Denník N

Ako spoznáte malého van Gogha? Ja to ani nenazývam talent, také dieťa sa proste vnútorne správa ako umelec, hovorí výtvarníčka

Z výstavy Radostiny Doganovej Felicitas. Foto - Andrej Trebatický
Z výstavy Radostiny Doganovej Felicitas. Foto – Andrej Trebatický

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Výtvarníčka Radostina Doganová pochádza z Bulharska. Do Bratislavy prišla v roku 1996 a začala študovať na Vysokej škole výtvarných umení. Z pôvodne plánovaného roka na Slovensku sa nakoniec stalo štvrť storočia v novom domove.

V rozhovore hovorí, že počas obdobia pandémie jej najviac pomáhalo umenie. Okrem vlastnej tvorby učila deti na základnej umeleckej škole – dištančne. „Stávalo sa mi, že deti vyžadovali, aby som sa na ne pozerala aj vtedy, keď nič nehovorili a len kreslili. Proste chceli, aby som ich sledovala, aby som tam s nimi bola,“ opisuje v rozhovore. „Povedala by som, že tak, ako v pandémii zachránilo umenie mňa, zachránilo aj tieto deti.“

Čím je podľa vás výtvarné umenie oproti ostatným druhom umenia špecifické?

Výtvarné umenie je pre mňa v prvom rade o čase a priestore. Istý čas potrebujem ja ako autorka, aby komunikácia medzi mnou a výtvarným dielom, ktoré tvorím, prebehla. Následne potrebuje čas a priestor na komunikáciu s výsledným dielom aj samotný divák.

Vo výtvarnom umení to nie je tak ako povedzme v hudbe. Tá k poslucháčovi príde hneď, radostná alebo smutná, a on okamžite precíti emóciu. Výtvarné umenie treba pozorovať. Nie je to rutinná, konvenčná, každodenná záležitosť. Vyžaduje istý čas.

Dokonca aj keď máte pred sebou obraz, ktorý visí u vás doma, stále v ňom objavujete niečo nové. Niečo, čo ste si dovtedy nevšimli, donekonečna. Stane sa vaším spolubývajúcim, s ktorým žijete, a spoznávate ho stále odznova.

Čím je umenie pre vás osobne?

Moja mama je výtvarníčka a ja som odmalička vyrastala v jej ateliéri. Nad tým, čo je umenie, som sa nikdy nemusela zamýšľať, pretože to bol pre mňa spôsob života. Dnes by som povedala, že umenie je pre mňa forma komunikácie, spôsob, ako vypovedať to, čo chcem a potrebujem odovzdať ľuďom a svetu.

Boli ste vždy presvedčená, že budete výtvarníčkou?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Kultúra v karanténe

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie