Na anglickej Wikipédii ho nenájdete. Nenápadný tréner, ktorý zreformoval belgický futbal a inšpiruje aj SFZ
Football: @FASingapore appoints Belgian Michel Sablon as technical director. http://t.co/rQqn6YiSAD pic.twitter.com/cU9QP4JHy1
— ST Sports Desk (@STsportsdesk) April 2, 2015
Belgicko sa v 21. storočí vypracovalo z priemerného európskeho futbalového tímu na jeden z najlepších na svete. Momentálne má skvelé individuality na čele s Romeluom Lukakuom, Kevinom De Bruynem či Edenom Hazardom.
Nie je to však iba zhoda náhod, keď sa v krajine, ktorá nepatrí k veľmociam, objaví výnimočná generácia hráčov. Belgicko ich totiž aj cielene vychovávalo. Tamojší systém je vzorom pre Slovensko, ako v nedávnych rozhovoroch pre Denník N potvrdil prezident SFZ Ján Kováčik aj Samuel Slovák, asistent reprezentačného trénera Štefana Tarkoviča a koordinátor mládeže na SFZ.
Belgická „zlatá generácia“ sa zatiaľ stále nestala naozaj zlatou, na nedávnom Eure vypadla vo štvrťfinále s Talianskom. Na posledných MS však získala bronz a môže byť príkladom pre menšie krajiny. Napriek tomu, že Belgicko má len 11,5 milióna obyvateľov a iba 34 plne profesionálnych klubov v nižších súťažiach, pravidelne súperí s tými najlepšími a hrá pekný futbal.
„Je to excelentné. Zároveň v tom však bolo aj trochu šťastia, že sa títo chlapci stretli v rovnakej generácii,“ povedal pre magazín Blizzard Michel Sablon.
V anglickej verzii stránky o belgickej reprezentácii na Wikipédii nenájdete o Sablonovi ani jednu zmienku. Práve tento, dnes 74-ročný bývalý tréner je však hlavným strojcom revolúcie v belgickom futbale a jedným z najdôležitejších mužov vo svetovom futbale v priebehu posledných dvoch dekád.
Sablon je futbalovým vizionárom, ktorý z Belgicka spravil ďalšiu futbalovú veľmoc.
V júni 2000 Belgicko spolu s Holandskom hostilo majstrovstvá Európy, ale vypadlo po nevýrazných výkonoch už v skupine. Sablon sedel na tribúne Štadióna kráľa Baudouina v Bruseli a sledoval, ako Belgicko v rozhodujúcom zápase s Tureckom prehralo 0:2.
Belgicko nastúpilo vo formácii 4-4-2 a trápilo sa, vpredu bol nevýrazný Émile Mpenza s Lucom Nillsom, v zálohe sa nedarilo Marcovi Wilmotsovi.
Od Belgicka sa žiadny krásny futbal ani neočakával. Novinár Samindra Kunti s odstupom času vtedajší tím opísal ako hráčov s „mentalitou modrých golierov“ (angl. blue-collar mentality), teda mužov, ktorí si museli víťazstvá predovšetkým tvrdo odpracovať.
Neplatilo to pritom vždy. Na Eure 1980 sa Belgicko dostalo dokonca až do finále a dekádu predtým sa spoliehalo na legendárneho útočníka Paula van Himsta.
Rozvoj individualít
Dnešné Belgicko opäť vyhráva svojím atraktívnym útočným futbalom a aj vďaka silným individualitám. Mnohé z nich nevyrastali priamo v belgickom mládežníckom systéme – ako napríklad Eden Hazard, ktorý sa v štrnástich presunul do francúzskeho Lille.
Za touto radikálnou zmenou je Sablon, vtedajší technický riaditeľ tamojšieho futbalového zväzu. Sablon vymyslel filozofiu výchovy mládeže, ktorá