Keď tréner začínal, s hráčmi usporiadal balet. Lepšie ako Brighton napáda len Liverpool

Prístavné mesto Brighton na juhu Anglicka, ktoré sa so svojimi 230-tisíc obyvateľmi zhruba rovná Košiciam, je domovom futbalového klubu navonok spĺňajúceho všetky charakteristiky tradičného malého anglického klubu s dlhou históriou a minimom úspechov.

Brighton & Hove Albion tento rok oslavuje 120. výročie vzniku a veľkú väčšinu z doterajších sezón odohral v tretej anglickej lige. Historickým úspechom je pre klub neúspech vo finále FA Cupu v roku 1983, v ktorom Brighton nestačil na Manchester United.

Posledných päť sezón sa však klub drží medzi anglickou elitou a v tej aktuálnej je v Premier League príjemným prekvapením. Zo siedmich zápasov prehral len raz a drží sa na šiestom mieste s rovnakým počtom bodov ako tretí Manchester City.

„Toto je najsilnejší tím, aký kedy Brighton mal,“ komentuje na stránkach The Athletic novinár Andy Naylor, ktorý o klube píše viac než tri desaťročia.

Pre Brighton môže byť táto sezóna výrazným krokom k dlhodobému cieľu, ktorým je usadiť sa v Premier League ako klub patriaci do hornej polovice tabuľky.

Náznaky zlepšenia sme videli už v minulej sezóne. Brighton síce skončil na 16. mieste a reálne bojoval o záchranu, no podľa väčšiny modelov vychádzajúcich zo štatistiky takzvaných očakávaných gólov (xG) mal skončiť piaty alebo šiesty. Očakávané góly hodnotia kvalitu šancí, a tých kvalitných si Brighton vytváral počas sezóny bezpočet, akurát ich nepremieňal.

Teraz sa to však začalo čiastočne meniť a Albion zažíva historicky najlepší štart do sezóny v Premier League. Nejde pritom o náhodu, ale výsledok práce vedenia a príchodu trénera, v súvislosti s ktorým sa často spomína slovné spojenie „emocionálna inteligencia“.

Graham Potter je totiž považovaný za jedného z najbystrejších anglických trénerov, a to nielen preto, že má bakalársky titul zo sociálnych vied a magisterský v odbore líderstvo a emocionálna inteligencia.

Od Labutieho jazera až k Premier League

Potter má za sebou netypickú trénerskú dráhu pre anglického trénera, v rámci ktorej ho preslávili netradičné metódy. Trénovať začal na mieste, kde by ste to zrejme nečakali: vo švédskom meste Östersund ležiacom v subpolárnom podnebnom pásme.

Östersund je známy ako tradičné dejisko Svetového pohára v biatlone, no v meste funguje aj futbalový klub, ktorý v čase Potterovho príchodu – v roku 2011 – pôsobil vo štvrtej švédskej lige. Potter za sebou nemal hviezdnu hráčsku kariéru, väčšinou hrával v nižších anglických súťažiach a má za sebou jediný zápas za reprezentáciu do 21 rokov. „Ako hráč som za veľa nestál,“ priznal pred troma rokmi pre BBC. „Nemal som ako dostať skvelú trénerskú prácu na základe úžasnej hráčskej kariéry,“ dodal.

O Östersunde vtedy vo futbalovej Európe v podstate nikto nikdy nepočul, čo však zároveň Potterovi umožnilo v pokoji realizovať svoju futbalovú víziu. Trénersky sa nikdy nevidel v nakopávaných loptách, ale inšpirovali ho herné štýly tímov Pepa Guardiolu či Roberta Martíneza.

„Vždy zdôrazňujem, že nie je niečo ako správny a nesprávny prístup. Nie som futbalový snob, ktorý by zatracoval bránenie v hlbokom bloku. Sám som hral zápasy, v ktorých ma tréneri žiadali, nech odkopávam lopty tak ďaleko, ako to pôjde. Či som si to užíval? Určite nie, ale rozumiem, že im išlo o víťazstvá. Každý tréner sa však musí nejako rozhodnúť,“ vysvetľoval vlani pre The Athletic.

Potter sa rozhodol, že vo Švédsku, kde je zažité archaické rozostavenie 4-4-2, bude hrať futbal založený na držaní lopty a krátkych rýchlych prihrávkach. Östersund získal nových investorov a postupne skvalitňoval hráčsky káder.

Anglický tréner klub vytiahol za štyri roky zo štvrtej ligy až k premiérovej účasti v najvyššej švédskej Allsvenskan. Britské médiá zaujali Potterove nekonvenčné metódy, ktorými chcel hráčov „vyviesť z komfortnej zóny“, a zároveň budovať vzťah medzi tímom a fanúšikmi.

V klube založil projekt kultúrnej akadémie, v rámci ktorej futbalisti spolu so svojím trénerom usporiadali vlastný koncert pred publikom, ale aj baletné predstavenie Labutie jazero. Okrem toho napísali spoločnú knihu a mali aj výstavu obrazov.

Swan Lake, feminist art and a heart-shaped snowflake – how English coach Graham Potter sparked Ostersunds’ transformation and led them to a clash against Arsenal, writes @JamesGheerbrant #afc https://t.co/vyB6roGMjn pic.twitter.com/hDTI7gigoq

— Times Sport (@TimesSport) February 15, 2018

„Hráči to spočiatku nenávideli,“ povedala vlani pre Sky Sports miestna umelkyňa Karin Wahlenová, ktorú klub najal ako kultúrnu trénerku. „Nakoniec sme si však užili veľa zábavy a máme z toho zážitky na celý život. Tiež im to dodalo guráž. Ukázalo sa, že tí, čo sú statoční na ihrisku, nie sú vždy rovnako statoční aj na javisku,“ dodala.

Graham Potter chcel s hráčmi pracovať na ľudskej úrovni a tvrdil, že podobné aktivity v tíme zbúrali akékoľvek bariéry. S Östersundom sa mu navyše nielen podarilo usadiť v najvyššej švédskej Allsvenskan, ale v roku 2017 aj vyhrať miestny pohár.

Klub si tým zaistil postup do druhého predkola Európskej ligy. V ňom prekvapujúco vyradil silný turecký Galatasaray a v play-off o postup do skupín aj nemenej známy grécky PAOK. Nečakaný úspech sa však neskončil a Östersund zo skupiny s Athleticom Bilbao, Herthou Berlín a Zorjou Luhansk postúpil do šestnásťfinále.

V ňom vypadol s Arsenalom, keď doma prehral 0:3 a v odvete v Londýne zvíťazil 2:1. Tieto výsledky však už upútali aj v Británii a Potter v roku 2018 odišiel do druholigovej Swansea. O rok neskôr sa stal trénerom Brightonu, ktorý už vtedy hrával v Premier League.

Barcelonský futbal v Brightone

Brighton by bezpochyby nedosahoval súčasné výsledky, ak by neprešiel štrukturálnymi zmenami. Ešte v druhej polovici 90. rokov klub prežíval veľkú krízu, keď sa s ťažkosťami zachránil vo štvrtej najvyššej súťaži. Brighton mal navyše finančné problémy, ktoré sa vtedajší majitelia rozhodli riešiť predajom štadióna Goldstone Ground do rúk developerov, ktorí z neho urobili nákupné centrum.

Klub preto vynútene dva roky hrával domáce zápasy vo vyše sto kilometrov vzdialenom Gillinghame. Brighton finančne zachránil podnikateľ a dlhoročný fanúšik Richard Knight, ktorý ho zastabilizoval. Nové ambície však klub nadobudol v roku 2009, keď Knighta na pozícii majiteľa vystriedal Tony Bloom.

Ten zbohatol ako profesionálny hráč pokru a športový stávkar, pričom v oblasti hazardu dnes aj podniká. V Brightone zafinancoval výstavbu nového 30-tisícového štadióna Falmer Stadium a na pozíciu trénerov priviedol známe mená ako Gus Poyet či Sami Hyypiä.

Brighton sa postupne posúval a stal sa stabilným účastníkom Championshipu, teda druhej najvyššej anglickej ligy. Do Premier League sa dostal pod trénerom Chrisom Hughtonom v roku 2017 – išlo o prvý postup Brightonu do najvyššej súťaže po 34 rokoch.

Hughton a jeho hráči majú preto dodnes v meste status hrdinov. Klubu sa pod Hughtonom podarilo v Premier League udržať, keď v dvoch sezónach skončili na 15. a 17. mieste. Ako však napísal spomenutý Andy Naylor, Brighton sa vtedy prezentoval futbalom typickým pre menšie kluby bojujúce o záchranu.

„Hughton kládol dôraz na odolnosť v obrane a systémovú konzistentnosť, nie na držanie lopty a pohyblivosť,“ porovnal so súčasným tímom vedeným Grahamom Potterom.

S jeho príchodom sa smerovanie klubu dramaticky zmenilo. Z kádra, ktorý vybojoval postup do Premier League, sú aj dnes jeho súčasťou len traja obrancovia – Lewis Dunk, Shane Duffy a Solly March. Dunk je kapitánom tímu.

Pod Potterom hrá Brighton inak než kedykoľvek predtým – hráči radi a veľa držia loptu, so založením útoku si dávajú načas a v defenzívne aktívne a vysoko napádajú. Potter preferuje taktickú variabilitu v rámci rozostavení 3-4-2-1 alebo 3-5-2.

„Tímy, ktoré kontrolovali loptu, boli vždy tie, proti ktorým som ako hráč nastupoval najmenej rád,“ hovoril o svojej filozofii pre The Athletic. „Ako mladý tréner som pozorne sledoval, ako to Guardiola zdokonaľoval v Barcelone. Svojím premýšľaním veľmi ovplyvnil celý futbal,“ dodal Potter.

Bývalý futbalista Adrian Clarke úspešný vstup Brightonu do novej sezóny analyzoval na oficiálnom webe Premier League a ilustroval ho na číslach.

To, aký účinný je pressing tímu, sa dá dobre ukázať na štatistike počtu prihrávok, ktoré súperovi dovolí pri zakladaní jeho akcie. Brighton v tejto sezóne v priemere preruší akciu súpera už po jedenástich prihrávkach, čo je druhé najlepšie číslo po Liverpoole (10,3).

Brighton vďaka tomu zároveň dostal v siedmich zápasoch iba päť gólov, pričom jeho súperi v zápasoch nemajú veľa čistých šancí. Hodnota očakávaných gólov proti Brightonu (xGA), ktoré vyplývajú z hry (mimo štandardných situácií), je iba 3,8 – teda druhé najnižšie číslo po Manchestri City (3,2).

Úspech v držaní lopty a kontrole hry zase ilustruje fakt, že Brighton je po Manchestri City a Liverpoole tímom s tretím najvyšším počtom herných sekvencií s 10 a viac prihrávkami.

„Brighton nikdy nepôsobil ako špičkový tím viac než teraz. Potterovo bystré vedenie ho zmenilo na jeden z takticky najsofistikovanejších tímov v lige,“ napísal Adrian Clarke.

Premyslené nákupy

Majiteľ Tony Bloom síce podľa viacerých odhadov disponuje majetkom vo výške viac než miliardy eur, s najbohatšími majiteľmi sa však stále nemôže porovnávať. Podľa portálu talksport.com je spomedzi dvadsiatich majiteľov 15. najbohatší.

Brighton preto s bohatšími rivalmi musí súperiť inak a sústredí sa na vyhľadávanie mladých talentovaných hráčov z celého sveta, ktorí nezaujali veľkokluby, prípadne unikli ich pozornosti. Táto stratégia sa rozbehla v roku 2019 s príchodom Dana Ashwortha na pozíciu technického riaditeľa.

Ashworth v rozhovore pre The Athletic vysvetľoval, že Brighton nemá na výber, pretože patrí k tretine klubov s najnižším rozpočtom v Premier League: „Ak by sme sa snažili získavať 25 až 26-ročných hráčov pripravených na Premier League, povedal by som, že dve tretiny ligy by nás dokázali preplatiť. Naša stratégia preto musí byť trochu odlišná. Ak by sme lovili v rovnakom rybníku, nemuseli by sme získať hráčov, ktorých chceme.“

Od príchodu Ashwortha napríklad Brighton podpísal zmluvy s Angličanom Tariqom Lampteyom, Poliakmi Jakubom Moderom a Michalom Karbownikom, Švajčiarom Andim Zeqirim či Ekvádorčanom Moisésom Caicedom. Všetci pritom prišli vo veku 19 až 21 rokov a žiaden z nich nestál viac než 7 miliónov eur.

Ak je to finančne možné, klub sa rád posilní aj o skúsenejších hráčov, akými sú niekdajší anglickí reprezentanti Adam Lallana a Danny Welbeck. Obaja do Brightonu prišli zadarmo.

Brightonu sa popri tom začína dariť aj vo výchove kvalitných hráčov z vlastnej akadémie. Príkladom je stopér Ben White, ktorého v lete Albion predal do Arsenalu za v prepočte necelých 59 miliónov eur. White sa dostal aj do anglickej nominácie na Euro. Akadémiou Brightonu prešiel aj španielsky brankár Robert Sánchez, ktorý sa zase dostal do španielskeho tímu, hoci len v pozícii trojky.

