Exminister Drucker: Hlas a Smer stratili obsah a pridali sa k antisystému

Ako vyzerá život šéfa mimoparlamentnej strany?

Normálne, ako život každého iného. Samozrejme, tým, že sme mimo parlamentu, je robenie politiky oveľa náročnejšie. Je ťažšie si získať mediálny priestor s našimi témami, ale to je úplne normálne. A treba nájsť aj vnútornú motiváciu, povzbudzovať sa v tíme, aby sme mali jasno, čo chceme komunikovať v dnešnom svete, ktorý je naozaj veľmi povrchný.

Venujete sa teraz politike na plný úväzok?

Nie, ale ako líder tomu musím dávať drvivú väčšinu času. Každý týždeň máme porady, či už v rámci centrály, alebo krajov.

Dobrá voľba získala vo februári 2020 niečo vyše troch percent hlasov, za tento výsledok vám prináleží aj štátny príspevok, ktorý by mal byť za celé volebné obdobie necelé dva milióny eur. Je to tak akurát na prevádzku strany?

Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu, no prekročili trojpercentnú hranicu, získali príspevok za hlasy a na činnosť. Je to rovnaký objem súm, no prvý príspevok je vyplatený ihneď po tom, čo vám volebná komisia a ministerstvo vnútro schvália vyúčtovanie kampane. Z tejto časti sme zaplatili záväzky z pôžičiek, z ktorých sme zaplatili kampaň pred voľbami. Druhú časť nedostanete hneď, tá je rozdelená do 48 takzvaných tranží, teda na 48 mesiacov, ak bude štvorročné volebné obdobie. Snažíme sa v prevádzke šetriť, či už na komunálne voľby, ale aj na budúce parlamentné voľby.

Práve v tieto dni sa voličom pripomínate aj na bilbordoch, so sloganom „zdravotníctvo nesmie byť len o covide“. Chodievam okolo vašich reklám pomerne často a vždy mi napadne, či práve takto sa voličom pripomenie mimoparlamentná strana. Aj keď rozumiem, že ľudí reálne trápi, že pre pandémiu sa im odkladá bežná zdravotná starostlivosť, predsa len – prečo takto?

Lebo je to vážny a reálny problém. Zdravotníctvo nemôže byť iba o covide. Ak by som bol dnes v exekutíve, používam covid ako štít na to, aby som robil zmeny a reformy. Súčasná vláda používa covid ako výhovorku, prečo nerobí nič. Už v novembri minulého roka som otvoril tému, ako sa v dôsledku začervenania všetkých nemocníc zneprístupnila zdravotná starostlivosť – a začali nám stúpať ostatné úmrtia v porovnaní s prechádzajúcimi rokmi. Preto hovorím, že v zdravotníctve nemôže ísť len o covid. Mohol by som hovoriť, že ani všetko ostatné nemôže byť len o covide, ale predsa len, bol som minister zdravotníctva, tak preto sa viem cez zdravotníctvo autenticky pripomenúť.

Video: Rozhovor s Tomášom Druckerom

Akého voliča sa dnes snažíte osloviť?

Každého rozumného. Nechcem robiť komentátora iným stranám, na to ste ma nevolali, mám však pocit, že politika sa stala veľmi povrchnou. Nemôžeme hovoriť o ľavici a pravici, v politike je dnes veľmi veľa antisystému a populizmu. Ale v Česku a iných krajinách sa stále o takomto delení hovoriť dá a z tohto pohľadu som určite viac centristicko-pravicový človek, aj keď mám svoje sociálne cítenie.

Prijal som ponuku byť krízovým manažérom a viesť rezort zdravotníctva vo vláde Smeru, no urobili sme veľa vecí, ktoré vôbec neboli ľavicové. Na politickej scéne mi dnes chýba umiernená stredopravicová strana. Dnes kráčame, až bežíme po gréckej ceste, preto potrebujeme robiť reformy. Máme zlú demografickú krivku, veľký exodus mladých ľudí, sme veľmi zraniteľní z hľadiska hospodárskej politiky. Tomu by som sa chcel venovať.

Kolegyňa Monika Tódová mala nedávno v našom štúdiu nového predsedu Spolu Miroslava Kollára, ktorý Dobrú voľbu nazval „stredopravou stranou“ a nevylúčil s vami spoluprácu. V júli tohto roka Aktuality napísali, že ste sa zhovárali so stranou Spolu či s Alojzom Hlinom o spolupráci. Ak sa nemýlim, vtedajšie vedenie Spolu na čele s Jurajom Hipšom priznalo, že asi nejaké stretnutie bolo, ale rokovania o spájaní či spolupráci popreli. Ako to bolo s tým spájaním?

Vrátim sa v čase. Po voľbách zostalo nezastúpených zhruba 30 percent voličských hlasov. Volal som v tom čase s vtedajšími vedeniami strán ako KDH, Progresívne Slovensko či Spolu, ale lídri týchto strán ešte neboli etablovaní. Počkali sme pol roka a opäť sme hovorili – poďme niečo robiť, poďme ponúknuť alternatívu súčasnej vláde, lebo parlamentná opozícia je monotematická. Snažili sme sa dohodnúť na nejakých témach, ale nešlo to. Napríklad s Jurajom Hipšom ako predsedom Spolu som sa stretol niekoľkokrát a debatovali sme o tom, či nevytvoriť nejaký základ, či už by išlo o budúci spoločný subjekt, koalíciu, alebo len platformu, kde by sme komunikovali viaceré témy. Aj v spolupráci s KDH.

Ako reagoval?

Hovoril mi, že budú mať snem, že si to musia upratať. Stretol som sa aj s Mirom Kollárom aj ďalšími ľuďmi. Uvedomujem si, že pre mnohých členov týchto strán to nie jednoduché, ale dnes je strán veľmi veľa. Ak sa nedáme dokopy, nemáme šancu. Veď ja sa nebijem, že by som chcel byť predseda. Chcem, aby to bolo o obsahu a aby sme ponúkli Slovensku ľudí, ktorí majú skúsenosti a naozaj chcú zrealizovať nejaké reformy.

V akom štádiu sú teraz takéto debaty? Napríklad s Miroslavom Kollárom?

Treba sa pýtať aj Mira Kollára, ja sa na to môžem pozerať svojím pohľadom. Miro Kollár je dva či tri týždne novým predsedom Spolu, bolo by mimoriadne neseriózne, aby sa púšťal do niečoho iného. No z jeho vízie som pochopil, že sa chce venovať stredopravému priestoru a že bude treba hľadať priestor na spoluprácu a integráciu. Debatujem aj s inými ľuďmi, snažil som a diskutovať aj s Mostom-Híd, či naozaj chcú ísť do maďarskej koalície, teda do strany Aliancia. Sú ľudia, ktorí sa nestotožňujú s čisto etnickým princípom, a s nimi debatujem.

Napríklad s Ábelom Ravaszom?

Napríklad aj s ním komunikujeme.

Keď sa o osude Dobrej voľby debatovalo po voľbách, novinári sa pýtali, či sa nestanete súčasťou Hlasu. Nikto si vás nespájal s ľuďmi ako Ábel Ravasz, Miro Kollár či Alojz Hlina. Vyzerá to ako dosť nesúrodý mix, nie?

Vôbec si to nemyslím. Keď som prišiel na Slovenskú poštu – takisto ako krízový manažér –, tak som sa už po troch týždňoch či mesiaci balil, lebo vtedajší premiér Robert Fico kritizoval moju nomináciu slovami, či v Smere nemajú ani jedného manažéra, že si musia brať ľudí z SDKÚ. Vtedy som bol „SDKÚ človekom“, potom som sa stal „smeráckym človekom“. To sú také nátery. Aj Andrea Kalavská bola štyri roky vo vláde Smeru a tento náter nemá. No ja sa ho len tak nezbavím. Ako ste povedali, je to povrchný spôsob vnímania.

Najnovšie k vám smeruje Rado Baťo, bývalý poradca Ivety Radičovej či Andreja Kisku a takisto bývalý novinár, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi dostal do ostrého sporu s Igorom Matovičom. Aká bude jeho budúcnosť vo vašej strane?

