Denník N

Fascinujúca analýza ľudskej iracionality a sily presvedčenia

Kniha Liečba duchom od Stefana Zweiga aj po takmer sto rokoch nastavuje zrkadlo ľudskej racionalite.

Keď prírodovedec Carl Linné (1707 – 1778) prišiel s názvom homo sapiens – človek rozumný, nastavil latku veľmi vysoko. Áno, môžeme hovoriť o istom narcizme, ktorý sa prejavuje v tomto pomenovaní. Veď kto sám seba nazve pred druhými rozumným bez toho, aby to nevyvolalo istú mieru nevôle?

Linné mal, samozrejme, ďalšie dôvody, pre ktoré použil spojenie človek rozumný, no tými sa tu nebudem hlbšie zaoberať. Kľúčové je vedomie, že racionalita a logika sa stali akýmisi typologickými znakmi ľudskej spoločnosti. Ktokoľvek, kto narúša spoločenský úzus, je veľmi rýchlo označený za nerozumného (prípadne nenormálneho).

Je de facto každodennou axiómou, že od ľudí očakávame racionálne správanie. Viera v racionalitu nám poskytuje istú mieru bezpečia: pri nakupovaní v dave, keď kráčame po ulici či keď navštívime divadlo. Je však viera v ľudskú racionalitu skutočne racionálna?

Je historickou zákonitosťou a paradoxom zároveň, že keď sa ľudstvo racionalizuje či zažíva technologicko-vedecký rozmach, pod povrchom bujnejú iracionálne sily, ktoré nemožno potlačiť. Ako civilizácia sa ich môžeme snažiť vytesniť, marginalizovať či démonizovať, no konfrontácii sa chtiac-nechtiac nevyhneme. Príkladom je aj súčasná epidémia, ktorá ukázala, ako ďaleko má ľudstvo od racionálne a logicky sa správajúcej spoločnosti.

Keď človek 19. storočia vymenil koňa za auto, nečakal, ako veľmi sa svet zmení za taký krátky čas. No zatiaľ čo sa svet navonok stával vedeckým, technologickým a rozum bol povýšený na najvyššiu hodnotu, svet ľudskej psychiky sa zmietal v búrke protichodných pudov, ktoré neprijímali nový, racionálny svet. S elektrifikáciou sveta šli ruka v ruke rozmach psychických ochorení, rozkvet ezoteriky, pseudovedy či alternatívnej medicíny. Aké sú dôvody tejto kauzality? Prečo vedecké odpovede a scientistický pohľad nestačil 19. storočiu a prečo nestačí ani dnes?

Pokorný „šarlatán“

Stefan Zweig, známy predovšetkým svojím najznámejším autobiografickým románom Svet včerajška (Premedia, 2014), vo svojej knihe Liečba duchom rozpracováva na pozadí troch osobností fascinujúcu analýzu ľudskej iracionality a sily presvedčenia. Podkladom pre jeho syntézu sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie