Denník N

K Nobelovej cene mali blízko Ilkovič aj Hviezdoslav. Pred vojnou ju dostal rodák z Bratislavy, ktorý sa neskôr pridal k nacistom

Martin Venhart. Zdroj - Slovenská akadémia vied
Martin Venhart. Zdroj – Slovenská akadémia vied

Keď si Alfred Nobel prečítal svoje parte, ktoré omylom vyšlo v novinách, zistil, že v ňom nabudúce chce mať niečo iné ako: „zomrel obchodník so smrťou“. Podpredseda SAV Martin Venhart hovorí o vzniku Nobelových cien, o tom, prečo je hodnotenie tajné, aj o kontroverzných ocenených.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či sa môže Nobelov fond vyčerpať;
  • ako viedol Nobelov románik k oceneniu za mier;
  • či možno Nobelovu cenu odobrať a koho by sa to mohlo týkať;
  • o ktorých Slovákoch sa šepkalo ako o potenciálnych laureátoch;
  • ako sa stal bratislavský rodák a laureát Nobelovej ceny súčasťou mašinérie nacistického režimu.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Ak sa ľudí spýtate na nejaké vedecké ocenenie, väčšina z nich bude pravdepodobne poznať Nobelovu cenu. Ako si „ceny zo Švédska“ udržiavajú celosvetovú pozornosť a prestíž?

Nobelova cena je opradená tajomnom, má históriu a zaujímavý príbeh. To majú ľudia radi. Vznikla totiž, keď si Alfred Nobel v roku 1888 prečítal v novinách svoje vlastné parte. Noviny pochovali nesprávneho človeka, lebo zomrel jeho brat, no Nobela zaskočilo, keď si prečítal, že zomrel „obchodník so smrťou“. Bol veľmi úspešný podnikateľ v oblasti výbušnín a zároveň držiteľ 355 patentov, okrem iného aj na dynamit. Preto sa vydesil, že si ho ľudia budú pamätať v zlom. Tak prišiel s myšlienkou ceny pre vedcov a založil Nobelovu nadáciu, do ktorej vložil veľké množstvo peňazí.

Jeho príbuzní neprotestovali, že im ubúda z dedičstva?

On bol veľmi zvláštny. Žil samotárskym spôsobom života, nikdy sa neoženil a nemal deti. Historici spomínajú štyri dámy, ktoré sa vyskytli v jeho okolí. Jednu z nich aj požiadal o ruku, ale bol odmietnutý.

Alfred Nobel. Zdroj – Wikipedia/public domain

Veľmi dôležitou dámou v jeho živote bola jeho sekretárka, grófka Bertha Kinská, s ktorou zrejme prežil nejaký krátky románik, no pomerne rýchlo ho opustila a vydala sa za svojho predošlého partnera. Do konca života však zostali v korešpondenčnom kontakte a bola to pravdepodobne ona, ktorá ho presvedčila, aby do svojich plánov zahrnul aj Nobelovu cenu za mier. Ona sama ju v roku 1905 aj dostala (Bertha von Suttnerová, rod. Kinská, bola česko-rakúska pacifistka, publicistka a spisovateľka – pozn. red.). 

Ocenení si v každej kategórii každoročne delia takmer milión eur. To sú ešte stále peniaze „za dynamit“?

Áno.

Čo sa stane, keď sa vyčerpajú?

Neviem, ale myslím si, že to nehrozí. Nobelov fond totiž peniaze aj investuje, takže nie sú držané ako hotovosť. Ak by sa však niečo také stalo, bude na rozhodnutí správcov nadácie, čo ďalej.

Nobelovu cenu za medicínu získal trochu prekvapivo objav receptorov tlaku a tepla, aj keď sa favorizoval vývoj technológie mRNA, na ktorej sú postavené vakcíny proti covidu-19. Prečo podľa vás rozhodla porota takto?

To je veľmi ťažko odhadnúť, lebo zákulisie rozhodovania aj nominácie kandidátov sú tajné.

