Denník N

Na anglickej Wikipédii ho nenájdete. Nenápadný tréner, ktorý zreformoval belgický futbal a inšpiruje aj SFZ

Belgicko sa v 21. storočí vypracovalo z priemerného európskeho futbalového tímu na jeden z najlepších na svete. Momentálne má skvelé individuality na čele s Romeluom Lukakuom, Kevinom De Bruynem či Edenom Hazardom.

Nie je to však iba zhoda náhod, keď sa v krajine, ktorá nepatrí k veľmociam, objaví výnimočná generácia hráčov. Belgicko ich totiž aj cielene vychovávalo. Tamojší systém je vzorom pre Slovensko, ako v nedávnych rozhovoroch pre Denník N potvrdil prezident SFZ Ján Kováčik aj Samuel Slovák, asistent reprezentačného trénera Štefana Tarkoviča a koordinátor mládeže na SFZ.

Belgická „zlatá generácia“ sa zatiaľ stále nestala naozaj zlatou, na nedávnom Eure vypadla vo štvrťfinále s Talianskom. Na posledných MS však získala bronz a môže byť príkladom pre menšie krajiny. Napriek tomu, že Belgicko má len 11,5 milióna obyvateľov a iba 34 plne profesionálnych klubov v nižších súťažiach, pravidelne súperí s tými najlepšími a hrá pekný futbal.

„Je to excelentné. Zároveň v tom však bolo aj trochu šťastia, že sa títo chlapci stretli v rovnakej generácii,“ povedal pre magazín Blizzard Michel Sablon.

V anglickej verzii stránky o belgickej reprezentácii na Wikipédii nenájdete o Sablonovi ani jednu zmienku. Práve tento, dnes 74-ročný bývalý tréner je však hlavným strojcom revolúcie v belgickom futbale a jedným z najdôležitejších mužov vo svetovom futbale v priebehu posledných dvoch dekád.

Sablon je futbalovým vizionárom, ktorý z Belgicka spravil ďalšiu futbalovú veľmoc.

V júni 2000 Belgicko spolu s Holandskom hostilo majstrovstvá Európy, ale vypadlo po nevýrazných výkonoch už v skupine. Sablon sedel na tribúne Štadióna kráľa Baudouina v Bruseli a sledoval, ako Belgicko v rozhodujúcom zápase s Tureckom prehralo 0:2.

Belgicko nastúpilo vo formácii 4-4-2 a trápilo sa, vpredu bol nevýrazný Émile Mpenza s Lucom Nillsom, v zálohe sa nedarilo Marcovi Wilmotsovi.

Od Belgicka sa žiadny krásny futbal ani neočakával. Novinár Samindra Kunti s odstupom času vtedajší tím opísal ako hráčov s „mentalitou modrých golierov“ (angl. blue-collar mentality), teda mužov, ktorí si museli víťazstvá predovšetkým tvrdo odpracovať.

Neplatilo to pritom vždy. Na Eure 1980 sa Belgicko dostalo dokonca až do finále a dekádu predtým sa spoliehalo na legendárneho útočníka Paula van Himsta.

Lukaku a De Bruyne v roku 2016. Foto – TASR/AP

Rozvoj individualít

Dnešné Belgicko opäť vyhráva svojím atraktívnym útočným futbalom a aj vďaka silným individualitám. Mnohé z nich nevyrastali priamo v belgickom mládežníckom systéme – ako napríklad Eden Hazard, ktorý sa v štrnástich presunul do francúzskeho Lille.

Za touto radikálnou zmenou je Sablon, vtedajší technický riaditeľ tamojšieho futbalového zväzu. Sablon vymyslel filozofiu výchovy mládeže, ktorá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie