Roky pomáha nezákonne sterilizovaným ženám: Žiadne odškodnenie nenahradí ich utrpenie, môže ho trochu zmierniť

Na nezákonné sterilizácie rómskych žien upozornila Poradňa pre občianske a ľudské práva ešte v roku 2003. Diskutovať sa o nich začalo len v poslednom čase. Nádej, že štát sa konečne ospravedlní a odškodní poškodené ženy, je omnoho reálnejšia ako pred rokmi.
„Bez ohľadu na to, čo si väčšinová spoločnosť myslí, pokiaľ sme demokratický a právny štát, tak vláda ten krok jednoducho musí urobiť. Napriek tomu, že to nie je nič, čo posilní percentá vládnych strán,“ hovorí v rozhovore Štefan Ivanco z Poradne pre občianske a ľudské práva. V rozhovore sa takisto dočítate:
- koľkých žien sa nezákonné sterilizácie týkajú;
- prečo vlastne hovoríme o nezákonných sterilizáciách a ako ich ženám vykonali;
- prečo o týchto ženách nehovoria v poradni ako o obetiach, ale poškodených;
- prečo teraz cítia väčšiu nádej, že ospravedlnenie a odškodnenie pre poškodené ženy je hmatateľnejšie;
- čo by bolo adekvátnym odškodnením pre poškodené.
Potom ako v júli rokoval o nezákonných sterilizáciách ľudskoprávny výbor, táto téma opäť ožila. Čo sa vlastne stalo ženám, ktoré ich museli podstúpiť?
Išlo o sterilizácie bez poskytnutia informovaného súhlasu či akéhokoľvek súhlasu. Ak sa chceme pozrieť hlbšie, čo vlastne tie ženy zažili, tak by som sa oprel o náš výskum z roku 2003. Vtedy sme zverejnili správu o nezákonných sterilizáciách, ktorá vychádzala z rozhovorov so zhruba dvesto rómskymi ženami v sociálne vylúčených komunitách na východnom Slovensku. Z týchto rozhovorov vyplývalo, že väčšina z nich mala odôvodnené podozrenie, že boli sterilizované bez toho, aby o tom vedeli.
To znamená, že sa po pôrode prebrali v nemocnici a lekári im oznámili, že už nikdy nebudú mať dieťa, pretože ich sterilizovali?
Asi tridsať rozhovorov sme urobili so ženami, ktorým vykonali sterilizáciu ešte počas komunistického režimu v rámci politiky, ktorá finančne motivovala rómske ženy, aby podstúpili sterilizáciu. Ďalších približne sto žien hovorilo o sterilizácii po páde komunizmu. Polovica z nich vedela, že ich sterilizovali počas pôrodu cisárskym rezom. Predtým boli donútené s týmto výkonom súhlasiť. Alebo im to následne zdravotnícky personál povedal.
Rovnako sme zdokumentovali, že zdravotnícky personál dával ženám rôzne zavádzajúce či zastrašujúce informácie. Tvrdili im, že ich sterilizácia bola nutná z dôvodu ochrany ich života či záchrany života ich nenarodeného dieťaťa. Hovorili, že súhlas museli dať pod časovým tlakom, počas pôrodných bolestí a podobne.
Dá sa teda povedať, že zneužívali nevedomosť týchto žien a to, v akom stave sa nachádzali?
Áno. Ďalšie ženy mali o sterilizácii dôvodné podozrenie, a to preto, že nemohli už otehotnieť. Väčšina si spomenula, že tesne pred pôrodom cisárskym rezom im dávali podpisovať nejakú listinu, čo bol možný súhlas. Neboli im však poskytnuté žiadne informácie. Nedá sa hovoriť o žiadnom informovanom súhlase.
Je zadokumentované, koľko bolo nezákonne sterilizovaných žien?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.