Má 78 rokov, pracuje a pritom trénuje. Veterán zo Zvolena skončil druhý na MS v maratóne

Dobrý deň,

78-ročný bežec Ján Hazucha zo Zvolena získal striebornú medailu v maratóne na veteránskych majstrovstvách sveta v Londýne.

Svetový šampionát sa konal prvú októbrovú nedeľu v rámci londýnskeho maratónu, na ktorom štartovalo takmer 40-tisíc bežcov. Slovák uspel vo vekovej kategórii 75 – 79 rokov.

V príprave na MS ho neodradila ani zlomenina na nohe, ktorú si privodil v lete, a ani nepríjemný incident priamo na trati, keď na 30. kilometri zistil, že ľadvinka, v ktorej mal uložené gély na doplnenie energie, je úplne prázdna.

Rovnako ako dosiahnutý výsledok je výnimočný aj športový príbeh Jána Hazuchu. Behať začal ako 45-ročný, a hoci si uvedomil svoj talent, po dvoch rokoch prestal. K behu a k maratónom sa vrátil, keď mal 55, a vo svojej vekovej kategórii sa zaradil k najlepším na svete.

Postupne sa mu podarilo vyhrať na všetkých šiestich elitných svetových maratónoch – v Berlíne, Londýne, Chicagu, Bostone, New Yorku aj v Tokiu. Dnes má zabehnutých 118 maratónov.

Vo veku 78 rokov stále pracuje ako stavebný inžinier, špecializuje sa na statiku stavieb.

Úspešná je aj jeho 19-ročná vnučka Líza, ktorá patrí k najväčším bežeckým talentom na Slovensku. Na dlhých tratiach prekonala viacero juniorských národných rekordov a vďaka športovým výsledkom od nového školského roka prestúpila na univerzitu do Kalifornie.

V nasledujúcom texte sa dozviete aj to, čomu Ján Hazucha vďačí za športovú dlhovekosť, ako trénuje a ako sa stravuje.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.

Tí, ktorí Jána Hazuchu osobne poznajú, o ňom hovoria ako o skromnom človekovi, ktorý svoje úspechy nijako nepreceňuje. Skôr naopak.

Podobný pocit sme mali aj my pri stretnutí v roku 2018. Keď sme sa Zvolenčana pýtali, či ho na základe víťazstiev na medzinárodných maratónoch môžeme v jeho vekovej kategórii zaradiť k najlepším na svete, odpovedal zdržanlivo: „Myslím si, že na svete budú aj lepší rovesníci ako ja.”

Uplynulý týždeň sa však ukázalo, že medzi rovesníkmi skutočne patrí ku svetovej špičke. Na premiérových veteránskych majstrovstvách sveta v maratóne získal v Londýne striebornú medailu. Vo veku 78 rokov zabehol maratón za 3:44 h. Lepší bol len domáci David Winch, ktorý zvíťazil s 11-minútovým náskokom.

Zlomený malíček

Ešte v piatok ráno, necelé dva dni pred štartom Londýnskeho maratónu, sa Ján Hazucha nachádzal vo Zvolene a odovzdával klientovi vypracovaný projekt. Až potom spolu s manželkou nasadli na autobus do Bratislavy, odkiaľ leteli do Anglicka.

Skúsený veterán hovorí, že majstrovstvá sveta boli preňho očakávanou udalosťou. Ako úspešný bežec z elitných svetových maratónov dostal od organizátorov pozvánku na pripravovaný svetový šampionát už dávno. Pôvodne sa mal konať vlani, pre pandémiu ho presunuli.

Príprava sa pre Jána Hazuchu nezačala ideálne. Na konci júna doma zakopol a zlomil si malíček na nohe. Kosť sa zrástla po piatich týždňoch a k behu sa postupne vrátil v priebehu augusta.

Tréningový výpadok sa prejavil aj na prvých pretekoch po návrate, ktoré absolvoval na začiatku septembra. Polmaratón v Bratislave zabehol za 1:54 h, s čím nebol spokojný. Aj to bol dôvod, prečo necestoval do Londýna s prehnanými ambíciami.

Záver bez energie

„Všetci účastníci majstrovstiev sveta sme štartovali naraz hneď za skupinou elitných bežcov. Okrem štartového čísla nám organizátori pripli na chrbát aj informáciu, v ktorej vekovej kategórii súťažíme, takže som mal prehľad o svojich súperoch,” opisuje Hazucha úvodné metre v Londýne.

V porovnaní s inými maratónmi išlo o výraznú zmenu, pretože štandardne nie sú vekové kategórie nijako odlíšené a Hazucha v mase bežcov netuší, na akom mieste sa nachádza. Aj o svojich najväčších víťazstvách sa dozvedel až v cieli. Odmenu mu neskôr doručil organizátor poštou.

„Prvé kilometre sú v Londýne mierne z kopca, aj preto sa mi bežalo dobre a udržoval som si predsavzaté tempo. Až do polmaratónu išlo všetko ideálne, zvládol som ho za 1:50 h. Registroval som aj to, že som predbehol viacerých súperov, ktorí tempo prepálili,” hovorí.

Zakrátko však prišli komplikácie. „Prvý gél na doplnenie energie som užil skôr, no mal som ešte pripravené ďalšie dva hlavné gély na rozhodujúce kilometre. Keď som si chcel jeden z nich na 30. kilometri zobrať, zistil som, že ľadvinka, v ktorej som mal zásoby energie uložené, je úplne prázdna. Bola deravá a všetko z nej vypadlo. Zrejme som si ju predtým pri vyberaní gélu poškodil.”

Ján Hazucha počas MS veteránov v maratóne v Londýne. Foto – archív Jána Hazuchu

Ján Hazucha dodáva, že posledné kilometre boli preto mimoriadne náročné. „Bol to boj, kto bežal maratón, vie, aké ťažké sú posledné kilometre, nehovoriac o tom, ak ich človek beží bez energie. Bol som veľmi spokojný, keď som v cieli videl svoje umiestnenie aj výsledný čas. Ten bol dokonca o 5 minút lepší ako výkon, na ktorý som si na štarte trúfal.”

Večer po pretekoch slávnostne vyhodnotili víťazov všetkých kategórií, pričom ocenili aj tých, ktorí v kariére absolvovali všetkých šesť hlavných svetových maratónov. To sa podarilo aj Hazuchovi, ktorý navyše ako jediný všetky podujatia vo svojej vekovej kategórii vyhral.

V roku 2013 uspel v Berlíne, o dva roky neskôr v Bostone a o ďalšie dva roky v New Yorku. V roku 2018 bol najrýchlejší v Chicagu a o rok neskôr v Tokiu a následne v Londýne.

Ján Hazucha si v Londýne preberá ocenenie z MS. Foto – Marianka Holland

Uprednostnil rodinu

Ján Hazucha sa pritom na svoj prvý maratón prihlásil, keď mal 45 rokov. Dnes spomína, že zo začiatku sa pri behu cítil trochu zvláštne, ale rýchlo si naň zvykol. Rovnako rýchlo sa ukázal aj jeho potenciál. Vo svojej vekovej kategórii patril k najlepším a po pár mesiacoch základného tréningu zabehol maratón pod tri hodiny.

Náhle však musel s behom na osem rokov skončiť. Pred športom uprednostnil rodinu a prácu. „Synovia začali študovať a v roku 1995 nás navyše postihla tragická udalosť. Situácia sa zmenila aj v práci, po rozpadnutí podniku sme museli prejsť na súkromné podnikanie,” vysvetlil v rozhovore pre Denník N. K behu sa preto vrátil až ako 55-ročný, keď sa situácia ustálila.

Odvtedy Ján Hazucha behá pravidelne a po domácich úspechoch sa postupne presadil aj v zahraničí. Okrem spomínaných elitných maratónov štartoval aj v ďalších svetových metropolách. V Paríži, Ríme, Barcelone či v Aténach.

48 ročníkov Bielej stopy

Aj keď najvýraznejšie bežecké výsledky dosiahol až po šesťdesiatke, od mladosti žije aktívne a je presvedčený, že práve to je základ dnešných úspechov.

„Ako malý chlapec som bol skoro stále vonku, hrával som futbal, na vysokej škole som sa venoval horolezectvu, chodil som po horách, liezol, hýbal sa,” vysvetľuje. Dodáva, že aj vo vyššom veku sa dá dobre natrénovať na kvalitný športový výkon, „ale ak človek nebol aktívny v mladosti, má to omnoho ťažšie“.

Okrem horolezectva, ktorému sa v mladosti venoval na výkonnostnej úrovni, je stále aktívny aj na bežkách. Dnes je jediný, kto absolvoval všetkých 48 ročníkov Bielej stopy – prestížnych pretekov v bežeckom lyžovaní.

