Denník N

Logo MediabrífingMediaBrífing: YouTube zakázal antivaxerov, no ich videá neodstránil ani po nahlásení

Dobrý deň, čítate MediaBrífing, týždenný newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a dostanete ho každý piatok do schránky. Dnes sa okrem iného dočítate:

  • YouTube zakázal antivaxerov, no ich videá neodstránil.
  • Ktorým médiám výpadok Facebooku uškodil.
  • Čo hrozí Facebooku po tom, čo prehovorila whistleblowerka.
  • Monica Lewinská o tom, ako jej mohli sociálne siete pomôcť.

YouTube zakázal antivaxerov, no ich videá neodstránil ani po upozornení

Minulý týždeň YouTube informoval, že zablokuje všetky videá šíriace lži o očkovaní. Proti pravidlám sú napríklad tvrdenia, že vakcíny sú nebezpečné, spôsobujú autizmus, neplodnosť, alebo sú využívané na čipovanie ľudí.

Na skúšku sme preto vo štvrtok 30. septembra nahlásili 10 takýchto videí, ktoré zverejnili české alebo slovenské kanály na YouTube.

Výsledok: Po týždni firma nezmazala ani jedno z nahlásených videí. Požiadali sme preto hovorkyňu spoločnosti o vysvetlenie.

Kontext: Videá v slovenčine a češtine šíriace lži o očkovaní nie sú na YouTube až také rozšírené. Pri vyhľadávaní ponúka portál najmä obsah z dôveryhodných zdrojov. Ak si odmyslíme jedno video redakcie Zem a vek, podľa ktorého je očkovanie nebezpečnejšie ako koronavírus (362-tisíc spustení), mali zvyšné nahlásené videá v priemere len 1300 spustení a zverejnili ich menšie kanály (v priemere 1562 odberateľov).

Čo je nové: YouTube sprísnil pravidlá aj voči klamstvám o klimatickej zmene. Kanály, ktoré popierajú vedecké poznatky, nebudú môcť zarábať na reklamách vo videách.


Ktorým médiám výpadok Facebooku uškodil

Ilustračné foto: Brett Jordan / Unsplash / CC

Šesťhodinový výpadok Facebooku, Instagramu a WhatsAppu bol v médiách podrobne pokrytý a dnes sa už o jeho príčinách nebudeme rozpisovať. Radšej sa posuňme ďalej a pozrime sa, aký dôsledok mal výpadok na čítanosť slovenských online médií.

Nedostupnosť sociálnych sietí totiž mohla spôsobiť, že niektorí ľudia trávili viac času na stránkach médií. Zároveň je však pre niektoré weby návštevnosť z Facebooku kľúčová, a tak im výpadok mohol uškodiť.

Preto sme sa pozreli, akú návštevnosť mali vybrané spravodajské weby v uplynulých desiatich týždňoch a porovnali ich s tým, akú návštevnosť dosiahli tento pondelok.

Ktorým médiám klesla čítanosť:

  • Počet reálnych používateľov najviac klesol stránkam noviny.sk (-39,1 %), tvnoviny.sk (-30,5 %), refresher.sk (-28,7 %), ta3.com (-14,6 %) a cas.sk (-11,5 %).
  • Podobne to dopadlo aj pri pohľade na počty zobrazených stránok, pokles zaznamenali tvnoviny.sk (-35,2 %), noviny.sk (-33,9 %), refresher.sk (-21,2 %) a cas.sk (-18,6 %).

Ktorým médiám čítanosť narástla:

  • Počet reálnych používateľov narástol webom dobrenoviny.sk (15,4 %), pluska.sk (6 %) a startitup.sk (5,6 %).
  • Pageviews v pondelok oproti priemeru stúpli stránkam dobrenoviny.sk (13,4 %), startitup.sk (7,7 %) a dennikn.sk (4,4 %).

Ostatné skúmané spravodajské weby mali plus-mínus rovnakú návštevnosť ako v minulosti.

Čo to znamená: Dvojciferný percentuálny pokles naznačuje, ktoré médiá môžu byť viac závislé na návštevnosti zo sociálnych sietí. Prípadný dlhší výpadok by pre ne znamenal aj väčší biznisový problém. Zároveň sa však opäť ukazuje, že najsilnejšie slovenské médiá majú návštevnosť pomerne stabilnú a lojálni čitatelia si ich obsah nájdu aj bez sociálnych sietí.

Pozor: Prezentované čísla nie sú dokonalým vyjadrením vplyvu Facebooku a Instagramu na návštevnosť webov. Ukazujú len, že tento pondelok mali niektoré stránky horšie čísla, ako u nich býva zvykom. Avšak návštevnosť kolíše zo dňa na deň v závislosti od mnohých iných faktorov, najmä od atraktivity obsahu.

Takisto si treba uvedomiť, že aj médiá, ktoré sú závislejšie od sociálnych sietí, si mohli udržať dobré čísla, pretože dokázali čitateľov prilákať napríklad cez notifikácie na mobilných zariadeniach. Zároveň mohli mať niektoré weby v pondelok nadštandardnú čítanosť, a tak ich už večerný výpadok Facebooku stiahol len späť na ich priemerné čísla.


Čo hrozí Facebooku po tom, čo prehovorila whistleblowerka

Bývalá zamestnankyňa Facebooku a whistleblowerka Frances Haugenová. Foto: TASR/AP

Za únikom interných dokumentov Facebooku, ktoré vyvolali novú vlnu kritiky sociálnej siete, stojí bývalá zamestnankyňa Frances Haugenová. V nedeľu vystúpila pred verejnosť v relácii 60 Minutes na televízii CBS, v utorok vypovedala v americkom Senáte.

Povedala, že Facebook a Instagram oslabujú demokraciu, rozdeľujú spoločnosť a škodia deťom, obzvlášť dievčatám. Vedenie firmy podľa nej môže svoje služby zlepšiť, no uprednostňuje zisk.

„Keď sme si uvedomili, že tabakové spoločnosti tajili škody, ktoré spôsobujú, vláda konala. Keď sme zistili, že autá sú bezpečnejšie s bezpečnostnými pásmi, vláda konala, “ povedala Haugenová. „Žiadam vás, aby ste urobili to isté aj teraz,“ vyzvala politikov.

Facebook obvinenia odmieta a tvrdí, že zverejnené interné prieskumy boli dezinterpretované. Haugenová sa vraj nezúčastnila na poradách top manažmentu, a tak nevie, ako sa rozhodnutia prijímali. Nepracovala ani na bezpečnosti detí na sieti, takže vraj nemôže hovoriť o toxickosti Instagramu.

Čo bude nasledovať:

  • Americkí demokrati a republikáni sú výnimočne jednotní a oba tábory hovoria o potrebe regulácie Facebooku. Otázne je len, ako to urobiť.
  • Jednou možnosťou je zmena oddielu 230 zákona o slušnej komunikácii (Communications Decency Act) z roku 1996, ktorý chráni internetové firmy pred žalobami za príspevky používateľov. Zmena by napríklad mohla umožniť ľuďom žalovať platformy, ak im ich algoritmy spôsobili škodu, píše NPR.
  • Ďalšími možnosťami sú napríklad federálny zákon na ochranu súkromia alebo prísnejšie pravidlá na ochranu detí na internete.
  • Dlho sa hovorí aj o rozdelení gigantov – YouTube od Googlu, Instagram a WhatsApp od Facebooku. To by však riešilo len problém s ich monopolným postavením, nepomohlo by to v boji proti dezinformáciám, šíreniu nenávisti, polarizácii či ohrozovaniu detí.
  • Potrebné je lepšie pochopiť, ako ľudia sociálne siete používajú. K relevantným dátam majú prístup len platformy a nemajú dôvod ich zverejňovať. Preto je nevyhnutné, aby dáta poskytli na nezávislé výskumy, píše Nathaniel Persily zo Stanfordu.
  • Facebook síce dnes zverejňuje viac dát, ale často sú chybné a nekompletné. Navyše nie je možné ich presnosť validovať. Firma rovnako blokuje existujúce snahy výskumníkov analyzovať, čo sa na sieti deje.
Titulka najnovšieho čísla časopisu Time vyzýva ľudí, aby si odstránili Facebook.

Kde môže byť problém: Po novej regulácii internetu volá aj Facebook. Samozrejme, lobuje za také zmeny, ktoré mu neuškodia a ktorým sa bude vedieť ľahko prispôsobiť. Ak bude regulácia navrhnutá zle, tak používateľom nepomôže, no môže spôsobiť problémy iným internetovým firmám, ktoré by mali ambíciu stať sa konkurenciou existujúcim gigantom.

Zaujímavosť: Reportér denníka Wall Street Journal Jeff Horwitz objavil whistleblowerku Haugenovú cez sociálnu sieť LinkedIn, na ktorej sa snažil nájsť viac zdrojov z prostredia sociálnej siete. Prezradil to v podcaste CNN Reliable Sources.

Zaujímavosť 2: Súd nariadil nájsť poznámky, ktoré si Zuckerberg písal od roku 2006. Chce zistiť, či tam nie sú dôkazy, že firma zámerne nezabezpečila ochranu súkromia svojich používateľov.


Monica Lewinská o tom, ako jej mohli sociálne siete pomôcť

V USA mal v septembri premiéru seriál Impeachment: American Crime Story o škandále Clinton-Lewinská. Monica Lewinská je jeho producentkou, no nemala dosah na jeho obsah.

Lewinská v podcaste Sway denníka New York Times hovorila aj o tom, že keby v roku 1998 existovali sociálne médiá, mohla sa lepšie brániť voči establišmentu a útokom médií.

Čo povedala:

  • O novinároch: „Od priateľov viem, že keď boli spočiatku požiadaní o komentár a povedali niečo pekné, nezverejnilo sa to. Nikoho nezaujímalo, že som slušný človek.“
  • Keby vtedy existovali sociálne siete: „Možno by ste videli viac aspektov toho, akým človekom som bola.“ Nebola by známa len z fotiek v školskej ročenke na strednej škole, ktoré médiá zverejnili. Ľudia by mohli zistiť, aké mala záujmy, že bola vtipná a že nebola hlúpa.
  • O negatívach sociálnych sietí: „13-ročné deti urobia 150 fotografií, kým zverejnia jednu selfie,“ povedala Lewinská.
  • O riešení: „Existuje skvelý výrok: ‚Každý si zaslúži mať hlas, no nie každý si zaslúži mať mikrofón.‘ A myslím si, že by to mali naše sociálne médiá zabezpečiť.“

Tip: Tento týždeň mal na HBO Max premiéru Lewinskej dokument o online prenasledovaní s názvom 15 Minutes of Shame. Na Slovensku zatiaľ nie je dostupný, služba HBO Max sa na Slovensko rozšíri na budúci rok.

Ďalšie správy o médiách

Titulka týždňa

Filipínsky influencer Bretman Rock sa stal prvým verejne známym homosexuálom na titulke časopisu Playboy.

Hoaxy, dezinformácie a propaganda

[Objednajte si knihu fínskej novinárky Jessikky Putinovi trollové o tom, ako prenikla do petrohradskej továrne na dezinformácie. Kniha vyšla v českom preklade v Deníku N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Facebook

Google

Logo MediabrífingMediaBrífing

MediaBrífing sumarizuje dianie v médiách a na internete. Pripravuje ho Filip Struhárik. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie