Denník N

Kým Pčolinskému nasadili putá, spustil vojnu v polícii (+ interaktívny sprievodca a video)

Pripravili sme prehľad vojny v polícii. Ako vypukla a kto medzi sebou bojuje? Opozícii so Sme rodina sa podarilo spochybniť vyšetrovania veľkých káuz, podozrenia z manipulácií výpovedí sa ich pritom netýkajú.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

V polícii už niekoľko mesiacov prebieha neprehľadný boj a ťažia z neho najmä kritici vyšetrovateľov, ktorí odkrývajú, ako sa za vlád Smeru korumpovalo a ako sa zneužíval štát.

Boli to kroky Vladimíra Pčolinského, ktoré začali konflikt v bezpečnostných zložkách. Podnikal ich ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v čase, keď už polícia od januára 2021 vyšetrovala, či zobral úplatok. Dovtedy Pčolinský nespochybnil vyšetrovateľov, ktorí rozpletali korupčnú "chobotnicu" Smeru.

Video: Čo nesedí na verzii Vladimíra Pčolinského a ako spustil vojnu v polícii (autorky: Mária Benedikovičová, Martina Koník)

"Je tu vojna. Zbytočne si budeme hovoriť, že nie je. Je tu vojna. Je brutálna vojna a toto je totálna vojna," povedal 8. septembra v televízii JOJ Vladimír Pčolinský.

V bezpečnostných zložkách štátu je vojna, akú Slovensko v novodobej histórii ešte nezažilo. A boli to kroky Vladimíra Pčolinského, ktoré ju začali. Podnikal ich ako šéf tajnej služby v čase, keď už policajti vyšetrovali, či zobral úplatok.

"Len čo som začal tieto informácie postupovať vonku, tak v tom momente sa začal problém," rozprával v JOJ po svojom prepustení z väzby.

"Keď na to upozornil náš kolega Vladimír Pčolinský ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby, div sa svete, našli sa dvaja kajúcnici a bol zavretý," vyhlásil 31. augusta Pčolinského kamarát, predseda Sme rodina Boris Kollár.

Pčolinský teda tvrdí, že to bol práve on, kto prišiel na možné manipulácie. Čo však nehovorí, je, že na údajné manipulácie začal upozorňovať až v čase, keď už po ňom išla polícia. A že sa podozrenia týkajú len zlomku zo stoviek výpovedí.

Pre bežného človeka je konflikt medzi Národnou kriminálnou agentúrou a policajnou inšpekciou neprehľadný a nepochopiteľný. Aby sme pochopili, čo sa stalo, musíme sa vrátiť do obdobia pred zadržaním Pčolinského.

Záťah na policajné špičky

Je november 2020 a policajný tím Očistec odkrýva, ako mal oligarcha Norbert Bödör ovládať políciu a ako sa za vládnutia Smeru zneužívala aj SIS. Pčolinský prácu vyšetrovateľov NAKA nespochybňuje a odmieta aj tvrdenia Roberta Fica o politických tlakoch na vyšetrovanie.

"Oligarchovia si sprivatizovali bezpečnostné zložky. Tak to dopadlo, ako dopadlo, že dnes sa riešia zločinecké skupiny, ktoré pozostávajú z vrcholných predstaviteľov ministerstva vnútra," vyhlásil v novembri v relácii Na telo plus televízie Markíza Pčolinský. V rámci akcie Očistec vtedy skončili vo väzbe bývalé špičky polície vrátane niekdajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara, bývalého šéfa NAKA Petra Hraška či bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera.

V decembri 2020 vo väzbe končí námestník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa, a to pre podozrenia zo zneužívania svojej funkcie, vynášania citlivých informácií a vydierania. Beňa bol za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho vysokým funkcionárom v SIS. Keď ju Pčolinský po nástupe Matovičovho kabinetu prevzal, natoľko mu dôveroval, že z neho spravil svojho zástupcu. Beňa v decembri za mrežami ešte nevypovedá o údajnom úplatku pre Pčolinského a ten sa ho zastáva.

"Poznám ho ako čestného človeka, to znamená, že nechcem túto vec komentovať v nejakej osobnej rovine s výnimkou toho, že som smutný, že k takej situácii došlo," komentoval v decembri Pčolinský v rádiu Expres v relácii Braňa Závodského.

23 tajných pri policajtovi

Zlom nastáva, keď Beňa začína spolupracovať s vyšetrovateľmi, prizná sa, že kedysi vynášal informácie z SIS a vypovedá aj o údajnom úplatku 40-tisíc eur od Zoroslava Kollára. Vlani na jeseň si ho vraj podelili na polovicu s Pčolinským. Zobrať ho mali za to, že tajná služba dá tomuto vplyvnému právnikovi pokoj.

Beňa prvýkrát vypovedá o údajnom úplatku 22. januára a polícia vtedy začína vyšetrovať Pčolinského. Beňovu verziu 5. februára potvrdzuje na výsluchu niekdajší šéf daňových kriminalistov a nominant Smeru Ľudovít Makó. Ten mal byť sprostredkovateľom Zoroslava Kollára, 40-tisíc eur mal od neho odovzdať Beňovi a ten mal potom dať polovicu - 20-tisíc eur Pčolinskému. Makó je blízky kamarát Beňu, práve on Pčolinského s Makóom zoznámil.

K šéfovi tajnej služby rýchlo unikne informácia, že ho polícia vyšetruje pre podozrenia z korupcie. Skutočnosť, že Pčolinský vedel, že ho vyšetrujú, dokazuje príhoda z jeho zadržania. Pčolinský povedal policajtovi, ktorý ho strážil, že má na sebe rovnakú mikinu ako deň predtým, keď sa naňho polícia chystala a policajt sledoval okolie jeho bytovky.

Šéf SIS vravel policajtovi, že vtedy bolo okolo neho 23 príslušníkov tajnej služby a dával mu najavo, že o ňom vie oveľa viac. Spomínal podrobnosti o jeho pôsobení v policajnom zbore. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel to vyhodnotil ako prezentáciu vplyvu a sily, a aj preto navrhoval pre Pčolinského väzbu.

Na otázku, kedy presne sa Pčolinský dozvedel, že policajti na ňom pracujú, neodpovedal. Iba odpísal, že je to vo vyšetrovacom spise.

No isté je, že na údajné manipulácie vo vyšetrovaní veľkých káuz upozornil, keď ho už NAKA tri týždne vyšetrovala. Na generálnu prokuratúru podal trestné oznámenie 12. februára.

Toto trestné oznámenie viedlo ku kauze údajného falšovania svedeckých výpovedí, ktorú vyšetruje policajná inšpekcia a ktorá vyústila do väzobného stíhania vyšetrovateľov NAKA. Medzi nimi aj policajta Jána Čurillu, ktorý sa podieľal aj na prípade Pčolinského.

Fico sa preriekol: Pčolinský spustil vojnu

Ešte v máji, keď nebolo zrejmé, čo vojnu v polícii vyvolalo, bol už Robert Fico ako jeden z mála zorientovaný. "Pán Pčolinský podával trestné oznámenie v tejto veci a spustil vojnu medzi policajtmi," povedal 23. mája predseda Smeru.

V SIS sa začali diať veci v súvislosti s falšovaním výpovedí až po výsluchoch Beňu a Makóa, ktorí prehovorili o údajnom úplatku pre Pčolinského. Tajná služba krátko nato požiadala súd o schválenie odposluchov levického podnikateľa Petra Petrova a o pár dní skutočne aj nahrala odposluchy, na ktorých stoja dnešné obvinenia vyšetrovateľov NAKA.

Petrov je podnikateľ s väzbami na takáčovcov a na nahrávke sa neznámemu mužovi chváli, ako vyšetrovatelia odkryli veľké korupčné kauzy iba vďaka tomu, že inštruoval členov gangu takáčovcov o tom, čo majú vypovedať. Zaujímavé je, že do telefónu hovorí o upravovaní výpovedí, ktoré sa malo diať pomerne dávno, teda pred pol rokom na NAKA.

V odposluchoch, ktoré SIS zaznamenala 23. februára a 11. marca, Petrov neznámemu mužovi vraví:

"To keby Čurilla ti povedal, jak sa to tam koordinovalo všetko, však ja som im vybavil chlapcov, aby sami prišli na výsluch vypovedať."

"A ja si pamätám, keď mi povedal Čurilla, že keby neni mňa, neni takáčovcov, keby neni takáčovcov, neni Makóa, keby neni Maka, neni Očistec, keby neni Maka, neni Judáš, všetko som to robil ja.”

Sme rodina kritizuje vyšetrovanie káuz

Hneď ako Pčolinský 11. marca skončil s putami na rukách, začalo hnutie Sme rodina bojovať za svojho človeka. Kým dovtedy spochybňovali vyšetrovanie politicky citlivých káuz najmä Smer a Hlas, odrazu mali spojenca priamo v koalícii - v strane Sme rodina, ktorú vedie predseda parlamentu a Pčolinského kamarát Boris Kollár.

"Či to robíme kvôli Vladovi Pčolinskému? Áno, robíme to aj kvôli Vladovi Pčolinskému," priznal v máji Kollár, že kolúznu väzbu navrhli upraviť aj kvôli svojmu človeku.

Fico rozprával, ako si koalícia kupuje udavačov: "Sú tu aj prípady, keď štát priamo korumpuje týchto udavačov, aby boli ešte aktívnejší v krivých výpovediach."

"Myslím si, že aj toto, o čom dnes hovoríme, je dielom Igora Matoviča a skupinky ľudí okolo neho, ktorú on ťahá za svoje nitky a snaží sa nabudiť dojem, že on je ten spravodlivý a všetci okolo neho sú skorumpovaní," pridával predseda Hlasu Peter Pellegrini.

"Keby ste videli, aká je tam dôkazná núdza a celé je to zmanipulované. Áno, myslím si, že je to celé zmanipulované," hodnotil Pčolinského prípad v diskusii Rádia Expres Boris Kollár.

V apríli Pčolinskému ešte pribudlo obvinenie, že podplácal policajta, aby ochránil firmu Strabag pred vyšetrovaním, čo takisto popieral.

Tajomná schôdzka v SIS

Koalícia ponechá Kollárovi tajnú službu aj po obvineniach Pčolinského. Keďže premiér Heger stále dostával varovné signály, že dochádza k manipuláciám vo vyšetrovaniach, v máji sa odohrala v areáli tajnej služby schôdzka desiatich najmocnejších ľudí v krajine.

"Keď sa pýtali, kto toto stretnutie zvolal, tak ja som povedal "inicioval som ho ja". Poprosil som pána premiéra, aby ho zvolal, lebo on riadi SIS," vysvetľuje Boris Kollár.

Je tam aj šéf policajnej inšpekcie Adrián Szabó, nominant Smeru, za ktorého éry bola inšpekcia známa tým, že zametala podozrenia pod koberec. Teraz vyšetrovala podozrenia z manipulácií výpovedí, ktoré smerovali voči vyšetrovateľom odkrývajúcim najzávažnejšie korupčné kauzy z čias vládnutia Smeru.

O Szabóovi čoskoro vychádza najavo, že je korupčník. Priznal sa k braniu úplatkov a od súdu už dostal podmienku.

Tajomného stretnutia v SIS sa chytí Peter Pellegrini a Robert Fico, ešte viac pritvrdia svoju kritiku a Boris Kollár je už vtedy otvorene na ich strane.

"Koľko potrebujete mŕtvych Lučanských? Jedného? Nestačí? Desiatich potrebujeme mať mŕtvych? Nestačí? Päťdesiati vám budú stačiť, pani ministerka?” pýtal sa v parlamente 14. mája Boris Kollár ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (vtedy Za ľudí, teraz SaS), keď varovala, že na základe návrhu hnutia Sme rodina upravujúceho kolúznu väzbu by sa dostali na slobodu okrem Pčolinského aj nominanti Smeru, napríklad Kajetán Kičura či Monika Jankovská.

Fico s tabuľou

V tejto chvíli bolo už pre verejnosť veľmi náročné udržať si prehľad v tom, čo sa v polícii deje. Bez toho, aby sme hovorili, kto je dobrý a kto zlý, skúsme sa na to pozrieť očami Roberta Fica – koho sa on zastáva.

Predseda Smeru opakuje, že si koalícia vytvorila systém udavačov s cieľom pozatvárať opozíciu. Ak sa bývalí vysokopostavení nominanti Smeru ku korupcii priznávajú, podľa neho to robia len preto, že sú k tomu donútení. V máji dokonca prikazuje generálnej prokuratúre pod vedením Maroša Žilinku, koho zbaviť trestného stíhania.

"Podľa nás by generálny prokurátor mal zabezpečiť, pretože ide o prípravné konanie, aby boli okamžite Pčolinský a Kaľavský prepustení na slobodu, ale okamžite. Lebo tu už nejde o fazuľky; tu ide o vládnutie, tu ide o moc v štáte. Preto títo musia ísť na slobodu (ukazuje na Pčolinského, Kaľavského a Zuriana - pozn. red.), musia byť zbavení vecí, lebo inak sa nedozvieme pravdu. Budú ich tam dusiť vo vlastnej šťave ako hovädzie mäso," vyhlásil Fico.

A o niekoľko týždňov sa stane to, o čom predseda Smeru hovoril. Žilinkova generálna prokuratúra túto trojicu zbaví obvinení.

Prečo sa táto trojica objavila vedno na Ficovej tabuli? Branislav Zurian a Ján Kaľavský boli vo vedení Národnej kriminálnej agentúry už za vlády Smeru a vo funkciách zostali aj za terajšej koalície. Oboch dva dni pred Ficovým vystúpením obvinili, že funkcie zneužívali; údajne vynášali informácie z polície. A spravia to isté, čo Pčolinský. Vo chvíli, keď ich vyšetrujú, začnú hovoriť o manipuláciách výpovedí.

Fico to interpretuje tak, že ich stíhania sú pomstou za to, že upozorňujú na prešľapy vyšetrovateľov, a stíhaním ich chcú umlčať. Na tabuľu ich preto zapísal ako "umlčaných na objednávku”.

Pristavme sa pri Jánovi Kaľavskom. Bol to kolega vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorý im prinášal informácie z terénu aj od takáčovcov. V momente, ako ho začali vyšetrovať, začal hovoriť o manipulácii s výpoveďami takáčovcov Mateja Zemana a Csabu Dömötöra.

Vo veľkých kauzách sú desiatky aktérov a stovky výpovedí a spochybnená je len jedna z nich - tá, za ktorú odsúdili Dömötöra. Aj tú si iba sčasti vymyslel. Vylepšil výpoveď, ako Zemana videl v kaviarni odovzdať úplatok Ľudovítovi Makóovi a jeho kamarátovi. V skutočnosti Zemana odviezol za Makóom so 100-tisíc eurami, no vymyslel si, že čakajúc pri aute videl dovnútra kaviarne, ako mu v obálke úplatok dal.

Ešte raz: Na základe tohto jedného prípadu spochybňujú politici aj ostatných kajúcnikov vo veľkých korupčných kauzách. Žiadne sporné výpovede týkajúce sa týchto prípadov sa v uzneseniach policajnej inšpekcie nespomínajú.

"Ako to nazvať? Čo to je, keď sa pripravia udavači, ktorí klamú? A klamú tak, že ich na to inštruujú vyšetrovatelia NAKA. To je zločinecký systém. Keby sa dali dokopy predstavitelia gestapa a ŠtB, tak to nevymyslia," komentoval Fico.

"Tu naozaj existuje skupina ľudí, ktorá je schopná z titulu svojho postavenia v silových zložkách alebo orgánoch činných v trestnom konaní priamo ovplyvňovať a manipulovať vyšetrovanie jednotlivých prípadov," tvrdil Peter Pellegrini.

Elitní vyšetrovatelia NAKA vo väzbe

Vyšetrovateľov spochybňuje od zadržania Pčolinského aj Boris Kollár. Na konci augusta pohrozil, čo sa stane, ak budú rovnako ako Pčolinského stíhať jeho ľudí. "Pokiaľ by takéto niečo malo pokračovať, my nie sme ochotní sa toho zúčastňovať. Naozaj je potom čestné povedať ľuďom, aby znova rozhodli v predčasných voľbách," varoval šéf druhej najsilnejšej koaličnej strany Kollár.

Na základe výpovede Kaľavského a odposluchov z SIS policajná inšpekcia v júli spravila známy zásah na takáčovcov, ktorému velila šéfka vyšetrovacieho tímu Diana Santusová. Práve pre prerušenie nasadenia kukláčov do tohto zásahu prišiel o funkciu policajný prezident Peter Kovařík, no napokon skončila aj Santusová v pozícii šéfky inšpekčného tímu.

Dôležité však je, čo sa dialo pred týmto zbabraným zásahom. Niekoľko dní predtým niekto vypustil informáciu, že tím policajnej inšpekcie chystá oveľa väčšiu akciu, počas ktorej zadrží vyšetrovateľov NAKA aj prokurátorov vrátane špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Vtedy už mala inšpekcia napichnutú kanceláriu vyšetrovateľov NAKA a odpočula, ako riešia práve podozrenia voči inšpekčnému tímu so Santusovou, že ide po nich na základe vykonštruovaných dôkazov s cieľom zdiskreditovať ich a zmariť odkrývanie veľkých káuz, takzvanej korupčnej chobotnice Smeru, a že NAKA je rozhodnutá stíhať ich.

Inšpekcia ich však predbehla. Keď už mala odposluch z kancelárie, vyšetrovateľov Čurillu a spol. obvinili zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. V polovici septembra tak skončili štyria policajti, ale aj šéf inšpekcie Peter Scholtz vo väzbe.

Keď ich po dvoch týždňoch krajský súd prepustil s tým, že ich stíhanie je neopodstatnené, u časti verejnosti už boli spochybnení.

A ako Čurillu, ktorý v marci zadržiaval Pčolinského, vníma niekdajší šéf tajnej služby, prezradil pár dní po svojom prepustení z väzby. "Keď mi pán Čurilla so svojou skupinkou ráno o piatej doručili uznesenie o vznesení obvinenia, nevdojak sa mi na tvári pri čítaní zjavil úsmev. Nato mi on povedal: 'Na začiatku sa všetci usmievajú a potom ich to prejde.' Veď je aj porekadlo: Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie," povedal Pčolinský 7. septembra pre Plus 7 dní.

Sme rodina si rozumie s opozičnými stranami nielen v obhajobe policajnej inšpekcie, ale aj v samej kritike kajúcnika Ľudovíta Makóa. Pripomeňme, že Makó je kľúčovým svedkom aj v Pčolinského kauze. Vypovedá, ako preňho sprostredkoval úplatok od Zoroslava Kollára.

Doposiaľ sa však nevyšetruje, že by Makó vo výpovediach klamal. Ku skutkom, ktoré vyšetrovateľom opísal, sa už priznali viacerí bývalí nominanti Smeru.

Kritika Makóa

"Makó sa po troch dňoch zosypal a priznal sa aj k tomu, čo nespravil. Minimálne mi to tvrdil, keď som sa s ním stretol v januári tohto roku, lebo chcel ísť von. Povedal, že dal aj ďalších," vraví Pčolinský o Makóovi, ktorý sa vlani na jeseň po vzatí do väzby rýchlo rozhodol spolupracovať s vyšetrovateľmi.

Fico v parlamente vyhlasoval o Makóovi: "Pravda je taká, že pán Makó je jeden z tých udavačov a kajúcnikov, o ktorých presne hovorí tá správa Slovenskej informačnej služby, ktorú tu čítal pred všetkými poslancami Národnej rady predseda Národnej rady. Je tu pracovná skupina, ktorá manipuluje s týmito ľuďmi, ktorá ich pripravuje, ktorá tlačí na nich."

Pčolinský teraz zvykne hovoriť, že prvýkrát na možné manipulácie prišiel už na jeseň. Čo konkrétne vtedy spravil, aby sa tieto podozrenia vyšetrovali, nechce prezradiť. Iba neurčito odpovedal, že sa tomu začali podrobnejšie venovať. Policajná inšpekcia vo svojich uzneseniach však neuvádza nič, čo by mala od SIS z tohto obdobia a čo by usvedčovalo vyšetrovateľov z podvádzania pri výsluchoch. Aj po opakovaných žiadostiach Vladimír Pčolinský odmieta Denníku N poskytnúť klasický rozhovor.

Generálna prokuratúra síce zrušila Pčolinského obvinenia v korupčnej kauze, nariadila však v prípade znova konať a rozhodnúť. Nie je preto vylúčené jeho opätovné stíhanie.

"Toto je totálna vojna, ktorá teraz beží. Otázka je, že kto a kedy zvíťazí," vyznal sa pár dní po prepustení z väzby Pčolinský.

Spozornieť musel Pčolinský už 6. decembra 2020, keď súd zobral do väzby jeho námestníka Borisa Beňu a jeho vtedajší obhajca Daniel Lipšic oznámil, že klient spolupracuje s vyšetrovateľmi. Zástupca riaditeľa SIS Beňa bol zapletený do aféry, ktorá sa týkala zneužívania tajnej služby za vládnutia Smeru.

Následne začal Beňa vypovedať aj proti svojmu kamarátovi Vladimírovi Pčolinskému. Na výsluchu 22. januára opísal, ako si vlani na jeseň podelili 40-tisíc eur od vplyvného právnika Zoroslava Kollára za to, že mu dá SIS pokoj. V tento deň polícia začala trestné stíhanie a pustila sa do vyšetrovania jedného z najvplyvnejších štátnych funkcionárov – riaditeľa SIS.

ENCYKLOPÉDIA: KTO JE KTO VO VOJNE V POLÍCII

Hlavných aktérov vojny v polícii zobrazuje nasledujúca grafika. Kliknutím na konkrétnu osobu sa vám zobrazí, akú rolu v boji zohráva a bližšie informácie o nej. (Nižšie nájdete aj grafiku, ktorá ukazuje rozsah vyšetrovania – kto už spolupracuje s vyšetrovateľmi a koho všetko usvedčujú. Článok pokračuje pod infografikou.)

Zoroslav Kollár

Vplyvný konkurzný právnik, ktorý sa v minulosti objavil na mafiánskych zoznamoch a mal povesť nedotknuteľného. V októbri 2020 skončil vo väzbe v rámci akcie Víchrica, ktorá sa týkala podozrení, že sudcovia brali úplatky. Kollár údajne podplácal sudcu, aby ovplyvnil súdne spory vo svoj prospech. Neskôr mu pribudlo obvinenie v súvislosti s krytím ilegálnej výroby cigariet, kde je podozrivý aj jeho kamarát Makó.

Jeho trestné stíhanie týkajúce sa údajného úplatku pre Pčolinského zrušila generálna prokuratúra. Kollár tvrdil, že nedával úplatky vedeniu SIS.

Ľudovít Makó

Za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, teda od roku 2014 až do júna 2020 šéfoval Kriminálnemu úradu finančnej správy (KÚFS). Je to úrad s podobnými kompetenciami, ako má policajné kriminálne spravodajstvo či SIS. Po schválení súdom môže KÚFS žiadať o odpočúvanie ľudí či firiem, takisto môže preverovať, čo sa deje na ich účtoch.

Keď Matovičova vláda nastúpila k moci, Makó nechcel odísť z funkcie. Objavili sa informácie, že post v júni 2020 opustil, keď dostal možnosť prejsť do SIS. Makó reagoval, že nemôže povedať, či pracuje v SIS, lebo by porušil zákon o ochrane utajovaných skutočností.

Od septembra do novembra 2020 bol vo väzbe. Stal sa z neho najznámejší kajúcnik. Aj vďaka nemu sa rozkrýva systém nastavený za vlád Smeru, na základe jeho výpovedí došlo aj k sérii zadržaní. Vyšetrovateľom napríklad uviedol, ako sa vraj korumpovalo za zakrývanie daňových zločinov, do čoho boli zapletené aj špičky polície vrátane policajného prezidenta Tibora Gašpara a nebohého Milana Lučanského. Vypovedal aj o praktikách oligarchov blízkych Smeru Norberta Bödöra či Jozefa Brhela, ktorí údajne získali milióny zo zmanipulovaných štátnych zákaziek. Obaja v súčasnosti sedia vo väzbe a vinu odmietajú.

Makó, rovnako ako Beňa, usvedčoval z prijatia úplatku Pčolinského. Makó bol údajne spojkou Zoroslava Kollára na nich, ktorí viedli SIS.

Makó na výsluchu hovoril, že so Zoroslavom Kollárom boli priatelia. Zblížili sa v roku 2018, keď nominant Smeru a dnes takisto trestne stíhaný František Imrecze odišiel z pozície riaditeľa finančnej správy. Makó vtedy požiadal Zoroslava Kollára, či by sa nevedel za neho prihovoriť, aby uvoľnenú funkciu získal, a v tomto období sa spriatelili. Keďže spolu dobre vychádzali a dôverovali si, podľa Makóa ho Zoroslav Kollár požiadal, či by vedel v SIS u Pčolinského a Beňu vybaviť, že mu dá tajná služba pokoj.

Boris Beňa

Pravá ruka niekdajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Spoznali sa na ministerstve vnútra v roku 2010. Beňovi natoľko dôveroval, že z neho po svojom nástupe do čela tajnej služby spravil svojho zástupcu.

Beňa nebol u tajných nováčikom, v top manažmente SIS bol už za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Začínal v polícii, bol krajským policajným riaditeľom v Banskej Bystrici, za ministra vnútra Daniela Lipšica (2010 - 2012) pôsobil aj ako šéf policajnej inšpekcie, potom sa stal policajným pridelencom v Rumunsku, až prešiel do SIS.

V decembri skončil vo väzbe v rámci akcie Judáš, keď obvinili aj bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Beňa bol podozrivý z korupcie a vynášania informácií zo SIS. Za mrežami začal spolupracovať s vyšetrovateľmi, priznal sa a stal sa z neho spolupracujúci obvinený - kajúcnik. Beňa vypovedal, že mu niekdajší šéf NAKA Branislav Zurian vyzradil, že NAKA pracuje na Ľudovítovi Makóovi. Rozhovoril sa aj o údajnom úplatku pre Pčolinského. Údajne si s ním na polovicu podelil 40-tisíc eur od Zoroslava Kollára za to, že bude mať pokoj od SIS.

Medzičasom ho v rámci prípadu Judáš odsúdili, dostal podmienku.

Marián Kučerka

Bývalý operatívec NAKA, v septembri sa po zhruba deviatich mesiacoch dostal z väzby. Podali naňho obžalobu pre prijatie úplatku - 25-tisíc eur mal zobrať od oligarchu blízkeho Smeru Norberta Bödöra prostredníctvom Bernarda Slobodníka za to, že pomôže synovcovi exministra Petra Žigu (Hlasu) Štefanovi Žigovi. Ten pred pár dňami skončil vo väzbe. V druhom prípade Kučerka údajne vzal 200-tisíc eur od Ľudovíta Makóa.

Kučerku zadržali v decembri počas akcie Judáš. Robert Fico na jeho obranu použil na tlačovke gestapácke kabáty a tvrdil, že ho dozorujúci prokurátori mučili. Kučerkova manželka podpísala disciplinárne návrhy na prokurátorov ÚŠP Ondreja Repu a Michala Śúreka. Stíhaný policajt sa im ale neskôr ospravedlnil a tvrdil, že si to na nich vymyslel z obavy, čo s ním bude.

Kučerka svedčil proti Pčolinskému, tvrdil, že mu dal niekdajší šéf SIS 10-tisíc eur, aby ochránil stavebnú firmu Strabag pred vyšetrovaním pre podozrenia z daňových podvodov. Pčolinský to popiera.

Tento bývalý policajt figuruje aj v kauze Štefana Žigu, príbuzného niekdajšieho ministra hospodárstva za Smer, dnešného člena Hlasu Petra Žigu. Štefan Žiga je podozrivý, že roky dával úplatky, aby polícia nevyšetrovala, či robí karuselové podvody. Vyšetrovanie mal vtedy na starosti Kučerka.

Tvrdia, že výpovede sú zmanipulované

Zurian a Kaľavský boli za čias Smeru vo vedení NAKA, ostali aj za Matovičovej vlády. SIS vtedy začal viesť Pčolinský.

Keď túto trojicu začali vyšetrovať pre zneužitie funkcie, poukázali na údajné manipulácie výpovedí.

Pčolinského, Zuriana a Kaľavského spája aj to, že im generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušila obvinenia.

Vladimír Pčolinský

Po nástupe vlády Igora Matoviča sa vďaka svojmu kamarátovi, predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi, v apríli 2020 stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Funkciu získal, lebo nastupujúci premiér Matovič nemal problém prepustiť tajnú službu Kollárovi.

Pčolinský vo funkcii skončil predčasne pre korupčnú kauzu. Od 11. marca do 31. augusta tohto roku bol vo väzbe. Obvinenia, že takto pred rokom vzal úplatok od vplyvného právnika Zoroslava Kollára a v novembri 2020 podplácal bývalého policajta Mariána Kučerku, aby ochránil jednu stavebnú firmu, zrušila generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku. Vzápätí sa Pčolinský dostal spoza mreží.

Po prepustení začal vystupovať v médiách a presviedčať, že je nevinný. Tvrdí, že on prišiel na manipulovanie výpovedí kajúcnikov vo veľkých korupčných kauzách, aj preto sa stal nepohodlným a skončil vo väzbe.

Jeho brat Peter a manželka Adriana sú poslancami parlamentu za stranu Sme rodina.

Branislav Zurian

Niekdajší šéf Národnej kriminálnej agentúry. Do funkcie ho za vlády Petra Pellegriniho dosadil v máji 2019 policajný prezident Milan Lučanský. Vo funkcii skončil v máji tohto roka. Týždeň po jeho odchode ho obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Jeho obvinenie súviselo s výpoveďou Borisa Beňu. Ten tvrdil, že mu Zurian kedysi povedal, že je Makó odpočúvaný políciou, a Beňa to následne posunul Makóovi. Zurian sa bránil, že to Makóovi povedal ako príslušníkovi SIS a nemohol tušiť, že to posunie podozrivej osobe.

Okrem Zuriana obvinili pre kontakty s Beňom aj bývalého policajta Jána Kaľavského.

Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušila obvinenie Zuriana ako nezákonné, neopodstatnené a predčasné.

Figuruje aj v kauze, pre ktorú vo väzbe skončili vyšetrovatelia NAKA. Tí totiž riešili, že podnikateľ s väzbami na SIS Peter Košč organizuje zločineckú skupinu na policajnej inšpekcii, ktorej cieľom je zastaviť vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Jej súčasťou údajne je aj Zurian.

Zurian sa nezdržiava na Slovensku, podľa Plus 7 dní sa ukrýva v krajine hovoriacej po rusky. Tvrdí o sebe, že je nepohodlným svedkom, ktorého chcú umlčať.

Ján Kaľavský

Bývalý šéf policajných operatívcov NAKA, je na úteku. Je jednou z hlavných postáv kauzy týkajúcej sa podozrení z manipulácií výpovedí svedkov, ktorú vyšetruje policajná inšpekcia. Na základe jeho svedectva začali pre krivú výpoveď stíhať trojicu sporných kajúcnikov - takáčovcov Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a pochybného podnikateľa Petra Petrova.

Ako operatívec spolupracoval s vyšetrovateľmi NAKA Jánom Čurillom a Pavlom Ďurkom. Poskytoval im informácie z prostredia mafiánskej skupiny takáčovcov vďaka svojmu informátorovi Petrovovi. Neskôr začal svedčiť, ako sa na NAKA údajne vylepšovali výpovede týchto kajúcnikov, pri ktorých boli vyšetrovatelia Ďurka a Čurilla. V istej fáze vyšetrovania z Kaľavského spravila inšpekcia agenta, čiže si tajne nahrával týchto svojich kolegov - vyšetrovateľov NAKA z tímu Očistec.

Práve Kaľavskému posielal Čurilla známu SMS správu, ktorú Robert Fico a Peter Pellegrini označovali za dôkaz o manipuláciách výpovedí. Vyšetrovanie SMS správy stále nie je ukončené.

Kaľavského výpoveď proti Čurillovi a Ďurkovi spochybnil Petrov. Tvrdí, že Kaľavský je legalizantom SIS a sympatizantom Smeru a Hlasu a že od neho žiadal, aby policajnej inšpekcii potvrdil, čo on vypovedal o praktikách vyšetrovateľov NAKA. SIS označila Petrovove tvrdenia za klamstvá.

Okrem iného vypovedal Kaľavský o tom, ako Čurilla s Ďurkom vlani v máji vraj zastavili návrat takáčovca Martina Mikulca z Chorvátska na Slovensko, ten sa neskôr obesil v Česku. Vyšetrovateľov NAKA obvinili z marenia spravodlivosti a aj preto sa v septembri dostali do väzby.

Kaľavský začal na údajne upravované výpovede upozorňovať v čase, keď mal sám opletačky so zákonom. Bol podozrivý z vynášania informácií, 21. mája ho obvinili zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Niekdajšiemu kolegovi, operatívcovi Mariánovi Kučerkovi, údajne vyzradil, koho sa chystá polícia zadržať v rámci akcie Očistec, keď v putách skončilo vedenie polície z čias vlád Smeru. Informácie o tom, koho sa chystá polícia zadržať, údajne vyzradil aj svojmu známemu Petrovi Koščovi. Kaľavský to popieral.

Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku 4. júna zrušila obvinenie Kaľavskému s tým, že bolo nezákonné, predčasné a nedôvodné. Prípad predtým odňal Žilinkov úrad Krajskej prokuratúre v Bratislave "z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností o objektívnosti alebo účelovosti trestných konaní".

Kaľavského podozrieva NAKA, že figuruje v zločineckej skupine na čele s Petrom Koščom, ktorej cieľom je zastaviť vyšetrovanie veľkých korupčných káuz.

Špeciálna prokuratúra ho 21. septembra obvinila pre korupciu a zneužívanie právomocí verejného činiteľa. Od 1. októbra je naňho vydaný medzinárodný zatykač.

Policajná inšpekcia

Oficiálne ide o Úrad inšpekčnej služby. Nepatrí pod policajné prezídium, spadá pod ministerstvo vnútra. Jeho úlohou je vyšetrovať trestnú činnosť policajtov, príslušníkov justičnej stráže či colníkov. Roky bola známa tým, že prípady skôr zametala pod koberec. Po nástupe vlády Igora Matoviča minister vnútra Mikulec ponechal vedenie inšpekcie z čias Smeru. V súčasnosti sedí vo väzbe skoro celé vedenie polície, vrátane bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara pre podozrenia, že nechali políciu zneužívať na vlastné ciele oligarchovi blízkemu Smeru a príbuznému Gašpara Norbertovi Bödörovi.

Inšpekcia na jar začala ešte za éry nominanta Smeru Adriána Szabóa vyšetrovať prípad podozrení z manipulácií výpovedí svedkov, ktorý vyústil do väzobného stíhania vyšetrovateľov NAKA, čo riešili najzávažnejšie kauzy z vládnutia Smeru.

Adrián Szabó

Bývalý šéf policajnej inšpekcie, ktorého nominovala ešte ministerka vnútra za Smer Denisa Saková, ktorá je dnes v Hlase Petra Pellegriniho. Za Szabóa začala inšpekcia vyšetrovať údajné manipulácie vo výpovediach svedkov.

Bol aj na májovej schôdzke desiatky najmocnejších ľudí v štáte, ktorá bolo v SIS a na ktorej sa preberali podozrenia z manipulácií. Neskôr vyšlo najavo, že Szabó je korupčník. Špecializovaný trestný súd v Pezinku mu začiatkom októbra dal za branie úplatkov podmienku.

Szabó najprv obvinenia odmietal, no priznal sa vo väzbe: k úplatkom za minimálne 20-tisíc, okrem hotovosti zobral drahý televízor a značkové mobily. Úplatky mu dával jeho kamarát, bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Slobodník za vynášanie informácií, na čom inšpekcia pracuje, napríklad o prípade neoprávnených lustrácií novinárov vrátane zavraždeného Jána Kuciaka či o kauze vyšetrovania Kočnerovej Threemy.

Róbert Zaplatílek

Bývalý zástupca riaditeľa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa, roky pracoval na policajnej inšpekcii, do civilu odišiel v rovnakom čase ako Zurian, v máji tohto roka. Aj na Zaplatílka padlo podozrenie z brania úplatku. Vypovedal proti nemu spochybňovaný svedok Peter Petrov, podľa ktorého Szabó aj Zaplatílek od neho zobrali televízory. Zaplatílek to odmietol, následne po 30 rokoch z Policajného zboru odišiel. O Zaplatílkovi vypovedal aj spolupracujúci obvinený, bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník.

Diana Santusová

Viedla tím policajnej inšpekcie, ktorý vyšetruje údajné manipulácie výpovedí svedkov. Dočasný šéf inšpekcie Scholtz ju v júli odstavil po akcii, počas ktorej chceli zadržať Dömötöra, Zemana a Petrova. V rámci nej Peter Kovařík prerušil nasadenie sobraneckých kukláčov. Kovařík hovoril, že Santusová porušila interné predpisy a nasadenie nemala schválené kompetentnou osobou, čo ona odmietla.

Pred týmto škandalóznym zásahom kolovali informácie, že tím inšpekcie plánuje veľkú akciu, chce zadržať viacerých vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V bezpečnostných zložkách to vyvolalo nervozitu a napätie.

Po odstavení z čela vyšetrovacieho tímu sa Santusovej zastala Sme rodina, Robert Fico o nej vraví ako o statočnej vyšetrovateľke.

Od leta neabsolvovala detektor lži, má naň ísť pre podozrenia zo zaujatosti a nadštandardných kontaktov s príslušníkmi SIS. Zaoberali sa ňou vyšetrovatelia NAKA, kým inšpekcia v septembri nedosiahla ich väzobné stíhanie, podozrievali ju, že je súčasťou zločineckej skupiny, ktorej cieľom je zmariť vyšetrovanie veľkých káuz. Skupinu údajne organizuje človek s väzbami na tajnú službu Peter Košč, jej súčasťou bol údajne aj Koščov známy Kaľavský a bývalý šéf NAKA Branislav Zurian.

Vyšetrovatelia NAKA Santusovú riešili aj pre videozáznam z 12. júla spred policajnej inšpekcie, keď nasadla do odparkovaného SUV, ktoré podľa nich patrilo bývalému zástupcovi riaditeľa inšpekcie Róbertovi Zaplatílkovi. Keď z neho vyšla, nastúpil doň bývalý šéf NAKA Branislav Zurian. Ten tvrdil, že išla len pozdraviť jeho kamaráta, ktorý ho priviezol v ten deň na výsluch na policajnú inšpekciu.

Aké vzťahy má Santusová so Zaplatílkom, inšpekcia cez ministerstvo vnútra neodpovedala Nadácii Zastavme korupciu, odvolala sa aj na ochranu súkromia. Santusová odmietla Denníku N poskytnúť životopis. Neprezradila ani to, aké prípady počas svojej kariéry objasnila.

Podľa Markízy pred pár dňami požiadala o preradenie na východné Slovensko.

Peter Scholtz

Od júna dočasne viedol policajnú inšpekciu, čiže Úrad inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Bol to človek ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), ktorý odstavil šéfku tímu, čo vyšetruje údajné manipulácie výpovedí svedkov.

V septembri skončil vo väzbe rovnako ako vyšetrovatelia NAKA. Je obvinený z marenia spravodlivosti a zneužitia právomocí verejného činiteľa. Za vinu mu kládli, že spolupracoval s NAKA na vyšetrovaní ľudí z tímu inšpekcie.

Po vyše dvoch týždňoch ho pustil Krajský súd v Bratislave z väzby, jeho trestné stíhanie označil za neopodstatnené rovnako ako v prípade obvinených vyšetrovateľov NAKA.

NAKA Tím Očistec

Je súčasťou policajného zboru a má za úlohu odhaľovať najzávažnejšiu trestnú činnosť. NAKA v roku 2012 vznikla ako nástupnícky útvar dovtedy samostatných úradov boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite. Najvážnejšie kauzy z čias vládnutia Smeru odkrýva tím Očistec.

Za éry Smeru viedol NAKA Peter Hraško, ktorý je vo väzbe, skončil tam spolu so skupinou bödörovcov. Ďalší riaditeľ NAKA Branislav Zurian nečakane odišiel do civilu v máji, podozrievali ho zo zneužitia funkcie, je zapletený do sporov medzi NAKA a policajnou inšpekciou. Momentálne sa ukrýva v zahraničí.

Dnes dočasne vedie NAKA Branko Kišš. Poverený policajný prezident Štefan Hamran ho dosadil namiesto Evy Kurrayovej, ktorú kritizoval, že kedysi bola priamou nadriadenou vyšetrovateľov Jombika a Barochovského, ktorí boli považovaní za dvorných vyšetrovateľov Mariana Kočnera.

Ján Čurilla

Elitný vyšetrovateľ NAKA z tímu Očistec, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní najzávažnejších prípadov vysokopostavených policajných funkcionárov za éry Smeru. Čurilla bol aj pri zadržaní Vladimíra Pčolinského. Jeho blízky kolega Pavol Ďurka vyšetroval aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je neprávoplatne odsúdený na 14 rokov väzenia a dostal aj trest prepadnutia majetku.

Čurillu a Ďurku podozrievajú z manipulácií výpovedí takáčovcov Csabu Dömötöra a Mateja Zemana, ktoré sa údajne udiali vlani v auguste pri odhaľovaní trestnej činnosti tejto mafiánskej skupiny. Aj pre tieto podozrenia 15. septembra skončili vo väzbe.

Za mreže sa dostali aj s kolegami z NAKA Milanom Sabotom a Štefanom Mašinom. Obvinili ich zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Ich obvinenie sa týka aj uznesenia, ktorým chceli stíhať podozrenia z korupčného správania na policajnej inšpekcii. Túto ich iniciatívu v auguste zbrzdila generálna prokuratúra a neskôr ich samotná inšpekcia, ktorú podozrievali, obvinila. Tvrdila, že si prípad vyfabulovali, čo obvinení vyšetrovatelia popierajú.

Vyšetrovatelia NAKA mali podozrenie voči tímu inšpekcie, že sa na nich cielene zameral. Začal na nich zhromažďovať informácie, aby ich zdiskreditovali a neskôr aj privodili ich nezákonné trestné stíhanie.

Krajský súd v Bratislave im dal za pravdu. Po vyše dvoch týždňoch rozhodol, že všetci štyria obvinení vyšetrovatelia NAKA majú byť z väzby pustení na slobodu, ich trestné stíhanie označil za neopodstatnené. Čurilla žaluje Borisa Kollára, za slová o "čurillovskej mafii" žiada ospravedlnenie a 100-tisícové odškodné.

Pavol Ďurka

Elitný vyšetrovateľ NAKA z tímu Očistec, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní najzávažnejších prípadov vysokopostavených policajných funkcionárov za éry Smeru. Vyšetroval aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý je neprávoplatne odsúdený na 14 rokov väzenia a dostal aj trest prepadnutia majetku. Jeho blízky kolega Ján Čurilla bol aj pri zadržaní Vladimíra Pčolinského.

Ďurku a Čurillu podozrievajú z manipulácií výpovedí takáčovcov Csabu Dömötöra a Mateja Zemana, ktoré sa údajne udiali vlani v auguste pri odhaľovaní trestnej činnosti tejto mafiánskej skupiny. Aj pre tieto podozrenia 15. septembra skončili vo väzbe.

Za mreže sa dostali aj s kolegami z NAKA Milanom Sabotom a Štefanom Mašinom. Obvinili ich zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Ich obvinenie sa týka aj uznesenia, ktorým chceli stíhať podozrenia z korupčného správania na policajnej inšpekcii. Túto ich iniciatívu v auguste zbrzdila generálna prokuratúra a neskôr ich samotná inšpekcia, ktorú podozrievali, obvinila. Tvrdila, že si prípad vyfabulovali, čo obvinení vyšetrovatelia popierajú.

Vyšetrovatelia NAKA mali podozrenie voči tímu inšpekcie, že sa na nich cielene zameral. Začal na nich zhromažďovať informácie, aby ich zdiskreditovali a neskôr aj privodili ich nezákonné trestné stíhanie.

Krajský súd v Bratislave im dal za pravdu. Po vyše dvoch týždňoch rozhodol, že všetci štyria obvinení vyšetrovatelia NAKA majú byť z väzby pustení na slobodu, ich trestné stíhanie označil za neopodstatnené.

Milan Sabota

Štefan Mašin

Sporní kajúcnici

Matej Zeman

Člen zločineckej skupiny takáčovcov, momentálne je vo väzbe. Dušana Kováčika usvedčoval z prijatia úplatku, bývalý špeciálny prokurátor podľa neho v lete 2017 zobral 50-tisíc eur od mafie za pomoc pri prepúšťaní bosa skupiny Ľubomíra Kudličku z väzby.

Zeman je jedným z troch sporných kajúcnikov podozrivých z krivej výpovede. Keď ho policajná inšpekcia v júli obvinila, počas zásahu ho nezadržala. Vyhlásili po ňom pátranie, v Chorvátsku požiadal o politický azyl. V septembri ho NAKA zadržala na hraniciach s Maďarskom. Doposiaľ popiera, že by krivo svedčil.

Csaba Dömötör

Zemanov kamarát a šofér. Takisto je členom skupiny takáčovcov. Hneď ako ho policajná inšpekcia v júli zadržala, priznal sa, že krivo svedčil. Upravená výpoveď nesúvisí s veľkými kauzami z éry smeráckych vlád. Týka sa vyšetrovania takáčovcov, Dömötör vlani v auguste vylepšil výpoveď, ako Zemana videl v kaviarni odovzdať úplatok Ľudovítovi Makóovi a jeho kamarátovi, bývalému príslušníkovi SIS Františkovi Böhmovi (vo februári sa zastrelil) za to, aby ho daňoví kriminalisti neriešili v súvislosti s jedným pochybným developerským projektom. Dömötör priznal, že Zemana za Makóom odviezol s peniazmi, no vymyslel si, že čakajúc pri aute videl dovnútra kaviarne, ako mu v obálke úplatok dal.

Dömötör už uzavrel so súdom dohodu o vine a treste, za krivú výpoveď dostal podmienku.

Jeho upravená výpoveď vlani v septembri prispela k zadržaniu a obvineniu bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a bývalého siskára Františka Böhma, ktorí sa spolčili s takáčovcami. Svedectvá Makóa a Böhma následne viedli k rozkrývaniu rozsiahlej korupčnej schémy v polícii. Výsledkom boli akcie Očistec či Judáš. V putách skončili bývalé policajné špičky vrátane Tibora Gašpara, Milana Lučanského, Róberta Krajmera, ale aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Peter Petrov

Podnikateľ z Levíc je podozrivý z daňových podvodov a má byť podľa opozície akýmsi svedkom na objednávku, ktorý potvrdí, čo kto potrebuje. Inšpekcia ho v júli obvinila pre krivú výpoveď a marenie spravodlivosti. Bývalý operatívec NAKA Ján Kaľavský vypovedal, že cez neho inštruoval Dömötöra a Zemana, ako majú vylepšovať svoje výpovede pred vyšetrovateľmi.

Momentálne je vo väzbe a doposiaľ odmieta, že by dochádzalo k manipuláciám výpovedí. Vypovedá práve proti Kaľavskému, že od neho požadoval, aby sa priznal k vylepšovaniu výpovedí, hoci to nebola pravda. Takisto tvrdí o Kaľavskom, že je sympatizantom Smeru a Hlasu.

Petrov figuruje aj v korupčnom škandále týkajúcom sa ministerstva vnútra a ústredia práce. V rokoch 2015 až 2020 tam údajne fungovala zločinecká skupina. Vnútro vtedy viedli nominanti Smeru Robert Kaliňák a Denisa Saková (dnes už Hlas) a ústredie práce nominant Smeru Marián Valentovič. Zločinecká skupina podľa polície vyťahovala milióny eur cez zmanipulované súťaže. Petrov podľa vyšetrovateľov ovplyvňoval cez svoje firmy verejné obstarávania napríklad na nákup hasičských vozidiel.

Generálna prokuratúra

Je to najvyšší orgán prokuratúry, nadriadená je aj špeciálnej prokuratúre. Na jej čele je generálny prokurátor, Maroš Žilinka ním má byť do decembra 2027. Generálna prokuratúra dozerá na uplatňovanie zákonov podriadenými prokurátormi, môže zrušiť obvinenie voči konkrétnej osobe alebo aj zastaviť trestné stíhanie.

Bývalý šéf prokuratúry a kamarát Mariana Kočnera Dobroslav Trnka je v súčasnosti súdený pre podozrenia, že v trezore ukrýval nahrávku Gorily. Jeho nástupca, Ficov spolužiak Jaromír Čižnár na tomto súde nedávno vypovedal, ako Trnka časť nahrávky kedysi púšťal jemu a premiérovi Ficovi na úrade vlády.

Maroš Žilinka

Dlhoročný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Parlament ho v decembri zvolil za generálneho prokurátora, dostal 132 hlasov, okrem koalície ho podporili aj Smer, Hlas a kotlebovci. Za kandidáta ho navrhla aj poslankyňa Sme rodina Petra Hajšelová.

Generálna prokuratúra pod jeho vedením čelí kritike, odkedy 31. augusta zrušila na základe sporného paragrafu 363 Trestného poriadku trestné stíhanie Pčolinského a trestné stíhanie niekdajšieho spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka v kauze súvisiacej s Gorilou.

Žilinkov úrad zrušil aj obvinenia Jánovi Kaľavskému a Branislavovi Zurianovi. Túto dvojicu spolu s Pčolinským obraňuje Fico a hovorí o nich ako o "umlčaných" svedkoch toho, ako sa vraj manipulujú výpovede kajúcnikov.

Žilinka sa dostal do sporu so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Podal naňho disciplinárny návrh, keď sa zastal vyšetrovateľov z tímu Očistec a prokurátorov. Snaží sa o to, aby bol Lipšic zdržanlivý vo svojich verejných vystúpeniach.

Špeciálna prokuratúra

Jej úlohou je dozerať na vyšetrovanie a stíhanie najzávažnejších zločincov. Vznikla v roku 2004 spolu so Špeciálnym súdom (v súčasnosti už Špecializovaný trestný súd), aby odhaľovala, vyšetrovala a trestne stíhala mafiánov či skorumpovaných politikov a úradníkov. Momentálne je na jej čele Daniel Lipšic.

Až do februára ju 17 rokov viedol Dušan Kováčik, ktorý sa preslávil tým, že kauzy skôr zametal pod koberec. Medzi takéto prípady patrila kauza Gorila, prípad hlasu podobného Robertovi Ficovi či daňový podvod Ladislava Bašternáka, ktorého opätovne začali vyšetrovať a aj odsúdili až po článkoch Denníka N a Trendu. Neprávoplatne odsúdený je už aj samotný Kováčik, má ísť sedieť na 14 rokov do väzenia za to, že sa nechal podplatiť mafiou a spolupracoval s takáčovcami. Keďže sa odvolal, bude rozhodovať Najvyšší súd.

Úrad špeciálnej prokuratúry v poslednom období dozoroval veľké prípady, napríklad zmenkovú kauzu, za ktorú boli na 19 rokov odsúdení Marian Kočner a Pavol Rusko, ale aj vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde sa bude znova rozhodovať o tom, či si ich likvidáciu objednali Marian Kočner a Alena Zsuzsová.

Keď Ústavný súd v roku 2009 označil po podnete HZDS Vladimíra Mečiara, že špeciálny súd aj špeciálna prokuratúra sú protiústavné, Fico vtedy presadil zákon, aby mohli tieto inštitúcie fungovať a bolo to v súlade s ústavou. Dnes prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry stíhajú aj niekdajších nominantov Smeru vo vysokých štátnych funkciách, napríklad Ficovho priateľa, bývalého šéfa hmotných rezerv Kajetána Kičuru.

Daniel Lipšic

Bývalý politik, vo februári ho parlament zvolil za špeciálneho prokurátora. Zastáva sa stíhaných vyšetrovateľov NAKA. Hovorí, že vojna NAKA a policajnej inšpekcie je aj preto, že vyšetrovaním idú vyššie a vyššie, a preto aj narastá tlak, aby sa to zmarilo.

Je v konflikte s Marošom Žilinkom, s ktorým za Radičovej vlády boli spolu na ministerstve vnútra. V rokoch 2010 až 2012 bol ministrom vnútra, Žilinka jeho štátnym tajomníkom. Na ministerstve vtedy pracoval aj Vladimír Pčolinský.

Lipšic svedčil v prospech Pčolinského v jeho korupčnej kauze. Niekdajší šéf SIS mu vlani v lete telefonicky oznámil, že sa Zoroslav Kollár cez emisára (Makóa - pozn. redakcie) zaujíma, či sa ním tajná služba zaoberá a či je to kvôli nemu. Lipšic bol vtedy advokátom a svojmu kamarátovi Pčolinskému vraj "trošku expresívne" k tomu odpísal: "Je to rovnaký magor ako Marian Kočner. U neho je to tiež kombinácia strachu a osobnej pomsty."

Za šéfa špeciálnej prokuratúry mohol vlani kandidovať vďaka tomu, že ho jeho kamarát, minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina najal pre ministerstvo a požiadal, aby mu Národný bezpečnostný úrad spravil previerku. Podľa zákona Lipšic sám o ňu nemohol požiadať a bez tejto previerky kandidovať nemohol.

Robert Fico

Bývalý trojnásobný premiér a predseda opozičného Smeru, od vlaňajška spochybňuje prácu vyšetrovateľov, ktorí odkrývajú, ako nominanti Smeru a jemu blízki oligarchovia v minulosti zneužívali štát. Po tom, čo skončili vo väzbe blízki spolupracovníci Fica, ešte viac pritvrdzuje svoju kritiku. Koalíciu obviňuje, že vytvorila systém udavačov. Nijaké konkrétne dôkazy však neponúka. Na otázky novinárov, ktorí sa pýtajú na korupciu, reaguje podráždene.

Peter Pelegrini

Predseda opozičného Hlasu, v prieskumoch preferenčne najsilnejšej strany, ktorá vznikla odchodom časti poslancov zo Smeru. Rovnako ako Fico spochybňuje vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Pellegriniho meno sa spomína v kauze Mýtnik, v rámci ktorej vyšetrujú odlievanie miliónov eur zo štátnej kasy cez zmanipulované IT tendre.

Bývalý riaditeľ finančnej správy, nominant Smeru František Imrecze a IT podnikateľ Michal Suchoba vypovedali, že Pellegrini dostal úplatok 150-tisíc eur v súvislosti so zavádzaním virtuálnej pokladnice v roku 2014. Prevziať ich preňho mal oligarcha blízky Smeru Miroslav Výboh.

Boris Kollár

Predseda parlamentu s kontroverznou minulosťou. Kedysi podnikal s mafiánmi, v súčasnosti vedie druhú najsilnejšiu koaličnú stranu Sme rodina. Po voľbách vo februári 2020 získal okrem postu šéfa Národnej rady aj tri ministerstvá a nominoval riaditeľa tajnej služby.

Kollárova Sme rodina začala spochybňovať vyšetrovanie káuz, keď Vladimír Pčolinský v marci skončil vo väzbe. Odvtedy preberá rétoriku podobnú Smeru a Hlasu. Kollár najviac útočil na vyšetrovateľov NAKA, keď sa v septembri dostali do väzby pre podozrenia zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Jedného zo stíhaných vyšetrovateľov Jána Čurillu, ktorý bol aj pri zadržaní Pčolinského, spochybnil slovami "čurillovská mafia".

Keď vyšetrovateľov po vyše dvoch týždňoch pustili z väzby a Krajský súd v Bratislave označil ich stíhanie za neopodstatnené, Boris Kollár sa za "čurillovskú mafiu" neospravedlnil. Pri obhajobe Pčolinského v minulosti opakovane hovoril, že "platí prezumpcia neviny".

Tímu policajnej inšpekcie, ktorý vyšetruje údajné manipulácie výpovedí svedkov, sa Sme rodina zastáva. Kollárova strana bránila aj odstavenú šéfku tohto tímu Dianu Santusovú, o ktorej Robert Fico hovorí ako o statočnej vyšetrovateľke.

Kollár po prepustení Pčolinského z väzby pohrozil, že odíde z koalície, ak ešte dôjde k stíhaniu jeho ľudí rovnakým spôsobom. Pčolinského považuje za obeť nezákonného stíhania.

Roman Mikulec

Minister vnútra za OĽaNO. Dlhodobo ho kritizujú Smer a Hlas, v parlamente sa im ho v septembri nepodarilo odvolať. Sme rodina síce neprispela k jeho pádu, ale rovnako má voči nemu výhrady, vyčíta mu hlavne dianie v polícii.

Časť koalície mu zazlieva, že ponechal v polícii ľudí Smeru, ktorí teraz prispeli k vojne medzi NAKA a policajnou inšpekciou.

Mikulec sa prvýkrát otvorene postavil na stranu vyšetrovateľov NAKA po ich obvinení 13. septembra. Hovoril o zastrašovaní vyšetrovateľov a o tom, že rastie jeho "vnútorné presvedčenie o špinavých hrách v pozadí".

Takisto čelí podozreniam z korupcie. Bývalý šéf finančnej správy František Imrecze na uniknutej nahrávke niekdajšiemu šéfovi NAKA Branislavovi Zurianovi v januári rozprával, že Mikulec zobral úplatok za štátnu IT zákazku počas vlády Ivety Radičovej, keď bol riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby. Mikulec to označil za klamstvo.

Eduard Heger

Igora Matoviča vystriedal 1. apríla na poste premiéra. Na popud Borisa Kollára v máji zvolal schôdzku desiatky najmocnejších ľudí v štáte v sídle SIS, aby prebrali možné manipulovanie vyšetrovania káuz po tom, ako ho tajná služba na to upozorňovala v správach. Stretnutie využívali politici na spochybňovanie vyšetrovateľov NAKA, Heger dianie v bezpečnostných zložkách dlhé mesiace príliš nekomentoval.

Po obvinení vyšetrovateľov NAKA v septembri reagoval, že "vrcholí zápas o právny štát".

„Za 12 rokov tu vznikla a zmocnela organizovaná sieť ľudí, pre ktorých sú polícia, prokuratúra i súdy len prostriedkom na zabezpečenie ich beztrestnosti. (...) Ľudí, ktorí bojujú v ťažkých podmienkach o spravodlivosť, neopustíme. Mafia a korupcia budú porazené,” povedal 15. septembra Heger.

Igor Matovič

Minister financií a líder OĽaNO, ktoré vo voľbách 2020 vyhralo parlamentné voľby s protikorupčnou agendou. Vo februári 2020 ako nastupujúci premiér ustúpil Borisovi Kollárovi a prenechal mu SIS. Tajnú službu mu neodňal ani v marci po obvineniach Pčolinského.

Zbližovanie Kollára so Smerom a Hlasom v kritike vyšetrovaní veľkých káuz nekomentoval. Proti Borisovi Kollárovi vystúpil až v momente, keď Sme rodina po kríze v bezpečnostných zložkách v septembri odmietla účasť v pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát. Matovič pohrozil Kollárovi, že koalícia môže vládnuť aj bez neho.

Ostatní aktéri

Juraj Chylo prokurátor

Prokurátor z Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý obvinil a podával návrhy na väzobné stíhanie vyšetrovateľov NAKA a dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza.

Krajská prokuratúra v Bratislave dozoruje vyšetrovanie policajnej inšpekcie, ktorá sa zaoberá údajnými manipuláciami výpovedí svedkov. Generálna prokuratúra práve jej posunula trestné oznámenie Vladimíra Pčolinského z 12. februára, ktoré na údajné manipulácie poukazovalo.

Chylo obvinil aj policajného prezidenta Petra Kovaříka z marenia spravodlivosti a zneužitia právomocí verejného činiteľa pre prerušenie nasadenia sobraneckých kukláčov počas júlového zásahu, ktorého cieľom bolo zadržanie troch sporných kajúcnikov Dömötöra, Zemana a Petrova. Chytili len prvého menovaného. Obvinenie Kovaříka vyústilo do jeho abdikácie z postu policajného prezidenta.

Peter Kovařík bývalý policajný prezident

Políciu viedol po odchode Milana Lučanského, od septembra 2020 a za jeho éry sa intenzívne vyšetrovala "chobotnica", ktorá vznikla za vlád Smeru.

Keď ho Mikulec v januári nastálo vymenoval za policajného prezidenta, čelil kritike, pretože v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť uspel vďaka hlasom Smeru a kotlebovcov.

Od obvinenia Pčolinského ho Sme rodina často kritizovala. V lete mu s niektorými ďalšími vládnymi politikmi vyčítala aj nezvládnutie protestov antivaxerov pred parlamentom a v centre Bratislavy.

Z funkcie policajného prezidenta odišiel v septembri, keď ho policajná inšpekcia obvinila pre prerušený zásah sobraneckých kukláčov, ktorí boli nasadení na zadržanie trojice sporných kajúcnikov.

Darilo sa mu aj za bývalých vlád. Za Radičovej vlády, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic, riadil Úrad boja proti korupcii, Lišpicov nástupca Robert Kaliňák z neho spravil policajného pridelenca vo Washingtone. Tam zotrval do júna 2017, keď sa stal riaditeľom odboru prevencie korupcie na Úrade vlády za éry premiéra Roberta Fica. Po príchode Denisy Sakovej do čela rezortu vnútra sa Kovařík vo februári 2019 dostal na pozíciu generálneho riaditeľa prevencie korupcie a krízového manažmentu.

Michal Aláč šéf SIS

Pčolinského nástupca vo vedení SIS, opäť ho nominoval predseda Sme rodina Boris Kollár. Aláč bol na schôdzke desiatich najmocnejších ľudí v štáte 17. mája, ktorá sa konala v areáli tajnej služby v Bratislave. Premiér Eduard Heger ju zvolal po tom, ako z tajnej služby prichádzali varovné signály, že údajne dochádza k manipuláciám vo vyšetrovaní veľkých káuz. Táto schôdzka prispela k chaosu.

Smer a Hlas tvrdili, že sa na nej rozoberalo, ako sa zneužívajú kajúcnici na údajnú likvidáciu opozície. Ku kritike sa pridala aj Sme rodina, ktorá hovorila o vážnych podozreniach z ovplyvňovania vyšetrovaní. Premiér Heger, iniciátor schôdzky, poprel, že by na nej riešili prípady, v ktorých figurujú ľudia prepojení s Robertom Ficom, ani kauzu bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Rastislav Remeta prokurátor

Šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave, vlani kandidoval za generálneho prokurátora, uspel však Maroš Žilinka. Verejne sa vyjadruje k prípadu vyšetrovania podozrení z manipulácií výpovedí svedkov. Zastal sa vyšetrovateľky Santusovej, keď ju odstavili z pozície šéfky tímu policajnej inšpekcie. Označil to za viac ako neštandardné.

O tíme inšpekcie tvrdil, že konal v súlade so zákonom, keď vyšetrovateľom NAKA v júni vzal citlivé vyšetrovacie spisy vrátane originálu spisu vtedy väzobne stíhaného Vladimíra Pčolinského.

Peter Košč podnikateľ s väzbami na SIS

Je známy pod prezývkou Pán X, už niekoľko mesiacov je na úteku, polícia po ňom vyhlásila pátranie. Hrozí mu súd. Pred vyše piatimi rokmi mal podplatiť vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Podľa návrhu obžaloby sa mal za peniaze od Košča postarať o ututlanie prešetrovania niekdajšieho riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka, ktorý podľa polície vynášal informácie o odpočúvaní vplyvnej zločineckej skupine – sýkorovcom.

Košč je priateľom Pčolinského, pozná sa aj s terajším špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Roky má blízko k spravodajskej službe, jeho brat tam robil personálneho riaditeľa.

Figuruje aj v kauze, pre ktorú vo väzbe skončili vyšetrovatelia NAKA. Tí totiž riešili, že Košč organizuje zločineckú skupinu na policajnej inšpekcii, ktorej cieľom je zastaviť vyšetrovanie veľkých korupčných káuz.

Podľa spisu Gorila Peter Košč radil niekdajšiemu riaditeľovi SIS, nominantovi Smeru Jozefovi Magalovi (2006 - 2010), ktorý potom šéfoval Národnému bezpečnostnému úradu. Košč podľa Plus 7 dní radil aj ďalšiemu riaditeľovi tajnej služby, nominantovi SNS Antonovi Šafárikovi (2016 - 2020).

Juraj Kapinaj sudca

Sudca Okresného súdu v Bratislave III. V máji nezobral do väzby niekdajšieho operatívca NAKA Jána Kaľavského, ktorý je jednou z hlavných postáv kauzy týkajúcej sa podozrení zo zmanipulovaných výpovedí.

V septembri zobral do väzby štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a spol. Takisto rozhodol, že má byť väzobne stíhaný aj dočasne poverený riaditeľ policajnej inšpekcie Peter Scholtz.

Po dvoch týždňoch Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Kapinaja a z väzby prepustil všetkých piatich. Konštatoval aj to, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimír Pčolinský

Vojna v polícii

Slovensko

Teraz najčítanejšie