Teším sa, že Rado Baťo s nami robí. Debatovali sme o spolupráci ešte pred voľbami, keď odchádzal od Andreja Kisku, vtedy sa rozhodol ísť robiť pre Spolu. No vo viacerých rozhovoroch sa asi vyjadril, že sú mu blízki Miro Beblavý aj Tomáš Drucker, to hovorím len vo vzťahu k jeho konzistencii. Poznáme sa ešte z čias spred vlády Ivety Radičovej. Rado Baťo sa bude venovať politike, je to človek, ktorý inklinuje k ekonomickým témam. Verím, že obohatí Dobrú voľbu.

A jeho pozícia v strane? Bude podpredsedom strany alebo niečo také?

To si nemyslím, o tom sme sa nikdy nerozprávali. Dnes sa nikto nehrá na funkcie, lebo musíme hľadať ozaj väčšiu dohodu na spojení viacerých eg aj osobností.

V júni tohto roka ste zorganizovali tlačovku, na ktorej ste pomerne tvrdo kritizovali Roberta Fica, Petra Pellegriniho a vtedy ešte aj Igora Matoviča za to, že nie sú zaočkovaní proti covidu a nejdú príkladom. Matovič sa medzitým dal zaočkovať. Akú zodpovednosť nesie parlamentná opozícia, čiže Smer, Hlas, Kotleba a Republika za priebeh tretej vlny?

Reagujú na to, čo tu zasiala táto vláda spôsobom komunikácie už pri druhej vlne. Veľmi sme podcenili nábeh druhej vlny. Marek Krajčí nám mával papierom ako Chamberlain a hovoril o tom, ako máme pripravený plán. No namiesto toho prišli tlačovky, nariekanie a kopa chýb. Nezabezpečená ambulantná starostlivosť. Čo sa dialo, keď ste boli pozitívny? Oznámili vám, aby ste išlo domov na štrnásť dní a potom prišli za svojím lekárom. Ľudia sa spoliehali na doktora Google a potom sme sa čudovali, že tu nastal ošiaľ s ivermektínom.

To bolo zlyhanie vlády. Takisto nemocnice, ktoré sa stali červenými a ľudia v nich nemohli ísť na bežnú operáciu. Netrasovali sa kontakty, prišlo sa s nezmyselnými plošnými testovaniami. Ľudia uverili, že to je atómovka a dostali certifikáty, ktoré im tri týždne hovorili, že sú zdraví. Toto všetko zasialo do spoločnosti veľkú mieru nedôvery a spoločnosť sa polarizovala.

A opozícia?

Opozícia robí to, čo je jej vlastné, aj keď mi to je ľúto. Stratila obsah, a to hovorím aj za štandardné strany ako Smer a Hlas…

Smer je ešte štandardná opozícia?

V ponímaní tých strán áno, aby som ich odlíšil od ĽSNS. No úplne stratili obsah. Dnes reprezentujú čistý populizmus, pridali sa na stranu antisystému – a je to škoda. Keď sa dnes pozriete na parlament, tak platí, že drvivá väčšina parlamentu nezabezpečí do budúcna lepší život v krajine.

Zopakujem svoju otázku. Akú zodpovednosť nesie Fico, Pellegrini, Kotleba a Uhrík za mieru nezaočkovanosti slovenskej populácie, a teda aj za to, aký bude priebeh tretej vlny.

Rovnakú ako mnohí koaliční poslanci a vládni predstavitelia. Veľmi podobnú ako Igor Matovič, ktorý tu takisto špekuloval a zneisťoval. Dobre, hovoríte, potom sa dal zaočkovať. Ale ten spôsob, ako k tomu pristupoval? Každý, kto zneužíva pandémiu na naháňanie bodov, prispieva negatívne k tým číslam, aké máme. V Európe sme na chvoste zaočkovanosti a celkovej dôvery k očkovaniu.

Počul som myšlienku, že kým za druhú vlnu nesie zodpovednosť vláda – s chybami, ktoré robila –, tá tretia ide na vrub najmä opozícii burcujúcej proti očkovaniu. Nesúhlasíte?

Je možné teraz z problému vylúčiť vládu? Samozrejme, že parlamentná a s ňou časť mimoparlamentnej opozície robia veľmi zlú robotu. Ale to nijakým spôsobom neznižuje váhu toho, čo mala koalícia robiť preto, aby zvýšila dôveru k očkovaniu. Nakoniec, ako môže na očkovanie presvedčiť ľudí človek ako Matovič, ktorý má sám dôveru trinásť percent? To a priori nemôže v ľuďoch vytvoriť pocit, aby robili to, čo hovorí človek, ktorému nedôverujú.

Čo by ste robili na mieste ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského v boji proti pandémii inak, ako robí on?

Vždy sa rozprávame o takýchto veciach oneskorene. O tretej vlne som robil tlačovku už pred niekoľkými mesiacmi, keď som videl, že prichádza. Žiadali sme zvýšiť PCR kapacity, aby dokázali trasovať kontakty, lebo tých pár ľudí, čo na Úrade verejného zdravotníctva je, to nezvláda. Aj z hľadiska rýchlosti nákazy je to nebezpečnejšie.

Niektorí odborníci hovoria, že pri delta variante trasovanie stráca zmysel, lebo vírus sa šíri tak rýchlo, že sa to úplne ani nedá.

Ja si myslím, že to zmysel má, podobne ako podstatné je sekvenovanie, aby sme dokázali identifikovať ohniská. To všetko bolo potrebné urobiť pred dvomi-tromi mesiacmi. Tak ako sme pre zaočkovanosť mali robiť všetko v júni či júli, aby sa ľuďom stihli vytvoriť protilátky. Čo urobila vláda? Urobila blbú lotériu, o ktorej ministerstvo financií v dôvodovej správe hovorilo, že má smerovať k zvýšeniu zaočkovanosti, no minister financií Matovič úplne bezostyšne vystúpi a povie, že lotéria nikdy nemala zvyšovať zaočkovanosť, ale mala byť za odmenu.

Ešte raz. Čo by ste spravili preto, aby bola zaočkovanosť vyššia? Pomohla by presvedčovacia kampaň v máji či júni, keď vidíte, v akom stave je spoločnosť?

Pomohla by, ak by sme dokázali nahovoriť osobnosti Slovenska, ktoré by sa viac zapojili. Určite by pomohlo, keby sa viac robilo to, čo urobil Tomáš Szalay v Bratislavskom kraji, teda, že išli viac za pacientmi. Ľudia u nás museli do veľkej miery chodiť za vakcínami. Mali sme robiť oveľa väčšiu kampaň v regiónoch prostredníctvom všeobecných lekárov či mobilných očkovacích pracovísk. Tomu sa mohli venovať v lete oveľa masívnejšie a intenzívnejšie.

V nemocniciach dnes zúfalo chýba personál, nemáme stovky zdravotných sestier, nemocnice fungujú do istej miery len vďaka tomu, že lekári súhlasia s nadlimitnou prácou. To nie sú nové problémy, no pandémia ich odhalila naplno. Necítite zodpovednosť, že ste aspoň časť z nich ako minister zdravotníctva neriešili intenzívnejšie?

Bol som ministrom zdravotníctva na deň presne dva roky. Urobil som veľa pre to, aby sme zlepšili podmienky napríklad zdravotným sestrám. Zaviedli sme zmenu kompetencií zdravotníckych asistentov, ktorí mohli začať robiť niektoré činnosti, aby odľahčili zdravotným sestrám. Zaviedli sme štatút sestry s pokročilou praxou, ktorej sme výrazne zvýšili koeficient odmeňovania. Ak sa pozrieme na lekárov, obnovil som rezidentský program. Ale to nie je vec jedného-dvoch rokov. Dvadsať rokov sa likvidovala primárna lekárska sféra tým, že nebola dobre platená a všeobecní lekári nemali dostatok kompetencií.

Vytváralo sa množstvo špecialistov, lebo každý lekár chcel byť špecialistom, a zo všeobecných lekárov sa stali v podstate dispečeri. Dnes nad tým stojíme a nariekame, že tam máme 65- a viac ročných lekárov. No samozrejme, že ich tam máme, lebo noví lekári nešli za všeobecných. A vy nemáte nejaký obchod, kam vojdete a kúpite si lekárov. Ani ich nestiahnete z Rakúska či Nemecka. Preto som podporoval rezidentský program s vyčlenením samostatných peňazí, z ktorých sme týmto ľuďom platili mzdy a vzdelávania.

Nespochybňujem, že sa nejaké kroky diali, ale zjavne to veľkú zmenu v systéme neprinieslo. Napríklad: priemerný plat zdravotných sestier sa medzi rokmi 2016 až 2019 zvýšil podľa dát ministerstva zdravotníctva za tri roky z 1 067 eur na 1 284 eur. K nárastu došlo, ale nie je to také oslňujúce, aby dnes sestier nebol nedostatok.

Vy sa ma pýtate na zodpovednosť a ja hovorím, že som robil veľmi veľa, aby sme to zlepšili. Spomeňte si, v akej som bol situácii. Bol som kritizovaný za to, že je zdravotníctvo najčernejšou čiernou dierou. Prihlásil som sa k projektu Hodnota za peniaze a bol som jediným ministrom, ktorý ušetril medziročne nejaké peniaze, medzi rokmi 2017 a 2018 to bolo 120 miliónov eur. Mne nedali peniaze so slovami – rob si, Drucker. Ja som musel zakaždým chodiť za Kažimírom. Bývalý minister Krajčí v opozícii každý rok vyhlasoval, ako je v rozpočte málo peňazí za štátnych poistencov. Teraz som si čítal rozpočet, ktorý predkladá minister Matovič, ktorý rozpráva, ako dá najviac v histórii, ale je to absolútna lož.

Nárast rozpočtu zdravotníctva je na úrovni 2,27 percenta, za posledných 6 – 7 rokov je to najmenej. Aj v čase, keď mňa škrtil Kažimír, sme navyšovali viac. Za poistencov štátu sa má platiť 1,1 miliardy eur, najmenej za posledných sedem rokov. A ešte jedna poznámka. Viete, koľko dávajú Česi na zdravotníctvo? Prepočítané kúpnou silou 1,5-násobne viac na hlavu ako my. Samozrejme, že sa také niečo musí prejaviť, aj na nedostatku personálu.

Jedným z hlasných kritikov pandemických opatrení je aj váš bývalý kolega z Dobrej voľby, starosta Dvorov na Žitavou pán Branislav Becík, ktorý prešiel do Hlasu. Zúčastnil sa aj protestu odporcov očkovania v Bratislave, počas ktorého bola blokovaná doprava v centre mesta. Ako sa pozeráte na jeho aktivity?

Mrzí ma to, je to aj dôvod, prečo je bývalým kolegom. Mrzí ma, že sa vydal touto cestou, ale je to jeho vec, jeho sa na to musíte pýtať. Dobrá voľba ani raz takéto aktivity nemala. Ja som politikom, ktorý takéto veci dlhodobo odmieta. Chceme ponúkať normálne riešenia, hovoriť o obsahu, nechcem byť povrchný a politikárčiť.

Vravíte, že to je dôvod, prečo už je bývalým kolegom, ale on odišiel od vás sám, nie?

Áno, ale na mnohé veci sme mali odlišné názory. Ani ja, ani moji kolegovia z Dobrej voľby sme nikdy nezneužívali pandemickú situáciu na to, aby sme si naháňali body. Je to veľmi vratké, história to veľakrát ukázala. Ako sa vraví, kto seje vietor, zožne búrku. To tak je. Toto všetko prinesie ešte viac rozpoltenú spoločnosť. Aj keby sa ľudia, ktorí toto všetko robia, chytili moci, národ sa nezmení. Bude čakať ešte viac a viac krvi a to je zlé.

Krátko k optimalizácii siete nemocníc, ktorá sa pripravovala už v čase vášho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva. Aj nedávno ste napísali: „Nepatrím k populistom, ktorí budú klamať ľudí, že Slovensko nepotrebuje zmeny v sieti nemocníc.“ Zároveň však kritizujete vládu, že presne nehovorí, ako by mali zmeny vyzerať. Čo si myslíte o tom, ako voči optimalizácii siete nemocníc teraz vystupuje napríklad Boris Kollár?

Trošku ma tlačíte do komentovania iných, ale viete, celá koalícia je o tom, že sa hádajú. Je plná osobných animozít a využívajú rôzne témy na presadzovanie svojich vecí. Toto je ich princíp, jeden druhého niečím povydierať. Je to veľmi, veľmi smutné. Na druhej strane, ani v opozícii nevidíme obsahovú politiku. Ak má politika zostať v takom stave, v akom je, je to zlá správa pre Slovensko, preto sa snažím dať dokopy ľudí, ktorí si ešte povedia – no, ešte to skúsim.

Zostanem pri optimalizácii siete nemocníc. Pamätám si, ako ste v našom rozhovore v roku 2019 kritizovali svoju nástupkyňu Andreu Kalavskú, že s reformou nemocníc prišla rok pred voľbami, označili ste to za politickú nešikovnosť. Kedy je vhodný čas na takúto reformu?

Odpustil by som si slovo „reforma“, som trochu prekvapený z toho, že to všetci považujú za nejakú veľkú reformu. Na ministerstve zdravotníctva som mal pripravených asi 26 projektov, v mojej tabuľke sú opísané asi dvesto riadkami, a optimalizácii siete nemocníc sa venovali asi dva riadky. Je to zmena, ktorá je potrebná, ale reforma si vyžaduje úplne iné zmeny. Prvou, najzásadnejšou vecou v reforme zdravotníctva musí byť, že sa musíme začať pozerať na výsledky. Štát ani raz neskúsil zadefinovať požiadavku na zdravotnícky systém, že chce lepšie výsledky a za tie bude platiť.

Teraz sa nerozprávame o tom, aký objem peňazí, ale ide o princíp. Platiť nie za výkony, ale za výsledky. To by som nazval reformou. No na ňu potrebujete politickú silu. Ak sa táto koalícia tvári, že je proreformná, tak musí byť schopná zmeny jednotne podporovať. Ale hrami, ktoré koaličné strany medzi sebou vedú, to absolútne zneistila. Reformu si treba vedieť pripraviť. Mojich 26 projektov bolo s termínmi a míľnikmi pripravených do dvoch mesiacov od môjho nástupu.

Takže táto vláda nemá silu na presadenie ani len optimalizácie siete nemocníc?

Ich aktuálne predložený zákon je jalový a je tu len preto, aby sme sa pred Európskou komisiou a Bruselom tvárili, že robíme reformu, aby nám dali peniaze, o ktorých som presvedčený, že ich ani len neminieme. Lebo nemajú na to, aby ich minuli. Sami hovoria, že na samotnú reformu nemocníc musia prísť ešte podzákonné normy, ale kedy ich chcú prijímať? Budúci rok, keď budú komunálne voľby?

Vždy budú nejaké voľby.

Práve preto treba mať politickú odvahu a silu, ktorú nezískala ani Andrea Kalavská v Smere, lebo bola v konflikte s Robertom Ficom pre jeho spory s Pellegrinim a históriu so mnou. Preto nemohla stratifikáciu nemocníc presadiť. Poviem ešte jednu vec, som v tom obsedantný. Jeden jediný konkrétny bod nájdete v programovom vyhlásení vlády za oblasť zdravotníctva. Vybudovanie nemocnice Rázsochy. A o tom budem rozprávať, lebo som to rozbehol.

Dnes to majú na stole, pripravené, s platným stavebným povolením, zbúrané, majú projektanta a šancu stihnúť postaviť nemocnicu v termínoch, ktoré Brusel definuje. Ak neurobia Rázsochy, tak jediný, kto si vezme peniaze z plánu obnovy, bude Penta s nemocnicou Bory. Nepostavia ani jednu jedinú nemocnicu, lebo nestihnú termíny.

Kľúčovou témou posledných týždňov je súboj v bezpečnostných zložkách, označovaný niekedy za „vojnu v polícii“. Ministrom vnútra ste boli krátko, ale predsa len, ktorá interpretácia platí? Že čestní vyšetrovatelia narazili na odpor „starého systému“, ktorý sa snaží zastaviť vyšetrovanie korupčných káuz, alebo súhlasíte s Ficom a Pellegrinim, že nová vládna moc manipuluje vyšetrovanie, aby zastrašila či zatvorila politických oponentov?

Neviem vám povedať. Je nevhodné, že toto politici komentujú. Zvonku to vyzerá strašne, ľudia nevedia, čomu majú veriť, a možno práve to niekomu vyhovuje. Keď som bol ministrom vnútra, bola tu požiadavka na zmenu menovania policajného prezidenta. Hovorilo sa, že ho nemôže menovať minister, lebo tu bola skúsenosť s mojím predchodcom Robertom Kaliňákom, ktorý v roku 2016 zmenil zákon o policajnom zbore a znemožnil odvolávanie funkcionárov v policajnom zbore.

Teraz, naopak, vládna koalícia hovorí, že je nezmysel, aby minister vnútra nemohol menovať a odvolávať policajného prezidenta. To je naša personálna politika – kto práve vládne, podľa toho si upravujeme zákony. Nečudujme sa, že sa potom stane, že niekto systém zneužije. Generálneho aj špeciálneho prokurátora si zvolila táto vláda. Áno, niektoré veci ma vyrušujú, ale zatiaľ si myslím, že systém si s tým musí poradiť. A zdá sa, že s niektorými si aj poradil.

Z postu ministra vnútra ste po vražde Jána Kuciaka a rekonštrukcii vlády odišli po pár týždňoch od menovania. Keď ste sa neskôr k tým dňom vracali, hovorili ste, že ak by ste mali informácie, ktoré sa vynorili neskôr – konkrétne o lustrovaní novinárov bödörovcami – konali by ste inak a odvolali Tibora Gašpara z postu policajného prezidenta. Čo by ste robili inak, ak by ste vedeli to, čo o polícii a prokuratúre hovoria dnes Ľudovít Makó či Bernard Slobodník?

Už ako minister som predložil zmenu zákona, ktorý by umožnil zrušiť všetkých policajných funkcionárov. Koalícia na čele so Smerom tento zákon vykuchala. Som presvedčený, že sa dá nájsť systém obsadzovania funkcií v polícii, napríklad na princípe funkčného obdobia, ktorý by na jednej strane stabilizoval situáciu, ale zároveň by stanovoval časové obdobia, po ktorých si musia ľudia svoju pozíciu obhájiť. Toto sa malo urobiť dávno. Ak chceme hovoriť o odpolitizovaní, musíme vytvoriť systém, ktorý situáciu vo vedení polície zastabilizuje.

„Urobili sme mnoho svinstiev. Bola to jedna organizovaná zločinecká skupina cieľavedome konajúca v prospech určitej skupiny ľudí z vysokej politiky, vysokého biznisu a v prospech svojich vlastných záujmov.“ To sú slová Bernarda Slobodníka. Keď ste si toto tento rok prečítali, nespytovali ste sám seba, či ste v marci 2018 nemali zostať ministrom a nemohli urobiť niečo viac pre očistu v polícii?

Ťažko sa mi hodnotí, čo by bolo keby. To najpodstatnejšie, čo platí, je, že som nemal žiadnu politickú silu. Žiadnu. A všetci v tom systéme vedeli, že ju nemám. Ak by som aj odvolal Tibora Gašpara – a mal som ho odvolať, aj keď som uveril Petrovi Pellegrinimu, ktorý ma do poslednej chvíle odhováral, aby som ho odvolal –, ale aj keby som ho odvolal, je dnes evidentne jasné, že systém by sa výrazne nezmenil, aspoň nie bez legislatívnych zmien, ktoré som potreboval, alebo bez sily, ktorú som nemal.

V celej vládnej koalícii som sa nemal o koho oprieť. Možno o Luciu Žitňanskú, ktorá však už vtedy vo vláde nebola. Nemal som žiadnu možnosť. Samozrejme, chyba bola, že som to zobral a pristal na dohody, ktoré sa nenaplnili, či už zo strany prezidenta, budúceho premiéra Pellegriniho, alebo vedenia Smeru. Ale darmo o tom budeme hovoriť, je to za nami.

Boli ste súčasťou vlády Smeru. Myslíte si, že v polícii mohol fungovať systém, ktorý opisujú Slobodník či Makó, bez vedomia vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica?

Či vedel o všetkých veciach, neviem. Ale aj z hľadiska fungovania tajných služieb pochybujem, že by sa o tom ako premiér nedozvedel. Musel vedieť, že takýto systém funguje. Ale na druhej strane, keď vidím týchto ľudí, ktorí páchali trestnú činnosť a sú dnes vlastne okej len preto, že sa im na túto trestnú činnosť prišlo a spytujú si svedomie, tak neviem, či toto je v poriadku.

Cez víkend sa v Česku konali parlamentné voľby. Aké ponaučenie či inšpiráciu ste si z nich odniesli?

Dlhodobo som sledoval českú politiku. Z pohľadu Slovenska sa zdá, že aj slušná, obsažná a poctivá politika má šancu na budúcnosť. To je asi najhlavnejšie zistenie.