Od objavu po udelenie ceny niekedy prejde aj desaťročie, kým porota vedca ocení. Prečo sa čaká tak dlho?

Niekedy sa ten objav prejaví až po rokoch. Na začiatku môže ísť o vedeckú kuriozitu, no po desaťročiach sa vďaka nemu povedzme nájde nejaká prelomová aplikácia, čím na seba upúta. Druhá možnosť je, že v konkrétnom roku nie je na stole žiaden prelomový objav. Vtedy sa komisia často pozerá spätne do histórie.

K medicíne, fyzike, chémii, literatúre a mieru sa v roku 1968 Švédska národná banka rozhodla pridať aj cenu za ekonómiu. Pribudnú v budúcnosti aj ďalšie kategórie?

Nie. Vtedy sa rozhodlo, že cenu za ekonómiu „na pamiatku Alfreda Nobela“, ktorá v pôvodnom testamente nebola, prijmú. Ale bude to jediné rozšírenie. Samozrejme, nič nie je vytesané do kameňa a aj toto rozhodnutie sa môže zmeniť, nepredpokladám to však.

Testament Alfreda Nobela, v ktorom venoval 94 percent svojho majetku do Nadácie Alfreda Nobela. Zdroj – Wikipedia/public domain

Nobelovu cenu za mier môže dostať aj inštitúcia, no ostatné ocenenia si delia maximálne traja laureáti. Dáva to v dnešnom čase zmysel, keď sú objavy jednotlivcov čoraz zriedkavejšie?

Áno, veda sa od čias Alfreda Nobela výrazne posunula a tento problém bude stále vypuklejší. Za najvýznamnejšie objavy 21. storočia považujem objav Higgsovho bozónu a gravitačných vĺn a oba výsledky boli získané vďaka veľkému medzinárodnému kolektívu vedcov. Bez toho dnes nemáte na vedecký prelom šancu. Ale aj tieto objavy boli odmenené Nobelovou cenou, pretože porota dokázala nájsť lídrov, ktorí za nimi stáli.

Ďalšie pravidlo z Nobelovho testamentu hovorí o tom, že cena sa neudeľuje po smrti. Prečo?

Je to rozhodnutie Alfreda Nobela, tak si ho ctíme. Pokiaľ by však laureát zomrel v čase od vyhlásenia po udelenie, platí výnimka, vďaka ktorej sa mu cena udelí. Zatiaľ sa to stalo dvakrát. Celkovo si myslím, že sa to robí správne. Vedci by mali byť ocenení ešte počas života, aby mohli vidieť, že si spoločnosť ich prácu váži.

Dá sa Nobelova cena odobrať?

Nie.

Stalo sa v histórii, že bola udelená laureátovi, ktorý sa neskôr ukázal ako kontroverzný?

Veľakrát. Napríklad v roku 1905 dostal cenu za fyziku bratislavský rodák Filip Lenard. Ocenili ho za prínos k výskumu katódových lúčov. Tie viedli k objavu röntgenového žiarenia. Filip Lenard bol síce vynikajúci fyzik, no stal sa súčasťou mašinérie nacistického režimu a podieľal sa na perzekúcii vedcov, ktorí boli nacizmu nepohodlní. Vrátane Alberta Einsteina. No Nobelova komisia nemohla v roku 1905 vedieť, že sa na staré kolená začne takto správať.

Ďalším kontroverzným laureátom bol portugalský neurológ Antonio Egas Moniz. V roku 1949 dostal Nobelovu cenu za lobotómiu. Ide o operáciu, ktorou sa prerušujú niektoré nervové vlákna prepájajúce štruktúry mozgu. V čase, keď neboli k dispozícii dnešné psychofarmaká, sa používala na liečbu depresií a iných psychických ťažkostí. Psychiatri si od nej veľa sľubovali a ešte v 70. rokoch to bol relatívne bežný zákrok. Často však viedol k strašným veciam, keď ľudia prišli o osobnostnú iskru alebo sa dostali až do vegetatívneho stavu. Dnes je lobotómia považovaná za neetickú a dúfam, že sa už nikde nevykonáva.

Doktori študujú röntgenovú snímku mozgu pred zákrokom. Zdroj – Wikipedia/public domain

Často sa hovorí aj o kontroverziách Nobelovej ceny za mier. Kto ju udeľuje?

Áno, za asi najkontroverznejšieho nositeľa Nobelovej ceny za mier sa považuje Jásir Arafát, ktorý na dosiahnutie svojich cieľov používal násilné praktiky. Nobelova cena za mier je často obviňovaná z toho, že je príliš politická. Udeľuje ju totiž nórska Nobelova komisia, z nej päť členov nominuje nórsky parlament. Ale terčom kritiky býva aj Nobelova cena za literatúru. Jedno obdobie jej vyčítali preferenciu škandinávskych autorov a dnes by sme možno považovali za divnú aj voľbu prvého laureáta.

Prečo?

Získal ju relatívne neznámy Sully Prudhomme. Hovorí sa o tom, že komisia veľmi zvažovala, či to dať jemu alebo Levovi Nikolajevičovi Tolstému, čiže autorovi diel Vojna a mier alebo Anna Karenina. No ten nakoniec Nobelovu cenu nikdy nedostal. Autorov, u ktorých vás prekvapí, že túto cenu nikdy nedostali, je viac.

Inak aj samotný Nobel bol literát. Zanechal po sebe štvoraktovú tragédiu Nemesis. Je o mladej talianskej šľachtičnej, ktorú ako dieťa týral otec. Ona ho neskôr zavraždí a je popravená. Toto dielo vyšlo v čase, keď Nobel zomieral a následne boli všetky výtlačky okrem troch zničené. V roku 2003 vyšlo vďaka nim opätovné vydanie v niekoľkých jazykoch.

Prípadov, keď významní vedci Nobelovu cenu nedostali, je asi dosť, ale koľko vedcov stihlo za život dostať viac ako jednu?

Štyria. Najznámejšia je Marie Curie-Skłodowska, ktorá dostala spolu s manželom a kolegom cenu za objav rádioaktivity. Druhú Nobelovu cenu za objav chemických prvkov rádia a polónia dostala sama. Jej manžel totiž tesne predtým tragicky zahynul.

Na zadnej strane ocenenia je Vergíliov citát v latinčine, ktorý hovorí: „Vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením“. Foto – TASR/AP

S vedcom Johnom Bardeenom sa zase viaže vtipná príhoda. Na bankete po získaní Nobelovej ceny za vývoj tranzistora sa rozprával so švédskym kráľom Gustavom. Ten sa spýtal, prečo so sebou na banket nevzal aj svojho syna. Vedec viac-menej zo žartu povedal, že keď Nobelovu cenu dostane ešte raz, tak ho určite privedie. Syn sa na banket nakoniec dostal, keď Bardeen o pár rokov získal cenu za prínos k teórii supravodivosti.

Marie Curie-Skłodowska získala dve ceny a je jednou z najznámejších vedkýň sveta. No ocenených žien je aj v 21. storočí relatívne málo, prečo?

O tom, do akej miery muži vedci prevažujú, by sme mohli viesť dlhšiu diskusiu.

Tento rok nebola medzi ocenenými žiadna vedkyňa.

Nie, ale minulý rok boli dve nositeľky Nobelovej ceny za chémiu. Historicky bol, samozrejme, prístup žien k vzdelaniu veľmi znevýhodnený, myslím si však, že trend sa postupne mení. Napríklad v rokoch 1901 až 1920 boli ocenené len štyri ženy a za rovnaké obdobie 21. storočia je ich 28.

Ja mám ako experimentálny jadrový fyzik za ostatných päť rokov výlučne študentky. Objektívne však musím povedať, že sú v tomto odbore znevýhodnené. Akonáhle mi nejaká z nich oznámi, že v blízkom čase pôjde na materskú, musím jej okamžite zakázať vstup do laboratória. Je tam totiž žiarenie, ktoré by mohlo ohroziť plod a neskôr aj dieťa, keďže tieto látky môžu prejsť do materského mlieka. Takéto prerušenie výskumu môže v niektorých prípadoch kariéru vedkyne aj predčasne ukončiť.

O tom, že proces hodnotenia je tajný, sme sa už bavili, čo však vieme o ľuďoch, ktorí vedcov na Nobelove ceny nominujú?

Pri každom type ceny je to trochu iné. Fyziku, chémiu a fyziológiu udeľuje Švédska akadémia vied, ktorá oslovuje približne tritisíc vedcov z celého sveta. Tí majú možnosť navrhnúť kohokoľvek. Keď sa im potom nejaké návrhy začnú prekrývať, vznikne úzky zoznam, z ktorého komisia vyberie víťaza. Tento zoznam je prísne tajný a nominácie sa nesmú prezradiť ani po vyhlásení laureáta.

Záznam z ceremónie udeľovania Nobelových cien, ktorá sa každoročne koná 10. decembra na výročie smrti Afreda Nobela. Zdroj – YouTube/Nobel Prize

Je to dobrý systém?

Podľa mňa áno, lebo aj medzi vedcami je dosť ješitných ľudí. Sám som bol svedkom, ako sa jeden kolega chvastal, že jeho školiteľ bol v užšom zozname laureátov na Nobelovu cenu. Prekvapilo ma to, lebo to predsa nemal ako vedieť. Keby sa zverejňoval zoznam úzkych nominovaných, mali by sme oveľa viac všelijakých žabomyších vojen a možno aj odvolaní. Takto zostávajú neodpustiteľné krivdy pod pokrievkou.

Slovensko zatiaľ nemá žiadneho nositeľa Nobelovej ceny. Prebieha u nás výskum, ktorý by v budúcnosti mohol mať šancu?

Nemám rád túto otázku a nebudem menovať nikoho konkrétneho, aby som nevyvolal tie neodpustiteľné krivdy, o ktorých hovorím. Myslím si, že niečo s potenciálom sa u nás robí, ak by sa však slovenskej vede podarilo získať Nobelovu cenu, tak by to nebolo vďaka systému, ktorý tu je, ale napriek nemu.

Mali sme nejakých adeptov na ocenenie v minulosti?

Zopár Slovákov bolo k Nobelovej cene veľmi blízko. Najbližšie asi Dionýz Ilkovič, ktorý bol spolupracovníkom nositeľa Nobelovej ceny, Jaroslava Heyrovského. Ale Dionýz Ilkovič je rozhodne vedecká osobnosť, ktorá si zaslúži obdiv aj bez Nobelovej ceny.

V rámci Nobelovej ceny za literatúru bol spomínaný Pavol Országh Hviezdoslav a jeho Krvavé sonety. Išlo totiž o jednu z prvých básnických odpovedí na prvú svetovú vojnu. Blízko bol pravdepodobne aj Miroslav Válek.

Naozaj neprezradíte, koho by ste nominovali, ak by ste mohli?

Nie. Ale môže sa stať, že ma niekedy oslovia. Niektorým mojim blízkym kolegom sa to už stalo. Napríklad niekdajší predseda akadémie vied Štefan Luby bol oslovený a novinárom povedal iba toľko, že navrhol významného slovenského fyzika. Možností nie je až tak veľa, keď viete, s kým zhruba spolupracoval, ale tajomstvo zachoval. Ako jadrový fyzik si myslím, že aj niektorí moji kolegovia dosiahnu výsledky hodné nominácie, ale ešte tam úplne nie sú.

Martin Venhart

Je experimentálny jadrový fyzik a podpredseda Slovenskej akadémie vied za prvé oddelenie vied.  Osem rokov rokov bol vedúcim oddelenia jadrovej fyziky Fyzikálneho ústavu SAV. Viedol experimenty v CERN-e, na Univerzite v Jyväskylä či v iThemba Labs v Juhoafrickej republike.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

ESET Science Award

Nobelove ceny

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie