Denník N

Divoká príroda žije medzi golfovým ihriskom a lyžiarskym svahom. Reportáž z pralesa Veľký Gápeľ pod Chopkom

Pod starými jedľami v pralese. Foto – Soňa Mäkká
Pod starými jedľami v pralese. Foto – Soňa Mäkká

V nízkotatranskej Bystrej doline sa vďaka úradníkovi zachovalo najviac pralesov v Nízkych Tatrách. Divoké územie susediace s lyžiarskym strediskom a golfovým areálom by po reforme národných parkov bolo ideálnou lokalitou pre prírodný turizmus.

V strede Bystrej doliny v Nízkych Tatrách, medzi golfovým ihriskom na Táloch a lyžiarskym strediskom Chopok juh, sa nachádza ostrov divokej prírody. Je to jediné miesto v celých Nízkych Tatrách, kde sa rozprestierajú pralesy po oboch stranách doliny.

„Na tých svahoch nie sú takmer žiadne lesné cesty a nebola tu intenzívna lesnícka činnosť, preto sa tu zachovalo asi 500 hektárov pralesov, najviac v Nízkych Tatrách,” hovorí Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, ktoré mapovalo pralesy na Slovensku. Predtým pracoval v občianskom združení Forest Stewardship Council Slovensko, ktoré pre tunajšie pôvodné lesy vypracovalo projekt rezervácie; tá sa však dodnes nevyhlásila.

Prales v Bystrej doline. Foto – Marián Jasík

Exkurziu do pralesa začíname spolu s ním prechodom Bystrého potoka. Keďže sa v týchto lesoch neťaží, mostík cez potok, ktorý odniesla veľká voda, nikto neobnovil. Hoci je jeseň, prúd potoka je dosť silný. Zrejme by sme neprešli bez toho, aby sme sa namočili. A tak si vyzúvame topánky a brodíme sa potokom. Neodhadla som však výšku hladiny, takže si už o chvíľu prezliekam mokré nohavice. Potom vychádzame na úzky chodník, po ktorom stúpame lesom.

Zatiaľ ešte nie sme v pralese, no debatujeme o tom, aký je rozdiel medzi ním a lesom, v ktorom sa nachádzame.

„Prales vyzerá inak, ako sme zvyknutí pri našich potulkách lesmi. Väčšina ľudí v pralese asi ešte nebola,” púšťa sa do vysvetľovania Marián Jasík. „V lese nevidíme hrubé odumreté drevo na zemi, čo je typický jav pralesov – stromy odumierajú a postupne sa rozkladajú. A, samozrejme, v pralese by mali byť stromy hrubé, tenšie a aj tie najmenšie, kým v hospodárskom lese sú všetky stromy viac-menej rovnaké.”

Kým sme v lese, vidíme aj stopy po činnosti človeka, ktoré by v pralese byť nemali – lesné cesty, plochy, kde sa skladuje drevo, peň s rovnou reznou plochou, čo znamená, že bol

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Peter Kalenský je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Denník N v Brezne

Lesy SR

Ochrana prírody

Príroda

Turistika a outdoor

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie