Denník N

Skutočný samizdat prinášal nádej, ten dnešný skôr nenávisť

Kufrík s polovicou samizdatovej knihy ako exponát. Foto N - Andrej Bán.
Kufrík s polovicou samizdatovej knihy ako exponát. Foto N – Andrej Bán.

Samizdat bol výnimočný fenomén v čase totality. Povzbudzoval ľudí, pripravoval slobodu.

Autor je bývalý predseda SNR

Dvanásteho októbra si prvýkrát pripomíname pamätný Deň samizdatu. V roku 1987 Štátna bezpečnosť zatkla v Novej Dubnici Ivana Polanského, ktorý tajne vydával samizdat Historický zápisník. V roku 1988 bol za túto činnosť odsúdený na štyri roky väzenia. 12. októbra 1988 vydalo 92 vydavateľov samizdatov v Československu, s uvedením svojich mien i samizdatov, ktoré vydávajú, vyhlásenie, že ak je za túto činnosť väznený Ivan Polanský, nech uväznia aj ich. Toto vyhlásenie treba vnímať na pozadí, že Ivan Polanský venoval jedno číslo Historického zápisníku Jozefovi Tisovi a jedno Andrejovi Hlinkovi.

Samizdat bol osobitný fenomén obdobia totality. Názov pochádza z ruského slova samoizdateľstvo (samovydávanie). Prepisovanie kníh na písacom stroji bolo v nejakej podobe na Slovensku v čase komunizmu vždy prítomné, periodický samizdat sa objavuje až v čase normalizácie. Vydávanie periodického samizdatu hovorilo o vnútornom zorganizovaní i sile opozičných kruhov v krajine a zároveň o slabnúcej sile represívneho režimu. Komunistický režim síce posielal ľudí za samizdat do väzenia, ale už nevedel ustrážiť rozrastajúcu sa opozíciu.

Na Slovensku bol počas normalizácie najsilnejší kresťanský disent. Prejavovalo sa to i v tvorbe samizdatov. Rudolf Lesňák v knihe Listy z podzemia vyčíslil, že na Slovensku v tom čase vychádzalo 22 kresťanských periodických samizdatov a štyri občianske. Navyše počas

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie