Denník N

Napísala knihu o zneužívaní: Bola to možnosť, ako mať situáciu znova pod kontrolou

Foto - archív Nicol Hochholczerovej
Foto – archív Nicol Hochholczerovej

[Pre predplatiteľov: tento víkend máte poštovné na naše knihy zadarmo.]

Nicol Hochholczerová má 22 rokov a v septembri jej vyšla debutová kniha Táto izba sa nedá zjesť. Opisuje v nej zneužívanie starším učiteľom počas základnej školy.

„Nechcem, aby čitatelia moju knihu vnímali ako výnimočnú v tom zmysle, že je výnimočný jej dej. Trochu výnimočné je, že zhodou okolností sa to stalo aj osobe, ktorá rada píše a ktorá odmalička chcela vydať knihu. Ale obávam sa, že to, čo sa v nej odohráva, je v istom zmysle celkom bežné,“ hovorí Hochholczerová.

V rozhovore opisuje aj to, ako o knihe hovorila so svojím otcom, koľko z jej priateliek má podobnú skúsenosť a prečo podľa nej zneužívanie nikto nezastavil ani vtedy, keď sa v malom meste stalo verejným tajomstvom.

V rozhovore ponechávame tykanie, pretože autorka rozhovoru sa s Nicol Hochholczerovou pozná od detstva vďaka literárnym súťažiam.

Napísala si knihu o dievčati, ktoré bolo zneužívané starším mužom, a priznávaš, že šlo o tvoju skúsenosť. Vie ten muž, že o ňom vyšla kniha?

Vie. Aj mi k nej gratuloval.

Čítal ju?

To neviem. Snažil sa ma od vydania knihy kontaktovať, ale nereagovala som a ani sa nechystám.

Nebojíš sa, ako zareaguje?

Je mi to jedno.

Kniha končí v čase, keď má hlavná hrdinka 18 rokov. Ty máš teraz 22. Nie je to pre teba stále veľmi čerstvé?

Z hľadiska napísania knihy si myslím, že je to čerstvé tak akurát. Ten text by nebol dobrý, keby som ho písala bez odstupu, ale nebol by dobrý ani vtedy, ak by už tie udalosti vo mne nevyvolávali žiadne emócie. Jednoducho to musí byť správny moment, keď to už človeku neubližuje, ale zároveň ho to stále škrie.

Mala som pocit, že ten moment prišiel, tak som sa pustila do písania. Celý čas som si pripomínala, že toto bude moja kniha, bude na nej moje meno, môžem ju napísať tak, ako ja chcem, a to bolo zrazu tak úžasne oslobodzujúce – keď som už nemohla mať kontrolu nad tým, čo sa udialo, tak ju mám aspoň nad tým, ako to bude napísané.

Počas písania si si prechádzala aj staré zápisky. Nemala si niekedy pocit, že už sa do toho obdobia nechceš vracať?

Ten pocit som mala celý čas. Na veľa konkrétnych situácií som dokonca úplne zabudla, musela som písať ľuďom, ktorí o tom vedeli, či si nespomínajú na niečo, čo by som mohla použiť. To, čo som mala zapísané, bolo pre mňa už v čase písania knihy zrazu natoľko cudzie, odporné a aj zahanbujúce, že som si to prečítala až v momente, keď ma k tomu doslova dotlačil text, lebo presne to odporné a zahanbujúce mu chýbalo.

Pamätám si, že som sa raz ráno zobudila, urobila si kávu, zapálila si cigaretu a mechanicky som si povedala: teraz si sadneš k počítaču, otvoríš tento súbor a prečítaš si ho. Zo začiatku mi z tých zápiskov bolo až fyzicky zle, potom som však narazila na jeden text napísaný bez ružových okuliarov, ktoré má človek povedzme v šestnástich rokoch, a pôsobil až tragikomicky. To, že som zrazu nad niečím, čo som dlho nedokázala ani prečítať, začala uvažovať ako nad materiálom do knihy, bolo pre mňa v závere neskutočne oslobodzujúce.

Kniha sa začína, keď má hlavná hrdinka dvanásť rokov. Koľko ľudí vedelo o tom, že sa stretávaš so starším mužom v čase, keď si ešte chodila na základnú školu?

Vtedy to bolo len zopár mojich najbližších kamarátok, ktoré tým už vtedy neboli nadšené, ale, pochopiteľne, netušili, čo s tým. Postupom času o tom však vedelo čoraz viac ľudí; myslím, že sa z toho v našom malom meste pomaly stalo až akési verejné tajomstvo.

Hovorila si si spätne, ako je možné, že to nikto neoznámil na políciu alebo že to nepovedali tvojim rodičom?

Určite som nad tým nepremýšľala v zmysle, že by som to všetkým ľuďom, ktorí o tom vedeli a nič neurobili, vyčítala. Verím tomu, že veľa z nich by bolo radšej, keby o tom vôbec nevedeli; možno si hovorili, že sa to určite vyrieši, že sa o tom určite dozvie niekto, kto bude vedieť, čo s tým, alebo sa to dozvedia rodičia, alebo jeden z nás dostane rozum.

Ja som vlastne bola jedným z ľudí, ktorí o tom vedeli. Písali sme si o tom v roku 2013, keď si mala 14 rokov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Sexuálne zneužívanie

Životy žien

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie