Denník N

Referendum vo svetle posledného rozhodnutia Ústavného súdu 

Sídlo Ústavného súdu v Košiciach. Foto - TASR
Sídlo Ústavného súdu v Košiciach. Foto – TASR

Ústavný súd svojím rozhodnutím niektoré ústavne nedoriešené otázky vyriešil, avšak podstatne viac sporných otázok nastolil, prípadne nechal ich otvorené napriek tomu, že ich v rozhodnutí vyriešiť mal a mohol.

Autor je advokát

V júli tohto roka plénum Ústavného súdu vydalo dlho očakávaný nález, v ktorom rozhodlo o tom, že referendová otázka v znení „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ nie je v súlade s Ústavou SR. Aj keď je možné o tom viesť polemiku, vo všeobecnosti v odbornej verejnosti panuje názor, že v merite veci je toto rozhodnutie správne a nespochybniteľné.

Napriek tomu možno mať z odôvodnenia daného rozhodnutia najvyššou súdnou autoritou zmiešané pocity, pretože viaceré myšlienkové úvahy, ktorými Ústavný súd odôvodnil svoje rozhodnutie, sú prinajmenšom veľmi sporné a diskutabilné. Ústavný súd svojím rozhodnutím niektoré ústavne nedoriešené otázky vyriešil, avšak podstatne viac sporných otázok nastolil, prípadne nechal ich otvorené napriek tomu, že ich v rozhodnutí vyriešiť mal a mohol.

Nevyriešil problém

Pozitívom je nesporne fakt, že súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, následkom čoho je aj naliehavá potreba objasniť právnu silu, záväznosť a účinky platne prijatého výsledku referenda. Zároveň priznal, že je potrebné uvedomiť si, že hranicou výkladu je znenie samotnej ústavy, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, resp. prípadná zmena niektorých čŕt referenda, je už v rukách samotného „ústavodarcu“.

Okrem toho je pozitívom rozhodnutia aj fakt, že súd konečne jednoznačne a definitívne uznal, že návrh prijatý v referende má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. V minulosti totiž samotný Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťal obe alternatívy, t. j. že rozhodnutie prijaté v referende má právnu silu obyčajného zákona, ale aj ústavného zákona, a teda táto otázka bola sporná. Dnes teda na základe rozhodnutia Ústavného súdu možno ustáliť, do akej skupiny hierarchie právnych noriem môžeme výsledok referenda zaradiť, čo je dôležité pre stabilitu právneho systému.

Nakoniec Ústavný súd opätovne a jednoznačne potvrdil, že výsledok referenda má právne účinky a je priamo záväzný. Svojím rozhodnutím však nevyriešil problém, ako môže byť výsledok referenda priamo právne záväzný, keď na jeho realizáciu je potrebný ústavný zákon prijatý parlamentom, pričom poslanci nie sú viazaní výsledkom referenda. Ako môže ísť formálne o prameň práva na úrovni ústavnej sily a s priamou právnou záväznosťou, keď na jeho vykonanie sa vyžaduje schválenie iného ústavného zákona parlamentom, a teda schválenie iného prameňa práva rovnakej právnej sily. Ústavný súd mal v tomto prípade ísť rozhodne ďalej a pripustiť, aby referendum mohlo rozhodovať o konkrétnych článkoch ústavy a konkrétnych paragrafoch zákona s tým, že kladným výsledkom referenda sa priamo mení ústava a zákony. Ide o tzv. legislatívne referendum, ktoré jediné môže vyriešiť otázku právnej záväznosti, ktorá je priama.

Prehlbuje rozporuplnosť

V tejto časti odôvodnenia je však Ústavný súd veľmi alibistický, keď uvádza: „Ústavný súd potvrdzuje svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej poslanci Národnej rady svoj mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi; preto nie je možné prinútiť ich realizovať výsledok referenda, hoci je aj pre nich právne záväzný. Zodpovednosť poslancov za uskutočnenie výsledku takéhoto referenda v týchto prípadoch je tak voči občanom len politická.“ Súd teda odstrihol od seba právnu záväznosť a právnu zodpovednosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Referendum o predčasných voľbách

Komentáre

Teraz najčítanejšie