Denník N

Kip Thorne: Veda dokáže opísať hviezdy či galaxie, ale pochopiť ľudí zatiaľ nevieme, sme príliš komplexní

Kip Thorne v Bratislave. Foto – TASR
Kip Thorne v Bratislave. Foto – TASR

Fyzik a nobelista Kip Thorne diskutoval v Bratislave s fyzikom Brianom Coxom o vede ako súčasť programu Eset Science Award.

Je veda riešením všetkého?

S fyzikom Brianom Coxom aj na túto tému diskutoval v Bratislave fyzik a nobelista Kip Thorne.

Cox je časticový fyzik, ktorý pracoval na experimente ATLAS v CERN-e, bol vedeckým poradcom sci-fi filmu Sunshine a objavil sa v mnohých vedeckých programoch BBC.

V Británii je natoľko populárny, že ho považujú za nástupcu Davida Attenborougha. Len na Twitteri ho sledujú tri milióny ľudí.

Thornovi udelili v roku 2017 Nobelovu cenu za fyziku za „pozorovanie gravitačných vĺn“. Vedec sa preslávil aj ako spolutvorca hollywoodskeho blockbustera Interstellar.

Ak by boli pozvaní hostia politikmi, smelo by sme mohli povedať, že u nás diskutovala Angela Merkelová s Barackom Obamom.

Diskusia vedcov bola súčasťou programu ESET Science Award. Ocenenie podporuje výnimočnú vedu na Slovensku, víťazov tohto ročníka vyhlásia v sobotu 16. októbra.

Veda nedokáže vysvetliť všetko

Na otázku z úvodu Thorne odpovedal, že prírodné zákony dobre opisujú, ako sa správajú hviezdy, galaxie alebo čierne diery, ale ľudia sú natoľko komplexní, že spoločenské vedy zatiaľ nedokážu naše správanie vysvetliť dostatočne.

„Po tom, ako sme získali dostatok údajov o [koro]navíruse, veda nám môže povedať, že rúška, odstupy a očkovanie sú riešením, ale nedokáže vyriešiť váhavý postoj či odpor k očkovaniu. Vyžaduje to niečo, čo presahuje vedu.“

Diskusia Briana Coxa s Kipom Thornom, Eset Science Award. Zdroj – Veda N/Facebook

https://www.facebook.com/vedadennikn/videos/958994488165089

Podľa Thorna však aj ľudské správanie – tak ako všetko ostatné – podlieha prírodným zákonom. Preto je možné, že niekedy v budúcnosti – o niekoľko storočí – nimi plne vysvetlíme aj ľudí. „Nie som si istý, či chcem, aby sa to stalo, ale myslím si, že sa to môže stať.“

Na naše správanie vplývajú aj hodnotové súdy a v tejto oblasti „nie sú vedci múdrejší ako nevedci“, povedal Thorne a dodal, že čo sa týka ľudského správania, vedu nemožno považovať za univerzálne riešenie.

Naturalizmus

Čo také slová vlastne znamenajú a ako ich zasadiť do širšieho kontextu?

Postoj, že všetko na tomto svete podlieha prírodným zákonom, je naturalizmom (z angl. natural, prírodný).

Pre naturalistu existujú len fyzikálne (hmotné) objekty (ontologický naturalizmus) a svoj výskum obmedzuje len na oblasť prírodného sveta (metodologický naturalizmus).

Naturalista pracuje len s empirickými dôkazmi získanými metódami prírodných („naturálnych“) vied a s nadprirodzenými javmi a bytosťami buď nepracuje, alebo ich úplne popiera.

Medzi nadprirodzené bytosti či javy patria rôzni anjeli, démoni, bohovia, duchovia, ale aj mimozmyslové vnímanie či paranormálne javy ako zážitky blízkosti smrti.

Na anjelov či paranormálne javy možno buď veriť, alebo neveriť, ale očkovaniu či gravitačnému zákonu možno len buď rozumieť, alebo nerozumieť.

Naturalizmus „odčaroval svet“ a vylučuje „záhadológiu“, lebo tam, kde veriaci vidí „nadprirodzený zásah zhora“, vidí prírodný vedec či vedkyňa len pôsobenie prírody.

Naturalizmus vedie mnohých k scientizmu, ktorý hovorí, že iba vety vedy majú pravdivostnú hodnotu (pravda a nepravda) a iba veda generuje poznanie. Odlišné spôsoby poznávania sveta neexistujú – je iba poznanie (objektívne vedecké fakty) a nepoznanie (privátne dojmy).

Ľudia – rovnako ako čokoľvek iné – podliehajú prírodným zákonom a v princípe ich možno opisovať rovnakým jazykom ako planéty, rastliny či chemické zlúčeniny (hoci nás to plne nedefinuje, lebo ľudia robia aj šport, umenie, zabávajú sa, konajú dobré skutky či veria na bohov).

Rozdiel je len v tom, že ľudia sú neuveriteľne komplexní, preto je to také ťažké. Ale to, že je to ťažké, ešte neznamená, že je to principiálne nemožné. To isté povedal inými slovami aj Thorne.

Naturalizovaná etika

O hodnotových súdoch hovoril Thorne len v krátkosti, schematicky predstavme, ako možno o téme uvažovať.

Neurovedec Sam Harris napísal pred pár rokmi knihu The Moral Landscape, v ktorej píše, že hranica medzi faktmi a hodnotami je umelá a treba ju odstrániť.

Harris je toho názoru, že hodnoty nie sú nič iné ako fakty o pociťovaní spokojnosti vedomých bytostí. Vety morálky tak majú pravdivostné hodnoty a možno ich redukovať do jazyka vedy.

Z uvedeného dôvodu je morálne dobré to, čo zvyšuje blaho (well-being) vedomých bytostí.

Vyhodiť iných ľudí do vzduchu alebo ich týrať bitím nie je morálne akceptovateľné, lebo také správanie nezvyšuje ich morálne blaho ako vedomých bytostí.

Takýto prístup je realizmom (opakom je antirealizmus) v tom zmysle, že morálne fakty sú vpísané do prírody a našou úlohou je ich len prečítať, rovnako ako zákony, ktoré regulujú pohyby nebeských telies.

Humov zákon

Uvedené príklady s ubližovaním druhým sa však javia ako jednoduché a problémy nastávajú pri inom type otázok: je potrat správny? Je eutanázia správna? Sú biele lži (klamstvá, ktoré hovoríme, aby sme druhým neublížili) akceptovateľné? Čo je dobrý život a ako ho žiť? Mám prehodiť výhybku, aby som zachránil päť nevinných osôb na trati, ak viem, že to spôsobí smrť jedného nevinného na vedľajšej koľaji (problém dreziny)? Je eticky prijateľné konzumovať mäso?

Kritici namietajú, že do mikroskopov či urýchľovačov sa môžeme pozerať ľubovoľne dlho, napriek tomu tam nenájdeme definitívne odpovede na uvedené otázky.

Títo ľudia namietajú, že hranica medzi faktmi a hodnotami naďalej platí, lebo z toho, aký svet je (fakty), nijako neplynie, aký by mal byť (normy).

O tejto hranici sa hovorí aj ako o Humovom zákone (z angl. is-ought problem) podľa škótskeho filozofa Davida Huma, ktorý žil v 18. storočí.

Odtiene

Z uvedeného plynú rôzne odtiene postojov.

Niekto by mohol napríklad tvrdiť, že istá hranica medzi faktmi (aký svet je) a normami (aký by svet mal byť) existuje, no normy neexistujú vo vzduchoprázdne, lebo hodnoty predsa len formujú.

Taký človek by mohol tvrdiť, že definitívnu odpoveď na to, či je potrat dobrý alebo zlý, možno nepoznáme, lebo to nie je faktický poznatok, podobne ako počet planét v slnečnej sústave alebo fotosyntéza.

Ale zároveň by tvrdil, že nemôžeme ignorovať najnovšie poznatky z biológie a nemôžeme argumentovať spôsobom, ktorý veda dávno vyvrátila (nie, duša nevstupuje do chlapca na 40. deň po počatí a do dievčaťa na 80. deň).

Normy teda nemožno celkom zredukovať na fakty (ako vraví Sam Harris), no zároveň sa nemožno tváriť, že existujú úplne nezávisle od faktov.

„Anything goes“

Ďalším postojom je, že morálne pravidlá ako „vraždenie je zlé“ nie sú nič iné ako maskované príkazy, v tomto prípade „Nezabiješ!“. Lenže tie majú tú vlastnosť, že nie sú pravdivé alebo nepravdivé tak ako veta „toto auto je modré“ alebo „Jana má 20 rokov“.

Navyše morálne výroky (Nekradni!, Neklam!,…) nás motivujú konať, lebo v nás spúšťajú emócie, napríklad hnevu alebo strachu, čo vety typu „toto auto je modré“ nerobia.

Ak morálne výroky nemajú pravdivostnú hodnotu (nie sú pravdivé ani nepravdivé), možno im len veriť alebo neveriť a konať na ich základe podľa toho, akú emóciu v nás vzbudzujú.

Taká úvaha ústi do tézy, že čo sa týka morálky, všetko je možné, „anything goes“.

Tento postoj je antirealizmom v tom zmysle, že morálne fakty nie sú vpísané do prírody, ale ide o naše súkromné projekcie do sveta. Namiesto toho, aby sme ich zo sveta odčítali, do sveta ich len vkladáme.

Postoje k vražde zo cti alebo eutanázii sú potom len výsledkom kultúrnej evolúcie a súkromných emócií a intuícií a spory o ne nemožno nikdy vyriešiť – lebo ako vyriešiť niečo, čo existuje mimo režimu pravdy a nepravdy?

Dôsledkom takej úvahy je, že veda nie je riešením morálnych dilem, lebo morálka je – podobne ako náboženstvo či umenie – celkom odlišná oblasť od vedy, pretože neobsahuje pravdivé a nepravdivé vety, ale príkazy určené na konanie podľa príslušnej emócie či intuície.

Aristoteles bol napríklad presvedčený, že otroctvo je v poriadku, lebo tak to zariadila príroda – niektorí vládnu a iným sa vládne. My z toho môžeme byť pohoršení, ale antirealista by povedal, že neexistujú objektívne kritériá, ako taký postoj posúdiť, preto možno jeho „odsúdenie považovať len za prejav kultúrneho predsudku“, ako hovorí americký filozof Alex Rosenberg.

Z krátkeho úryvku o hodnotách nie je Thornova pozícia v tejto veci celkom jasná – pohltia hodnotové súdy metódy prírodných vied alebo budú naďalej oddelené od faktov?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

ESET Science Award

Morálka

Veda

Teraz najčítanejšie