ružinove má na oknách veľké množstvo samolepiek, ktoré chránia vtáky pred smrteľnými nárazmi do skla.

Vnútri v centrále vtáčích ochranárov sú všade kopy kníh s výsledkami ornitologických výskumov alebo propagačné materiály o projektoch na záchranu ohrozených vtáčích druhov. Na stene visí plagát s nápisom „vták roka“, ktorého ornitológovia každoročne vyberajú, aby upozornili na jeho úbytok.  Tento rok je to pipíška chochlatá – kedysi bežný druh poľného vtáka, ktorý sa dnes už dá skôr vidieť na parkoviskách obchodných centier.

Výber tohto druhu nie je náhodný. V ostatných mesiacoch ochranárov zamestnáva hlavne kampaň požadujúca zmenu domácej poľnohospodárskej politiky. Keď sa EÚ pred tromi rokmi pustila do nekonečných rokovaní o reforme agrodotácií, boli to hlavne ornitológovia, kto najhlasnejšie hovoril o ich devastačných dosahoch na prírodu.

Dôvod je zrejmý: za posledných 30 rokov z európskych polí a lúk zmizla viac ako polovica vtákov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Slovensko

Teraz najčítanejšie