V maratónskej príprave Ján Hazucha odbehne 200 kilometrov mesačne. Okrem toho trikrát do týždňa cvičí, venuje sa strečingu a posilňuje na hrazde.

Konzumuje klasické jedlá bez výrazného obmedzovania sa. „Okrem cukru. Ten sme vylúčili a doma ho vôbec nepoužívame. Mám pocit, že to trochu otravuje organizmus, veď cukor je v mnohých iných produktoch a aj tak ho dosť prijímam v ovocí,“ hovorí.

Dodáva, že jeho zaužívanými raňajkami je chlieb s ovčou bryndzou a množstvom zeleniny. „Na obed jem klasické domáce jedlá, myslím si, že zdravé. Varí mi manželka a tá sa dosť zaujíma o to, aká je zdravá strava. Snažíme sa jesť striedmo, ale dáme si aj mäso či klobásu,” uzatvára.

Zdá sa však, že za výnimočnými bežeckými výkonmi môžu byť aj genetické predispozície. Potvrdzuje to 19-ročná Líza Hazuchová, ktorá je vnučkou úspešného veterána a ktorá patrí k najtalentovanejším slovenským atlétkam.

Vlani prekonala 21-ročný juniorský slovenský rekord v behu na 5000 metrov, pričom ho zlepšila o 44 sekúnd. Výkon 17:19 min posunula na 16:36 min. Tento rok pridala juniorský rekord na trojtisícovke. Svojimi výkonmi zaujala aj v USA, kde od nového školského roka prijala ponuku na štúdium na Kalifornskej baptistickej univerzite.

Správy týždňa

Atlétka Lucia Vadlejchová oznámila koniec kariéry. Slovenská rekordérka v sedemboji s výkonom 6103 bodov sa rozlúčila s aktívnou činnosťou vo veku 32 rokov. Za svoj najväčší úspech považuje 9. priečku v päťboji na halových ME 2017 v Belehrade výkonom 4409 bodov.

Na bratislavskom Ženskom behu zvíťazila na 4-kilometrovej trati Lucia Pelikánová z banskobystrickej Dukly (14:12 min) a na 10 km Katarína Došek z AKM Tlmače (36:36 min). Štartovalo 2145 bežkýň.

Keňa potvrdila záujem zorganizovať v hlavnom meste Nairobi atletické majstrovstvá sveta v roku 2025. Svetový šampionát by sa tak prvýkrát v histórii konal na africkom kontinente.

Etiópčan Seifu Tura sa stal víťazom 43. ročníka Chicagského maratónu. Medzi ženami triumfovala úradujúca svetová šampiónka Ruth Chepngetichová z Kene. Tura dosiahol čas 2:06:12 h, Chepngetichová zvíťazila za 2:22:31 h.

Víťazom Bostonského maratónu sa stal Benson Kipruto z Kene, ktorý dosiahol čas 2:09:51 h. Za ním skončila dvojica Etiópčanov Lemi Berhanu a Jemal Yimer. Medzi ženami zvíťazila Keňanka Diana Kipyogeiová v čase 2:24:45 h. Na pódiu ju doplnili jej krajanky Edna Kiplagatová a Mary Ngugiová.

Americká vytrvalkyňa Shalane Flanaganová zatiaľ úspešne plní svoju osobnú výzvu, v rámci ktorej plánuje v priebehu šiestich týždňov absolvovať všetkých šesť maratónov Majors. Po Berlíne (2:38 h) a Londýne (2:35 h) v priebehu dvoch dní dokončila aj maratón v Chicagu (2:46 h) a Bostone (2:40 h). O dva týždne ju čaká virtuálny maratón v Tokiu a o tri týždne newyorský maratón.

Výkon týždňa

Švajčiar Marcel Hug, ktorý súťaží na vozíku, pár hodín po maratóne v Chicagu, štartoval aj na maratóne v Bostone. V pretekoch si vypracoval výrazný náskok a smeroval za traťovým rekordom, za ktorý by dostal odmenu 50-tisíc dolárov. Tesne pred cieľom však nesprávne odbočil, musel sa vracať na trať a za rekordom zaostal o 7 sekúnd.

V cieli však situáciu hodnotil s úsmevom. Povedal, že má v prvom rade veľkú radosť z prvého miesta, a priznal, že nesprávne odbočenie bolo jeho chybou.