Denník N

Divoká príroda žije medzi golfovým ihriskom a lyžiarskym svahom. Reportáž z pralesa Veľký Gápeľ pod Chopkom

Pod starými jedľami v pralese. Foto – Soňa Mäkká
Pod starými jedľami v pralese. Foto – Soňa Mäkká

V nízkotatranskej Bystrej doline sa vďaka úradníkovi zachovalo najviac pralesov v Nízkych Tatrách. Divoké územie susediace s lyžiarskym strediskom a golfovým areálom by po reforme národných parkov bolo ideálnou lokalitou pre prírodný turizmus.

V strede Bystrej doliny v Nízkych Tatrách, medzi golfovým ihriskom na Táloch a lyžiarskym strediskom Chopok juh, sa nachádza ostrov divokej prírody. Je to jediné miesto v celých Nízkych Tatrách, kde sa rozprestierajú pralesy po oboch stranách doliny.

„Na tých svahoch nie sú takmer žiadne lesné cesty a nebola tu intenzívna lesnícka činnosť, preto sa tu zachovalo asi 500 hektárov pralesov, najviac v Nízkych Tatrách,” hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, ktoré mapovalo pralesy na Slovensku. Predtým pracoval v občianskom združení Forest Stewardship Council Slovensko, ktoré pre tunajšie pôvodné lesy vypracovalo projekt rezervácie; tá sa však dodnes nevyhlásila.

Prales v Bystrej doline. Foto – Marián Jasík

Exkurziu do pralesa začíname spolu s ním prechodom Bystrého potoka. Keďže sa v týchto lesoch neťaží, mostík cez potok, ktorý odniesla veľká voda, nikto neobnovil. Hoci je jeseň, prúd potoka je dosť silný. Zrejme by sme neprešli bez toho, aby sme sa namočili. A tak si vyzúvame topánky a brodíme sa potokom. Neodhadla som však výšku hladiny, takže si už o chvíľu prezliekam mokré nohavice. Potom vychádzame na úzky chodník, po ktorom stúpame lesom.

Zatiaľ ešte nie sme v pralese, no debatujeme o tom, aký je rozdiel medzi ním a lesom, v ktorom sa nachádzame.

„Prales vyzerá inak, ako sme zvyknutí pri našich potulkách lesmi. Väčšina ľudí v pralese asi ešte nebola,” púšťa sa do vysvetľovania Marián Jasík. „V lese nevidíme hrubé odumreté drevo na zemi, čo je typický jav pralesov – stromy odumierajú a postupne sa rozkladajú. A, samozrejme, v pralese by mali byť stromy hrubé, tenšie a aj tie najmenšie, kým v hospodárskom lese sú všetky stromy viac-menej rovnaké.”

Kým sme v lese, vidíme aj stopy po činnosti človeka, ktoré by v pralese byť nemali – lesné cesty, plochy, kde sa skladuje drevo, peň s rovnou reznou plochou, čo znamená, že bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Brezne

Lesy SR

Ochrana prírody

Príroda

Turistika a outdoor

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie