O pletenom Lukašenkovi
Bol to čudný pocit stáť na peróne a počúvať mrazivé príbehy, ktoré sa odohrávajú kúsok od našich hraníc.
Autor je spisovateľ
Pražský veľtrh Svět knihy sa uskutočnil po ročnej pauze v náhradnom termíne a pokúsil sa na chvíľu vrátiť situáciu do normálu. Po dlhom čase sa tak mohli čitatelia naživo stretnúť a debatovať s autormi. Bolo s kým, Veľtržný palác navštívila tisícka účinkujúcich. Čestným hosťom bolo Francúzsko a slávu si užíval hlavne Laurent Binet, uvádzajúci svoju novinku Civilizácia. Na jeho autogram čakal stometrový rad. Plný dom mali aj hviezdy David Mitchell a Chimamanda Ngozi Adichie, no pre mňa boli najsilnejšie stretnutia s hosťami z Bieloruska.
Ich programy organizovala Ambasáda nezávislej bieloruskej kultúry, ktorú minulý rok založilo v Brne Centrum experimentálneho divadla pod vedením bohemistu Siarheja Smatryčenka. Vrcholom bol večer poézie a hudby na železničnej stanici Praha Bubny, kde sa páral pletený portrét diktátora Lukašenka a ktorý moderoval Michael Kocáb.
Poznáte z Bieloruska iného autora ako nobelistku Svetlanu Alexijevič? Tu sa ich predstavilo osemnásť, napríklad Alherd Bacharevič, Andrej Chadanovič, Max Ščur, Kriscina Bandurina alebo Julija Cimafiejeva. Plná čakáreň i perón stanice si mohli vypočuť to najlepšie z literatúry krajiny poslednej európskej diktatúry, ale aj dozvedieť sa viac o tamojšej situácii a hlavne svojou prítomnosťou prejaviť solidaritu a podporu ľuďom, ktorí trpia za svoje názory. Len štyria z účinkujúcich autorov mali po veľtrhu namierené domov do Minska. Tí ostatní (a niektorí už majú skúsenosti s väzením) sa pred prenasledovaním ukryli v rôznych končinách Európy.
