Denník N

Roky pomáha nezákonne sterilizovaným ženám: Žiadne odškodnenie nenahradí ich utrpenie, môže ho trochu zmierniť

Štefan Ivanco. Foto N - Peter Lazar
Štefan Ivanco. Foto N – Peter Lazar

Na nezákonné sterilizácie rómskych žien upozornila Poradňa pre občianske a ľudské práva ešte v roku 2003. Diskutovať sa o nich začalo len v poslednom čase. Nádej, že štát sa konečne ospravedlní a odškodní poškodené ženy, je omnoho reálnejšia ako pred rokmi.

„Bez ohľadu na to, čo si väčšinová spoločnosť myslí, pokiaľ sme demokratický a právny štát, tak vláda ten krok jednoducho musí urobiť. Napriek tomu, že to nie je nič, čo posilní percentá vládnych strán,“ hovorí v rozhovore Štefan Ivanco z Poradne pre občianske a ľudské práva. V rozhovore sa takisto dočítate:

  • koľkých žien sa nezákonné sterilizácie týkajú;
  • prečo vlastne hovoríme o nezákonných sterilizáciách a ako ich ženám vykonali;
  • prečo o týchto ženách nehovoria v poradni ako o obetiach, ale poškodených;
  • prečo teraz cítia väčšiu nádej, že ospravedlnenie a odškodnenie pre poškodené ženy je hmatateľnejšie;
  • čo by bolo adekvátnym odškodnením pre poškodené.

Potom ako v júli rokoval o nezákonných sterilizáciách ľudskoprávny výbor, táto téma opäť ožila. Čo sa vlastne stalo ženám, ktoré ich museli podstúpiť? 

Išlo o sterilizácie bez poskytnutia informovaného súhlasu či akéhokoľvek súhlasu. Ak sa chceme pozrieť hlbšie, čo vlastne tie ženy zažili, tak by som sa oprel o náš výskum z roku 2003. Vtedy sme zverejnili správu o nezákonných sterilizáciách, ktorá vychádzala z rozhovorov so zhruba dvesto rómskymi ženami v sociálne vylúčených komunitách na východnom Slovensku. Z týchto rozhovorov vyplývalo, že väčšina z nich mala odôvodnené podozrenie, že boli sterilizované bez toho, aby o tom vedeli.

To znamená, že sa po pôrode prebrali v nemocnici a lekári im oznámili, že už nikdy nebudú mať dieťa, pretože ich sterilizovali? 

Asi tridsať rozhovorov sme urobili so ženami, ktorým vykonali sterilizáciu ešte počas komunistického režimu v rámci politiky, ktorá finančne motivovala rómske ženy, aby podstúpili sterilizáciu. Ďalších približne sto žien hovorilo o sterilizácii po páde komunizmu. Polovica z nich vedela, že ich sterilizovali počas pôrodu cisárskym rezom. Predtým boli donútené s týmto výkonom súhlasiť. Alebo im to následne zdravotnícky personál povedal.

Rovnako sme zdokumentovali, že zdravotnícky personál dával ženám rôzne zavádzajúce či zastrašujúce informácie. Tvrdili im, že ich sterilizácia bola nutná z dôvodu ochrany ich života či záchrany života ich nenarodeného dieťaťa. Hovorili, že súhlas museli dať pod časovým tlakom, počas pôrodných bolestí a podobne.

Dá sa teda povedať, že zneužívali nevedomosť týchto žien a to, v akom stave sa nachádzali? 

Áno. Ďalšie ženy mali o sterilizácii dôvodné podozrenie, a to preto, že nemohli už otehotnieť. Väčšina si spomenula, že tesne pred pôrodom cisárskym rezom im dávali podpisovať nejakú listinu, čo bol možný súhlas. Neboli im však poskytnuté žiadne informácie. Nedá sa hovoriť o žiadnom informovanom súhlase.

Je zadokumentované, koľko bolo nezákonne sterilizovaných žien?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie