Otec nás roky tyranizoval. Keď ho už nebolo, mama za ním plakala
Príbeh rodiny, ktorá najprv žila v násilí a potom v klamstve.
Manželstvo Tániných rodičov spĺňalo takmer všetky kritériá toxického partnerského vzťahu. Otec mamu bil, týral, znásilňoval, nepúšťal z domu, potom ju, naopak, z domu vyhadzoval len v papučiach a v župane, aj keď mrzlo alebo pršalo.
Peniaze jej raz nedával vôbec, potom jej kompletne odovzdal celú výplatu aj s prémiami, aby následne vykrikoval, že ju zabije, lebo za to vyplatila dlhy na bytovom podniku a on si nemá za čo kúpiť borovičku a cigarety. Raz o nej rozprával ako o najlepšej manželke na svete, o pár dní bola „obyčajná sprostá šľapka“.
Mame a Tániným trom súrodencom nemal kto pomôcť. Jej vlastná mama jej vyčítala, že robí niečo zle, keď je muž na ňu taký odporný a že by možno pomohlo, keby nenosila „tú otrasnú trvalú“. Susedia aj kolegyne z maminej práce predstierali, že nevidia modriny na jej tvári, maximálne sa zatvárili súcitne, lebo veď čo by už chudera so štyrmi deťmi sama zmohla, musí to znášať.
Takto to išlo 15 rokov, Táňa v tom prežila celé detstvo aj časť puberty. Zo súrodencov je najstaršia, otcovo tyranstvo si hneď po mame odskákala najviac. „Bil ma, vulgárne mi nadával, keď k nám občas prišli spolužiačky,
