Denník N

Čo môže EÚ robiť s dezinformáciami? Europoslanci vidia riešenie v regulácii aj vo vzdelávaní

Foto – N a TASR
Foto – N a TASR

[Do tmy. Tajný život extrémistov – náš tip na knihu od Denníka N. ]

V štátoch Európskej únie malo vlani prístup na internet 91 percent domácností. Každý deň sú vystavení dezinformáciám a hoaxom, ktoré počas pandémie covidu nabrali obzvlášť nebezpečný rozmer.

Na Slovensku sa ľudia s dezinformáciami najčastejšie stretávajú na sociálnych sieťach. Tie chce Európska únia viac regulovať a zabezpečiť, že prevezmú väčšiu zodpovednosť za obsah, ktorý pomáhajú šíriť.

Europoslancov a europoslankýň zo Slovenska sme sa preto pýtali, aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší.

Dostali aj druhú, otvorenú otázku, ktorá je súčasťou ankety každý mesiac: Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Tu sú ich odpovede:


Eugen Jurzyca (SaS)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Odborníkov a ich zamestnávateľov treba nielen chrániť pred vyhrážkami dezinformátorov, ale aj podporovať. Morálne aj finančne. Pomáha aj výmena informácií o dezinformáciách medzi členskými štátmi. Som aj za zvýšenie miery dohľadateľnosti autorov nebezpečných dezinformácií tak, aby mohla byť voči nim vyvodená zodpovednosť. Takéto prípady by mali byť aj dostatočne medializované. Napríklad tak, ako to robí slovenská polícia.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

České voľby. Prelomili niekoľko trendov a zvyklostí. Tým sú poučné aj pre Slovensko či iné štáty. Ukázali, že voľby je možné vyhrať, aj keď na prvom mieste v kampani nie je sľubované nereálne rozdávanie, kupovanie voličov. Dá sa vyhrať a byť v kampani slušný. Zatiaľ sa mi zdá (uznám, že možno priskoro), že pre múdre strany nemusí platiť Mečiarovo stupňovanie nepriateľstva: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner.


Miriam Lexmann (KDH)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Dezinformácie v rôznych krajinách a regiónoch majú svoje špecifiká založené na histórii, politike či kultúre, avšak vo väčšine prípadov stoja na dvoch rovnakých základoch, ktoré ich spájajú:

1. Dezinformácie zamerané na podkopávanie demokracie a polarizáciu verejnosti využívajú problémy, ktoré sú predmetom frustrácie väčšinovej spoločnosti, napr. korupcia, stav zdravotníctva, klientelizmus alebo menšiny a podobne. Som presvedčená, že na riešenie týchto dlhodobých problémov aj v našej spoločnosti je kľúčové znižovať vplyv dezinformácií na verejnosť.

2. Zrýchľovanie šírenia a vplyvu dezinformácií prostredníctvom sociálnych sietí. Z iniciatívy Európskej komisie preto už v roku 2018 vznikol kódex pravidiel a EK vyzvala veľké internetové platformy a dôležitých online inzerentov, aby k nemu pristúpili. Google, Facebook, Twitter, Microsoft, TikTok či Mozilla sa v ňom dobrovoľne zaviazali k snahe zaručiť transparentnú politickú reklamu, zakročiť proti falošným a automatizovaným účtom a aj dezinformáciám. Hlavnou úlohou kódexu je vzájomnou výmenou informácií zamedziť zobrazovaniu reklám na dezinformačných weboch, a tým obmedziť komerčné financovanie stránok so škodlivým obsahom.

Dnes už vieme, že len toto nestačí a Únia by mala zrýchliť prípravu zákonov o digitálnych službách, digitálnych trhoch a spravovaní dát. Ich cieľom by malo byť prevzatie právnej zodpovednosti a vyvodenie sankcií za neetický, škodlivý či falošný obsah a služby poskytované platformami v online priestore.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Facebook Files. Potvrdzuje sa, že nielen algoritmy zobrazovania na sociálnych sieťach, ale i umelá inteligencia celkovo ako technológia a jej ovládanie ľudským faktorom potrebujú jednoznačný etický rozmer. To je možné dosiahnuť postupne vďaka efektívnym legislatívnym pravidlám, ktoré sa v súčasnosti snažíme prijať aj na európskej pôde. Ľudský dohľad je kľúčový. Bezbrehý zisk gigantov zo Silicon Valley nemôže byť na úkor duševného zdravia ľudí, a to predovšetkým detí. Práve tí najmladší používatelia sú totiž najzraniteľnejší v dôsledku nástrah, ktorým nie sú schopní čeliť.


Peter Pollák (OĽaNO)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Pandémia ukázala, aká je spoločnosť slabá v boji proti klamstvám, dezinformáciám a hoaxom, ktoré posilňujú nenávisť, radikalizmus a extrémizmus. Ich šírenie nie je otázkou slobody, ohrozuje základné hodnoty, ako aj demokraciu samotnú. Práve extrémisti sa skrývajú za slobodu slova, za demokraciu, aby pošliapali a prevrátili pravdu, aby zmanipulovali masy a v konečnom dôsledku umlčali všetkých, ktorí majú iný názor. Aj Hitler vyhral voľby len vďaka demokracii, a to prekrúcaním pravdy, masovou manipuláciou a šírením nenávisti. Spoločnosť si nemôže dovoliť podobné zlyhania.

Nemôžeme dovoliť šíriť klamstvá fašistom, extrémistom, ale ani majiteľom médií, ktorých cieľom je často len zarobiť. Najproblematickejšie sú sociálne médiá, kde sú obsahy často zverejnené bez akejkoľvek kontroly, bez editora. Každý si tam môže hovoriť, čo chce, a za krátky čas povedať posolstvo miliónom. Kým takýto chybný príspevok zmizne, je neskoro, každý kto chcel, ho videl, a uchováva sa na iných stránkach a portáloch. Malé štáty, napríklad ako je Slovensko, nemajú šancu bojovať proti mediálnym gigantom samy, potrebujeme spoločný koordinovaný postup. Nie som za reguláciu slobody, no som za reguláciu klamstiev v médiách, najmä na sociálnych sieťach.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Jednou z najdôležitejších tém ostatnej plenárky bola Pandora Papers. Daňové raje nám po piatich rokoch od Panama Papers odhalili ďalšiu čiernu listinu, na ktorej sú aj dnes mnohí špekulanti, zločinci, ako aj čelní predstavitelia viacerých vlád v Európe. Našlo sa v nich aj 40 Slovákov a 48 firiem, ktorých vlastnícke vzťahy sú napojené na Slovensko. Kým v kauze Panama Papers bol známy Ficov kamarát, oligarcha Miroslav Výboh, v súčasnom zozname figuruje osoba úzko napojená na známeho oligarchu a osobného priateľa Roberta Fica, Jozefa Brhela, ktorý je dnes väzobne stíhaný aj za predražené štátne zákazky.

Cieľom ľudí, ktorí nelegálne prišli vo svojich krajinách aj prostredníctvom peňazí daňových poplatníkov k miliardám, bolo zlegalizovať tieto špinavé peniaze v daňových rajoch, užívať si beztrestnosť a tváriť sa ako počestní podnikatelia.

Evidentne si európske inštitúcie dodnes nevedia poradiť nielen s pochybnými osobami, ale aj s daňovými rajmi, kde sa prepierajú peniaze pochádzajúce z kriminálnej činnosti. Nestačí bojovať s konkrétnymi vinníkmi, potrebujeme sa zjednotiť a spoločne bojovať proti systému, ktorý tieto praktiky umožňuje.


Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

V prvom rade musia členské štáty a Európska komisia prestať podceňovať dosah a efektivitu dezinformačných kampaní. Hoci sú jednou z hlavných príčin nedôvery k demokratickým inštitúciám, nahlodávajú súdržnosť EÚ a, naopak, posilňujú populistov a autoritárov. Komisia sa naposledy vážne zaoberala stratégiou boja proti dezinformáciám v roku 2018 – a ani vtedy neprijala dostatočne silné opatrenia. Naša obrana pred dezinformáciami, podporovanými napríklad Ruskom, je preto slabá a boj proti čínskym dezinformačným kampaniam, ktoré sú relatívne novým fenoménom, dokonca ani poriadne neexistuje.

V tomto zmysle je najviac očakávaný veľký zákon o digitálnych službách EÚ (Digital Services Act), ktorý má okrem iného priniesť nové pravidlá a zodpovednosti pre firmy ako Facebook či Google. Doterajší prístup – nechajme reguláciu len na dobrú vôľu samotných firiem – zlyhal a je úlohou demokraticky zvolených politikov nastaviť základný právny rámec. S kolegami z liberálnej frakcie Renew Europe navyše presadzujeme balík dvadsiatich opatrení vrátane prehlbovania spolupráce európskych tajných služieb, posilňovania diplomatického tlaku a najprísnejších sankcií na firmy a jednotlivcov, ktoré sú za dezinformačné kampane zodpovedné.

Ak chce byť EÚ konečne vnímaná ako globálny hráč, musí si od ostatných veľmocí vydobyť rešpekt. Strkaním hlavy do piesku na poli hybridnej vojny sa nám to určite nepodarí.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Posledné mesiace intenzívne pracujem na novej európskej legislatíve o kritickej infraštruktúre. Pandémia covidu ukázala, že v tejto oblasti majú európske štáty veľké rezervy. Je reálnou hrozbou, že ak sa zodpovedne nepripravíme, naše inštitúcie znova zlyhajú pri nečakaných rizikách – pandémii, terorizme, živelných katastrofách či kybernetických útokoch. Ako sme videli, nepripravené štáty v takejto situácii zostávajú paralyzované, vypadnú im základné služby a výsledkom sú ľudské obete, ekonomické škody a ohrozenie demokracie.

Tejto problematike sa musíme venovať spoločne – ak tieto situácie nastanú, zasiahnu všetkých bez rozdielu. Európska legislatíva, ktorú pripravujem, má za cieľ zvýšiť odolnosť kritickej infraštruktúry EÚ vrátane štátnych inštitúcií, mobilných operátorov, elektrických rozvodov, letísk, dátových centier, nemocníc a iných kriticky dôležitých služieb. Dobrou správou je, že iniciatívu veľkou väčšinou schválil výbor LIBE, ktorý zodpovedá za vnútorné veci. Sme tak o krok bližšie k bezpečnejšej budúcnosti.


Ivan Štefanec (KDH)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Boj proti dezinformáciám by mal byť vo svojom základe úlohou vlád členských štátov. Toho, ako nastavia vzdelávanie, ako dokážu využívať mediálny priestor a podporovať mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti dokážu často odviesť omnoho efektívnejšiu prácu. Európska únia môže využiť svoju silu a tlačiť na sprostredkovateľov digitálneho obsahu, aby viac preberali zodpovednosť za informácie, ktoré šíria. V istej miere sa to našťastie už deje a tieto aktivity prinášajú aj prvé výsledky v podobe mazania falošných účtov a upozornení na potenciálne škodlivý obsah.

Myslím si však, že vo vzťahu k technologickým gigantom, ale aj ku krajinám, ktoré dezinformácie dokázateľne produkujú, by sme mali byť oveľa ráznejší. Je aj na subjektívnej zodpovednosti a morálke politikov a vplyvných osobností, či budú dezinformácie využívať vo svoj prospech, alebo budú pred nimi svoje okolie varovať. Žiaľ, na Slovensku prevláda tá druhá z možností.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Nik nepochybuje, že nás v blízkej budúcnosti čaká energetická kríza spôsobená nielen následkami pandémie, ale aj neserióznosťou a nespoľahlivosťou niektorých našich obchodných partnerov. Je teda najvyšší čas konečne naplno rozbehnúť toľko diskutovanú energetickú úniu, prostredníctvom ktorej by sme spoločne nakupovali a efektívnejšie distribuovali energie a suroviny. Musíme prestať byť závislí na niekoľkých dodávateľoch, ktorí využívajú energie ako súčasť svojich politických hier.


Michal Wiezik (Spolu)


Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Problém s dezinformáciámi, ktorému dnes čelíme, je veľmi rozsiahly. Online priestor, ktorý predstavuje mimoriadne živnú pôdu pre dezinformácie, ozdravíme len tak, že si priznáme dôležitosť jeho regulácie. Takáto regulácia je nevyhnutná a prevádzkovatelia sociálnych sietí by mali na seba prevziať väčšiu mieru spoločenskej zodpovednosti.

Osobne ma potešili najnovšie kroky Googlu, ktorý zakáže zobrazovanie digitálnych reklám propagujúcich falošné tvrdenia o klimatickej zmene, čo bude mať presah aj na YouTube. Dôležité je, aby na európskej úrovni došlo k prijatiu kvalitného zákona o digitálnych službách, ktorý umožní účinne bojovať proti dezinformáciám. Sociálne siete potrebujú vysokú prevádzku. Nie je v poriadku, ak sú sociálne siete nástrojom hybridnej vojny, dominantne vedenej zo strany Ruska; nie je v poriadku, ak zisk majiteľov sociálnych sietí je z veľkej časti postavený na masovom šírení škodlivých a nepravdivých informácií, nenávistných a rozvratných prejavov. Nie je v poriadku, ak najsilnejšie profily patria fašistom a populistickým demagógom.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Stav lesov v krajinách EÚ sa zhoršuje. Prečo? Nárast ťažby a spotreby tuhej biomasy na energetické účely, nedostatočné právne predpisy, ktoré by stanovovali ciele alebo od členských štátov vyžadovali konkrétne opatrenia, či chýbajúci prehľad o stave nechránených lesov EÚ. To všetko vyplýva zo správy o stratégii lesného hospodárstva EÚ, ktorú v uplynulých dňoch zverejnil Európsky dvor audítorov. Zdôraznil, že vieme a musíme robiť viac.

Ťažba v lesoch má na klímu obdobný vplyv ako spaľovanie fosílnych palív. Čím menej zostáva lesov, ktoré pomáhajú absorbovať uhlík z atmosféry, tým viac sa účinky klimatickej zmeny prehlbujú. Jednoducho povedané: uhlík, ktorý nenecháme naviazaný v lese, nás bude trápiť v atmosfére. Musíme pochopiť, že les je ďaleko viac ako fabrika na drevo a udržiavanie tepelných elektrární pálením lesov je škodlivé a nebezpečné. Pálenie lesov nás z klimatickej krízy nevytrhne.


Monika Beňová (Smer)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Boj proti dezinformáciám je nekončiaci, niekedy viac, inokedy menej úspešný proces. Európska komisia predstavila svoj prístup v boji proti nim ešte v roku 2018. Jeho súčasťou je aj posilnenie spolupráce medzi viacerými kľúčovými aktérmi vrátane verejných inštitúcií, novinárov, výskumníkov, overovateľov faktov a najmä online platforiem. Práve úloha online platforiem je pri odhaľovaní a odstraňovaní klamlivého a škodlivého obsahu kľúčová. Vďaka
internetu a sociálnym sieťam sa totiž rôzne nezmysly darí šíriť prakticky neobmedzene.

Preto je dôležité vytvárať na ne tlak, aby overovali a propagovali hodnoverné zdroje a potláčali či odstraňovali obsah, ktorý je preukázateľne falošný, zavádzajúci či nezákonný. Funguje tiež systém včasného varovania, ktorý pomáha prepájať odborníkov na dezinformácie z európskych inštitúcií a z jednotlivých členských krajín. Tento uľahčuje výmenu informácií, analýz a najlepších praktík.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Do druhého čítania sa dostal návrh Anny Záborskej, ktorý ženám nepomáha, ale robí z nich nesvojprávne bytosti, neschopné samostatne sa rozhodovať. Ultrakonzervatívni politici sa prostredníctvom pomalej salámovej metódy snažia dostať našu spoločnosť naspäť do obdobia, keď boli ženám upierané ich elementárne práva. Máme tu pokračujúcu pandémiu, rekordné schodky verejných financií a s nimi rastúcu mieru zadlžovania sa, reformy sľubované touto vládou sa z dôvodu ich absolútnej neschopnosti nekonajú, no našla sa parlamentná väčšina hlasujúca za návrh zákona, ktorý preukázateľne sťažuje ženám život a oberá ich o dôstojnosť.


Vladimír Bilčík (Spolu)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Počas pandémie sme sa presvedčili, že nemôžeme nechať nejakú súkromnú spoločnosť len tak zarábať na šírení bludov medzi ľuďmi, pretože takéto nastavenie prináša obrovské negatívne dôsledky pre naše zdravie a životy. Online platformy svoje správanie dobrovoľne nezmenia, pretože by prišli o zisky. Nedávno sme sa tiež dozvedeli, že sociálne siete škodia duševnému zdraviu mladých ľudí. Ukazuje sa, že práve nenávisťou a lžami nabité príspevky sa sociálnymi sieťami šíria najlepšie.

V zápase s dezinformáciami musíme riešiť fungovanie sociálnych sietí, aby sme chránili naše zdravie a našu demokraciu. Slovensko ako malý trh má len obmedzené nástroje, ako môže vplývať na globálne sociálne platformy. Účinnú zmenu môžeme dosiahnuť len vďaka spoločnej európskej politike a najväčšiemu trhu na svete, ktorého sme súčasťou – trhu EÚ. O to sa usilujem ako člen osobitného výboru Európskeho parlamentu pre zasahovanie do demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií. Sociálne siete potrebujú európsku reguláciu, ktorá ich zaviaže sprístupniť dáta o tom, ako skutočne bojujú s hoaxami, a nastaviť online algoritmy tak, aby masívne nešírili lživý a nenávistný obsah.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Dezinformácie sa preliali do slovenskej reality aj pri útokoch na zdravotníkov na urgentoch a pri očkovaní v oblasti Turca, Horného Považia, Oravy a Kysúc. Podporujem sprísnené bezpečnostné opatrenia a súhlasím s posilnenou ochranou lekárov a zdravotníkov pred útokmi ľudí, ktorí buď uverili dezinformáciám, alebo uverili politikom, ktorí si na šírení dezinformácií a vyvolávaní nenávisti zvyšujú vlastnú popularitu.

Je však rovnako dôležité riešiť príčinu útokov na lekárky, lekárov či zdravotné sestry. Tá tkvie práve v šírení dezinformácií na sociálnych sieťach, kde antivaxerské klamstvá našli svoju živnú pôdu. Kedy si konečne verejne priznáme, že ohrozovanie zdravia a životov nepravdivými informáciami v online priestore nie je len názor? A že podnikanie založené na šírení lží a nenávisti nemôže byť bezhraničné, lebo škodí konkrétnym ľuďom a celej našej demokratickej spoločnosti? Je absolútne neprípustné, aby zdravotnícky personál, vedci a vedkyne, ktorí sú počas pandémie ťažko skúšaní vysokým pracovným nasadením, boli ešte aj terčom útokov.

O to akútnejšie potrebujeme účinné pravidlá, ktorá aj na Slovensku zabránia masívnemu šíreniu manipulatívnych dezinformácií.


Lucia Ďuriš Nicholsonová

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Digitálne riešenia na úrovni EÚ v boji proti dezinformáciám majú jednoznačne svoje opodstatnenie a dokonca sa môžu zdať ako najjednoduchšia cesta vpred, z dlhodobého hľadiska však neriešia základný problém, a to, že dezinformáciám vôbec niekto verí. Dezinformácie tu boli, sú aj budú, navyše čoraz sofistikovanejšie, preto za najúčinnejšiu zbraň v boji proti nim považujem zvyšovanie mediálnej gramotnosti a zlepšovanie kritického myslenia. Dôležité je to u celej populácie, no obzvlášť u detí a mládeže. Členské štáty preto jednoznačne musia do svojich učebných osnov zahrnúť aktivity a programy, ktoré naučia mladé generácie účinne oddeliť dezinformačné plevy od zŕn.

Mnohé členské štáty s tým začali už dávno, na Slovensku takáto výchova, žiaľ, stále absentuje. Komisia by preto mala nás a ďalšie členské štáty, ktoré v tomto smere zaostávajú, v čo najväčšej možnej miere podporovať v rámci svojich kompetencií, či už cez zber kvalitnejších dát, výmenu najlepších postupov, alebo tvorbu usmernení a odporúčaní.

Šírenie hoaxov sa však už pomaly stáva osvedčeným biznis modelom stojacim za vznikom trolích fariem, z ktorých sa vyvinuli plnohodnotné nástroje hybridnej vojny. Aj počas pandémie covidu sa ukázalo, ako jednoducho sa tvoria hoaxy a aký zhubný vplyv majú na celú spoločnosť. EÚ preto musí zintenzívniť snahy nielen v oblasti ich vyvracania, ale aj v odhaľovaní a vystopovaní ich pôvodcov s cieľom účinne ich sankcionovať.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Minulý týždeň sme na plenárnom zasadnutí schválili uznesenie odsudzujúce nehumánny texaský zákon o de facto zákaze interrupcií, ktorý nemá čo robiť v 21. storočí. Nielenže šliape po ľudských právach, ale ohrozuje i zdravie žien. Veľmi smutné je však to, že podobné veci sa dejú aj priamo EÚ pod nosom.

Pred pár týždňami už uplynul rok, odkedy poľský ústavný súd zakázal interrupcie v prípadoch závažných vývojových chýb plodu, na Slovensku zase v pravidelných intervaloch múti podobné vody poslankyňa Záborská aj v spolupráci s fašistami. A to aj napriek tomu, že počet interrupcií kontinuálne klesá a už teraz máme okresy, v ktorých sa žena nedovolá svojho práva pre výhradu lekárov vo svedomí. Posunutie najnovšieho Záborskej návrhu do druhého čítania považujem za výsmech práv žien, ktoré sú im garantované ústavou. Je načase spustiť odluku cirkvi od štátu a nechať inkvizítorov a populistov naháňať si body inde ako na našich materniciach.


Robert Hajšel (zvolený na kandidátke Smeru)

Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

V boji proti šíreniu dezinformácií môžeme byť úspešnejší iba vtedy, keď podporíme šírenie pravdivých a vedecky overených informácií, ako aj odborné debaty, ktoré umožnia ľuďom lepšie odlíšiť hoaxy od faktov. Proti dezinformáciám nebudeme nikdy úspešní šírením iných dezinformácií a už vôbec nie propagandistickými a reklamnými ťahmi. Aj prínos očkovania by ľudia prijali ľahšie, ak by sme umožnili vytvárať si vlastný názor z odborných debát a neobťažovali ich primitívnymi reklamami. Nepáčia sa mi objavujúce sa tendencie, ktoré môžu viesť k ustanoveniu de facto cenzúry a k umlčaniu iných, nepohodlných názorov.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Rast cien energie. Aj keď prechod k obnoviteľným zdrojom energie a zvýšenie energetickej účinnosti je z dlhodobého hľadiska najlepším spôsobom, ako nielen znížiť emisie skleníkových plynov, ale aj ako predchádzať cenovým šokom energií v budúcnosti, vzniknutú situáciu musíme riešiť teraz. Vo viacerých kútoch EÚ budú mať už túto zimu ľudia na výber, či zaplatia účty za plyn a elektrinu, alebo sa poriadne najedia.

V energetickej chudobe sa môže ocitnúť až 80 miliónov Európanov, čo je zlyhaním energetickej politiky EÚ. Je jasné, že hlavná ťarcha, ako pomôcť tým najzraniteľnejším, leží na pleciach národných vlád. Aj slovenská vláda má na to k dispozícii obrovské peniaze zo zdrojov únie, no aj samotná EÚ musí rýchlo reagovať. Veľké výnosy z obchodovania s emisnými povolenkami v rámci systému ETS by sa mali využiť najmä na boj proti energetickej chudobe. Musíme umožniť štátom, aby rastúce výnosy z povoleniek využili na kompenzácie pre najzraniteľnejších obyvateľov. Musíme znížiť závislosť na dovoze fosílnych palív, najmä zemného plynu, napríklad aj podporou domácej produkcie nízko uhlíkových plynov, ako je biometán alebo vodík. Musíme posilniť aj našu energetickú bezpečnosť, čiže zvýšiť naše rezervy plynu v zásobníkoch, lebo iba dostatočné zásoby plynu budú poistkou proti prílišnému rastu cien aj do budúcnosti.


Martin Hojsík (Progresívne Slovensko)


Aké kroky by mala urobiť EÚ, prípadne členské štáty, aby bol boj proti dezinformáciám úspešnejší a efektívnejší?

Ako sa ukázalo aj v kampani pred parlamentnými voľbami v Českej republike, dezinformácie dokážu mať obrovský vplyv na volebné výsledky. Príkladom sú českí Piráti, ktorí čelili útokom celej proruskej dezinformačnej scény a vo výsledku budú mať v snemovni len štyroch zástupcov.

Množstvo klamlivých a nepravdivých informácií stále rastie a ľudia sa čoraz ťažšie orientujú v tom, čo je pravda a čo lož. Predovšetkým sociálne siete nesú obrovský diel zodpovednosti. Ako vo svojej výpovedi pred americkým senátom povedala bývalá zamestnankyňa Facebooku Frances Haugen, Facebook uprednostňuje „astronomické zisky pred ľuďmi“ a podkopáva demokraciu prostredníctvom podpory šírenia nepresného a rozdeľujúceho obsahu.

Úloha EÚ a členských krajín je jasná – prijať také opatrenia a regulácie veľkých sociálnych sietí, ktoré spomalia šírenie dezinformačného obehu. Dobre vieme, že sociálne siete napríklad často nezvládajú regulovať dezinformácie v iných jazykoch ako angličtine a škodlivý obsah nemažú dostatočne rýchlo alebo vôbec. To sa musí zmeniť. Do systému súčasne potrebujeme vniesť viac otvorenosti a transparentnosti.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Riešenie nárastu cien energií a pomoc ľuďom. Stúpajúce ceny môžu byť pre mnohých ľudí likvidačné a štát ich nesmie nechať bez pomoci. V ponuke sú dve rýchle a komplementárne riešenia. Prvým je prijatie ročného moratória na vypnutie domácností od energií a odpustenie pokút pre najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Druhým je zavedenie klimatickej dividendy. Už konečne musí skončiť stav, keď znečisťovatelia dostávajú povolenky zadarmo a občania majú platiť. Peniaze z emisií majú ísť predovšetkým naspäť ľuďom.

Dôležitá pripomienka. Ako konštatuje aj Medzinárodná energetická agentúra, je zavádzajúce viniť za súčasný rast cien energií ochranu klímy. Rastú ceny fosílnych palív, predovšetkým pre oživenie svetovej ekonomiky. To nám aj napovedá, ako sa do budúcna chrániť. Čo najviac musíme podporiť opatrenia na úspory energie, podporu regionálnej a čo najviac sebestačnej zelenej energie a urýchliť odklon od závislosti na fosílnych palivách. Verejnú podporu si zaslúžia iba programy na úsporu energie a citlivo využívané obnoviteľné zdroje energie.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Anketa s europoslancami

Európska únia

Hoaxy a propaganda

Svet

Teraz najčítanejšie