Denník NPrečo tak veľmi pohoreli? Pirátom okrem podpásových útokov Babiša uškodila aj nešikovná kampaň

Ivan Bartoš sa po celý čas zdráhal tipovať konečné výsledky. Foto – Deník N/Prokop Vodrážka
Ivan Bartoš sa po celý čas zdráhal tipovať konečné výsledky. Foto – Deník N/Prokop Vodrážka

Piráti zažívajú v snemovni ústup z pozícií. Z dvadsiatich dvoch kresiel obhájili iba štyri, ich volební partneri Starostovia ich v krúžkovaní predbehli. Z rozhovorov so sklamanými členmi priamo vo volebnom štábe však už teraz vyplývajú niektoré postrehy.

Okolo desiatej hodiny večer v sobotu sa už volebný štáb Pirátov a Starostov v tehlovej budove pražského kultúrneho centra La Fabrika vyľudnil. Starostovia väčšinou odišli oslavovať a v sále, v ktorej boli celý deň najmä novinári, sa teraz zapíjal pirátsky neúspech.

Po celodennom vyjednávaní a hľadaní riešení, ako sa postaviť k „vykrúžkovaniu“ vlastných poslancov, sem prichádza aj Mikuláš Ferjenčík – poslanec a šéf mediálneho odboru strany.

Pôsobí unavene, čo aj priznáva. S horkosťou komentuje výsledok, ktorý síce odstavil hnutie ANO od moci, ale jeho stranu postavil do veľmi zlej situácie. „Pirátske kamikadze zostrelilo lietadlovú loď Andreja Babiša,“ hovorí.

Práve on sa stal akýmsi hromozvodom kritiky predvolebnej kampane, za ktorú bol ako šéf mediálneho odboru spoluzodpovedný. Už počas leta sa v strane ozývali hlasy, že by mal vo svojej pozícii skončiť. Teraz je už takmer isté, že sa tak stane.

Ferjenčík totiž kolegom sľúbil, že ak koalícia vo voľbách nezvíťazí, nebude vo funkcii pokračovať.

Kde sa stala chyba?

Za prepadom vidí okrem iného aj fakt, že strana vyrástla príliš rýchlo. V spojení so Starostami dokonca natoľko, že sa koalícia na jar dostala na čelo volebných prieskumov. Napríklad podľa aprílového prieskumu agentúry Median mali Piráti so Starostami 27 percent, čo bolo o šesť percentuálnych viac, ako malo ANO. Koalícia Spolu zaostávala dokonca o desať percentuálnych bodov.

Prieskumy tak z Pirátov a Starostov urobili hlavných vyzývateľov hnutia ANO, následkom čoho Babišov marketingový tím zaútočil práve na nich. Hlavným terčom sa stali Piráti (v tom čase silnejšia časť koalície), čo bolo zrejmé z častých Babišových útokov. Ako hrozbu ich označovali aj strany zjednotené pod hlavičkou Spolu.

Piráti ako najčastejší dôvod neúspechu spomínajú silnú dezinformačnú kampaň, ktorá ich pred voľbami zatlačila do obrany, z ktorej sa už nedokázali vymaniť. Analýzy ukazujú, že najčastejším terčom reťazových e-mailov boli pred voľbami práve Piráti a ich predseda Ivan Bartoš.

Premiér to často využíval: v televíznych debatách vykrikoval o znárodňovaní bytov alebo zvyšovaní daní, čo vraj Piráti majú v pláne. Zástupcovia koalície len dookola opakovali, že to nie je pravda.

Ferjenčík nadnesene hovorí, že Pirátom uškodilo aj to, že nevlastnia žiadne médium a že svojou agendou nahnevali mnohých miliardárov, ktorým médiá patria. „Ak by som mal menovať jednu chybu, ktorú sme urobili, tak sme zaútočili na všetkých oligarchov naraz. Kombinácia zdanenia ťažby, zavedenia digitálnej dane a útokov na Babiša a Kellnera bola asi priveľa,“ smeje sa.

Mlynské koleso a sľub o dostupnom bývaní

Nevšimnúť si však nemožno chyby, za ktoré si Piráti môžu sami – napríklad rôzne nešikovné vyjadrenia, akým bol tweet poslanca Františka Kopřivu. Ten si rypol do konzervatívcov v reakcii na výsledky referenda v Berlíne. Tam ľudia podporili vyvlastnenie bytov veľkých prenajímateľov a Kopřiva si neodpustil poznámku v zmysle, že Západ asi nie je taký konzervatívny, ako si mnohí jeho obdivovatelia myslia.

Tému rýchlo prevzali médiá a Piráti museli vysvetľovať, že vyvlastňovať byty nechcú. Tento prešľap niektorí spomínali vo volebnom štábe krátko po sčítaní hlasov.

Niektorí členovia taktiež priznávajú, že mali slabý štart kampane. Čelili kritike, že na jej začiatku až na jednu výnimku vystupovali samí muži. Rozpačité reakcie vzbudili aj grafiky, na ktorých Piráti zalievali kvety alebo točili lasom, čo vždy dopĺňal nejaký citát. Následne vznikol aj generátor fotiek a citácií, ktorý do kampane vniesol ešte väčší zmätok, keďže ľudia často nedokázali rozlíšiť, či ide o oficiálne výstupy strany alebo o vtip.

Mikuláš Ferjenčík. Foto – Deník N/Prokop Vodrážka

Časť kampane už skôr kritizovali aj niektorí členovia štábu. Podľa šéfa online komunikácie Pirátov Jana Vrobela sa nepodarilo predstaviť kandidátov podľa ich koníčkov. Príkladom môže byť pražský mestský poslanec Adam Zábranský, ktorý vedľa hesla o dostupnom bývaní robí mlynské koleso.

Podľa Ferjenčíka mohol paradoxne uškodiť aj spolok Milión chvíľok pre demokraciu. Ten vo svojej kampani, mobilizujúcej voličov demokratických strán, odporúčal, aby ľudia krúžkovali na kandidátkach koalícií zástupcov tých strán, ktoré chcú podporiť. Na to pred voľbami vyzývali na sociálnych sieťach aj zástupcovia Starostov.

Podľa volebného manažéra Pavla Grubera urobili Piráti a Starostovia a ich ľudia chybu aj v tom, že si vopred nezaistili väčšie zapojenie kreatívnej agentúry BeefBrothers do kampane. „Mali na to dvoch ľudí. Bola chyba, že sme si nezistili, koľko času a ľudí tomu môžu venovať,“ hovorí Gruber. Šéf agentúry Ondřej Drábek to však vyvracia.

„Je to bežná prax, že klient sa stretáva s jedným alebo dvoma ľuďmi z agentúry, avšak na našej strane pracovalo päť ľudí a externý copywriter, ktorého si vybrala koalícia,“ vraví Drábek.

Ako sa vrátiť k pirátstvu

Straníci teraz riešia, ako sa do budúcna vymedziť a „navrátiť“ k pirátstvu. Vo volebnom štábe to opisoval napríklad spomenutý Kopřiva, podľa ktorého by strana mohla byť samostatne progresívnejšia ako v tohtoročnej kampani.

„Myslím si, že je to príležitosť vymedziť sa na tej progresívno-konzervatívnej škále. Bolo tam vedenie kampane, ktoré sa odprezentovalo v rámci vyjednávaní o koalícii, a obe členské základne na to kývli. Je to rozhodnutie nás všetkých a leží to na každom z nás vrátane mňa,“ podotkol Kopřiva, ktorý v snemovni končí rovnako ako mnohí iní.

Rovnako to vidí aj predsedkyňa Mladého Pirátstva Georgia Hejduková. „Musíme sa ako Piráti vrátiť ku koreňom, k základu. Musíme prehodnotiť, či môžeme naďalej fungovať tak, ako fungujeme,“ povedala.

Podľa europoslanca Mikuláša Peksu pirátskym voličom prekážalo, že strana robila v koalícii priveľké kompromisy. Ďalšia členka Európskeho parlamentu Markéta Gregorová si myslí, že by sa Piráti mali sústrediť na svojich skalných voličov, aby o nich neprišli, a nepomýšľať na väčší podiel podpory než desať až pätnásť percent.

Ferjenčík však tvrdí, že o progresívnych voličov jeho strana neprišla. „Kam by odišli? Ak by to tak bolo, Zelení by získali viac než jedno percento; podľa mňa by sa to muselo prejaviť na výsledkoch,“ analyzuje. Podľa neho chýbala aj dostatočná podnetná spätná väzba od členskej základne.

Prieskumy ukazovali aj viac než dvadsať percent, koalícia však napokon získala len 15,6 percenta – ak by bol výsledok lepší, medzi zvolenými poslancami oboch strán by nebol taký nepomer. Ako priznali po sčítaní hlasov obaja lídri, koalícii Spolu sa podarilo pritiahnuť viac nerozhodnutých liberálnych voličov.

Do snemovne sa z kandidátky Pirátov a Starostov dostali hlavne zástupcovia STAN-u umiestnení na vrchných priečkach. Ľudia ich teda zrejme často krúžkovali preto, aby preskočili Pirátov. „Tí sú na regionálnej úrovni slabí, nemajú výrazné osobnosti v regiónoch. Nie je to chyba STAN-u, že ich voliči krúžkovali a voliči Pirátov nie,“ vraví napríklad v rozhovore pre Deník N politológ Jakub Lysek.

Ako však upozorňuje matematik Jan Kulveit, nejde o odkaz drvivej väčšiny voličov. „K súčasnému výsledku stačilo len zhruba 20 percent aktívne krúžkujúcich voličov koalície, ktorí ho poňali systematicky, začali zhora na kandidátke a krúžkovali STAN,“ vysvetľuje na Facebooku.

Politológ Otto Eibl z Masarykovej univerzity za neúspechom Pirátov vidí negatívnu kampaň, ktorá sa na stranu valila.

„Koalícia bola navyše nesúrodá v tom zmysle, že Starostovia sú skôr od stredu napravo, zatiaľ čo Piráti sú naľavo. Voliči STAN-u očividne uprednostnili svojich kandidátov pred pirátskymi. Znie to banálne a je to hrozba spojená s tým, keď idú niektoré strany do koalície,“ opisuje Eibl.

Keď sa koalícia tvorila, dávala podľa neho veľký zmysel. Ten však neskôr mierne znížilo rozhodnutie ústavného súdu, ktorý vo februári zrušil prepočet hlasov na mandáty aj vyššiu hranicu pre koalície na vstup do snemovne. Parlament tak musel zmeniť volebný zákon. „Už však bolo neskoro rozbíjať koalície,“ dodáva Eibl.

K reportáži prispel aj Jan Moláček. 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].