Brighton si buduje povesť klubu, ktorý dáva priestor mladým hráčom a umožňuje im časom sa predať do väčších klubov. To zvyšuje atraktivitu klubu aj u samotných hráčov a ich agentov. „Ak našich hráčov chcú špičkové kluby, potom to znamená, že Graham [Potter] a naši ľudia robia niečo dobre, pretože objavujeme a rozvíjame hráčov schopných hrať na najvyššej úrovni,“ povedal Dan Ashworth.

Brighton bol aktívny aj pred touto sezónou a celkovo získal dvanásť nových hráčov. Vďaka predaju Bena Whita mohol investovať aj o čosi viac než doteraz. Zo Salzburgu získal za 23 miliónov eur zambijského záložníka Enocka Mwepua, z Getafe zase za 18 miliónov ďalšieho španielskeho záložníka Marca Cucurellu.

Brighton za osem miliónov kúpil aj senegalského útočníka Abdallaha Simu zo Slavie Praha, toho však hneď poslal hosťovať do konca sezóny do druholigového Stoke City.

Veľkou výhodou tejto obchodnej stratégie je, že Brighton má v súčasnosti veľmi široký káder a podľa Andyho Naylora je schopný postaviť kvalitnú jedenástku aj z náhradníkov.

Klub pritom na platy celkovo vynakladá šiestu najnižšiu sumu spomedzi všetkých účastníkov Premier League.

Učil sa od chirurgov aj vojakov

Graham Potter síce v Brightone nezaviedol podobné metódy ako vo Švédsku, no je zjavné, že sa mu darí v práci s mladými hráčmi.

Jeho zverenci si pochvaľujú jeho komunikačné zručnosti, Potter sa napríklad počas štúdia na univerzite zúčastnil na programe s chirurgmi, ktorí ho učili, ako komunikovať s ľuďmi a viesť tím. „Strávil som tiež čas s členmi armády, aby som porozumel líderstvu v rôznych kontextoch,“ povedal pre BBC.

Bývalý anglický útočník Brian Wake si pod Potterom zahral v Östersunde a neskôr sa stal jeho asistentom. Pre The Athletic o ňom povedal: „Je jednoducho skvelý v práci s ľuďmi, rozumie všetkým kultúram aj vierovyznaniam. V tíme sme mali hráčov z celého sveta – Kórejca či chlapcov z Ghany a Nigérie. On ich dokázal zjednotiť do tímu.“

V Brightone sa teraz Potterovi darí čosi podobné: „Nastolil kultúru, v ktorej sme si všetci rovní. Nikoho neospevuje, ak podá fantastický výkon, ale zároveň nikoho nezhadzuje, ak urobí chybu. Nemáme žiadne superhviezdy, všetci sme dobrí hráči, ktorí spolu dobre na ihrisku aj mimo neho dobre vychádzajú. Ideme správnym smerom,“ povedal o ňom obranca Shane Duffy.

Výsledky a herný prejav Brightonu sú tento rok v Premier League príjemným osviežením, no Jonathan Wilson z denníka The Guardian zároveň upozorňuje, že najťažšie skúšky klub stále len čakajú.

Albion mal v tejto sezóne v úvodných kolách priaznivý žreb: na ihrisku Burnley vyhral 2:1, potom doma zdolal Watford 2:0, následne doma prehral 0:2 s Evertonom, zvíťazil 1:0 v Brentforde, doma vyhral nad Leicesterom 2:1 a v posledných dvoch kolách remizoval 1:1 na štadióne Crystal Palace a 0:0 doma s Arsenalom.

Norwich, ktorý je v tabuľke posledný a v sobotu bude najbližším súperom Brightonu, mal naproti tomu asi najhorší možný rozpis a začínal zápasmi proti Liverpoolu, Manchestru City, Leicestru a Arsenalu.

Brighton zároveň stále trochu zápasí s efektivitou premieňania šancí – v siedmich zápasoch strelil osem gólov. Pozitívom však je, že sa o ne podelilo päť hráčov, najlepším strelcom je so štyrmi zásahmi francúzsky útočník Neal Maupay.

Predstava, že sa Brighton udrží na šiestej pozícii až do konca sezóny, je v tejto chvíli určite predčasná. Zdá sa však, že dlhodobá vízia patriť do hornej polovice tabuľky Premier League nie je pre klub nereálna.

Ak Brighton bude naďalej pokračovať v rozvoji, môžeme očakávať, že ním prejdú mnohí hráči, ktorí sa potom posunú do špičkových klubov nielen v Anglicku. Niečo podobné možno časom čaká aj ich trénera.