Scenárista seriálu Ochranca: Ukazujeme čierne miesta školstva. Stali sa nám i desivé veci

Málokto spočiatku veril, že sa dá urobiť dramatický a napínavý seriál z tohto prostredia. Ani herec Lukáš Vaculík, ktorý si zahral hlavnú postavu, tvrdí scenárista TOMÁŠ FEŘTEK, ktorý v Českej televízii vedie projekt seriálu Ochranca.

V rozhovore pre český denník N hovorí aj o tom:

• do akej miery príbehy v seriáli Ochranca vychádzajú zo skutočných udalostí
• v čom sa mu zišla skúsenosť práce ako reportéra v Reflexe a s písaním detektívok
• čo môžu robiť žiaci, čo učitelia a rodičia, čo školy a čo experti
• ako prešli vzdelávacím procesom jeho deti

V seriáli riešite šikanu aj iné formy fyzického aj psychického násilia, ťažko zvládnuteľných žiakov, nešťastné udalosti, nezačleňovanie detí z problémových prostredí. Sú tam samovraždy, zúfalé rodinné situácie. Keď som teraz na vašom facebooku videla fotky z nakrúcania dokumentu z niekoľkých zaujímavých škôl, kde všetko funguje, hovorila som si, či to pre vás nie je terapia.

To nie. Terapia iba z dôvodu, že s takýmto dokumentom mám oveľa menej práce, než sme mali so seriálom. Hraný seriál pozostáva z veľmi veľkého množstva práce. Len málokto zvonku si to dokáže predstaviť. Nebol som pod ťarchou negatívnych emócií z príbehov seriálu Ochranca, žil som s nimi päť rokov, rozložilo sa to, ale je úľavou, že je to hotové.

A že má seriál dobré ohlasy?

Samozrejme, to ma teší. A najviac to, že seriál neprináša hejty na učiteľov a že nám nik nevyhadzuje na oči, že by sme znevažovali alebo karikovali učiteľskú profesiu. Ešte ma teší, že k ľuďom dorazilo presne to posolstvo, ktoré sme do Ochrancu vložili. Pretože to nie je pravidlom, tvorcovia majú svoje ušľachtilé predstavy a posolstvá, ale k divákom nakoniec doputuje všeličo.

Ako ten odkaz znie?

Že problémy v školstve sú zložité a nejednoznačné. A diváci to tak vnímajú. A tiež vnímajú tú multiperspektívu, o ktorú nám išlo. Že sa nechali najskôr presvedčiť, že veci sa majú nejakým spôsobom, ale postupne im po nasvietení problémov z viacerých strán dôjde, že to bolo inak.

Je v tom zrejmá aj vaša skúsenosť s písaním scenárov pre detektívky. Ale v epizóde Mužská záležitosť som toho „správniaka a drsniaka“ prekukla okamžite. A tiež sa z neho vyfarbil… ako to len pomenovať bez vulgárneho výrazu?

Vyfarbil. Áno. Ale tiež nie jednoznačný. On samozrejme, z nejakej perspektívy, povedzme, sviňou je, ale zároveň cez jeho postavu hovoríme, že školám tá mužská autorita niekedy chýba a že časť rodičov i žiakov ju vyžaduje alebo priamo vyhľadáva. Zase je to komplikovanejšie. On má v niektorých ohľadoch špinu na rukách a je až príliš autoritársky, ale tú školu vybudoval a má nespornú charizmu. Niekto si určite povie: Ja by som chcel, aby moje dieťa chodilo do školy, kde panuje poriadok a charizmatický riaditeľ.

S „guľami“.

To tiež. Mňa najmä teší, že väčšina divákov si pri tých epizódach povie – dokelu, majú to tí učitelia dnes ťažšie, než sme si mysleli. Túto vetu teraz počúvam často.

Najmä diváčky v reakciách oceňujú obsadenie Lukáša Vaculíka. Obsadili ste ho aj pre