Denník N

Kedy budú mať Rómovia svojho Obamu? Aj šikovní majú komplex menejcennosti

Kto je pre deti vzor napríklad na Luníku IX? Foto N – Vladimír Šimíček
Kto je pre deti vzor napríklad na Luníku IX? Foto N – Vladimír Šimíček

Rómska politika, to je ako psychiatrická diagnóza Aj šikovní Rómovia majú komplex menejcennosti a trpia schizofréniou. Musia zaujať dva rozdielne svety – osady a zvyšok sveta. A tí, čo sa pasujú do roly Obamu, sú zasa na smiech.

Na prašnej ceste stojí zástup chatrčí. Medzi kusmi vlnitého plechu sa hrajú malé ufúľané deti. Žiadna voda ani kanalizácia, elektrina natiahnutá načierno z blízkej fabriky. A všade naokolo chudoba. Žijú tu veľmi skromne, no každé ráno skoro vstávajú a idú do práce. Medzi chatrčami je ruch, na každom rohu je malá predajňa s ovocím, alebo aj s čistou vodou v sklenenej fľaši od Coca-Coly. Miesto, kam si v noci netrúfnu záchranári ani policajti.

Príde ku mne mladý muž a so šibalským úsmevom ma presviedča, že je bratrancom prezidenta.

Nie sme v niektorej z rómskych osád na Slovensku, ale v slume Kibera v kenskom hlavnom meste Nairobi. Ten prezident z legendy mladého muža je Barack Obama.

Domy z hliny a vlnitého plechu majú aj šesťtisíc kilometrov od kenského Nairobi, v osade v Kecerovciach neďaleko Košíc. Aj tam behajú za divokými psami špinavé deti. Ich rodičia však vstávajú až napoludnie, pretože nemajú čo robiť. A je tam ďalší rozdiel: nemajú svojho Obamu, vzor, na ktorý by sa chceli podobať.

Vzorov majú veľa. Automechanika, ktorý dokáže opraviť auto ako nikto široko-ďaleko. Aj mladého rómskeho asistenta v škole, ktorý im na rozdiel od učiteľky rozumie, aj keď niečo vedia povedať iba po rómsky. Len nemajú nikoho, kto by im dával pocit, že Rómovia nie sú menejcenní. Že sa raz môžu stať napríklad aj prezidentom.

Intelektuál a chlapec z detského domova

Bratrancov Obamu sú v Keni stovky, hoci len falošných. V slovenských osadách sa Rómovia nemajú s kým identifikovať, nemajú žiadneho silného lídra, uznáva aj Stano Daniel.

Daniel je intelektuál zo Skalice, má ďaleko k bežnému obrazu slovenského Róma a skúšal to aj v politike. Vyštudoval vysokú školu, pracoval na úrade vlády, stážoval v Rade Európy a kandidoval v eurovoľbách za OĽaNO. Získal iba pár tisíc hlasov a ani zďaleka to nestačilo.

Deti v osade podľa neho možno poznajú rapera Rytmusa. Na inú rómsku osobnosť si spomenie len ťažko.

Stano Daniel je jedným z troch rómskych politikov zo Slovenska, ktorí vystupujú v novom dokumentárnom filme Tvoj čas. Vo filme (bude mať premiéru na festivale Jeden svet na prelome novembra a decembra) ide skôr o neúspešné príbehy, ktoré sa pri politike napokon neskončia. Dvoch z troch rómskych kandidátov napokon nezvolili, tretí sa stal starostom rómskeho sídliska Luník IX v Košiciach. 

Film Tvoj čas exkluzívne na webe Denníka N

Režisérom filmu je Vlado Rafael. Vyrastal v detskom domove, no študoval aj v zahraničí a dnes vedie mimovládku eduRoma, ktorá chce meniť vzdelávanie Rómov u nás. Keď sa ho spýtate na politiku, dáva jasne najavo, že s ňou nechce mať nič spoločné. A dodáva, že mimo lokálnej úrovne Rómovia stále nemajú svojich lídrov. „Ak by ich brali ľudia vážne, tak by ich už dávno volili,“ hovorí s dešpektom o Rómoch, ktorí sa dnes sami vydávajú za politické zastúpenie tejto menšiny.

Politik schizofrenik

Ak chce niekto byť lídrom Rómov, musí byť tak trochu schizofrenikom, opakujú vzdelaní Rómovia a aj ľudia z mimovládok, ktoré s nimi pracujú.

Kristína Magdolenová z rómskeho mediálneho centra Mecem vysvetľuje, že musia používať dvojakú stratégiu. „Jednu pre komunitu, druhú pre väčšinu. Vtedy majú šancu uspieť.“

Koho vnímame ako rómskeho lídra z pohľadu majority, toho neakceptuje komunita – a opačne, hovorí Magdolenová, ktorá píše o Rómoch dvadsať rokov. „Ide o konflikt dvoch pohľadov na život, ktoré vyplývajú z odlišných životných podmienok,“ hovorí.

Hľadať Baracka Obamu či nebodaj Martina Luthera Kinga medzi dnešnými politickými lídrami by však bolo v skutočnosti k našim Rómom neférové. Väčšinou sú medzi ich politikmi skôr postavičky bez vplyvu, ktoré Rómovia nepoznajú, nieto ešte rešpektujú. Obama bojoval v Amerike o post prezidenta v čase, keď už boli Afroameričania rovnocennými občanmi. Slovenskí Rómovia skôr dnes potrebujú bojovníka za ich základné práva. Rómske deti v školách segregujú, dospelých zasa mláti polícia ako v Moldave nad Bodvou.

Medzi Rómami občas vidno aj ozajstných bojovníkov proti oddeľovaniu v školách či proti rasizmu. Napríklad Vlado Rafael pomáha aj v škole v Šarišských Michaľanoch, kde existenciu segregácie detí ako na prvom mieste na Slovensku skonštatoval aj súd.

Lídri, ktorí sú na smiech

Prirovnanie k Obamovi, myslené omnoho vážnejšie ako v titulku tohto článku, použil sám na seba práve jeden z rómskych lídrov Ladislav Fízik. „Cítim v kostiach, že by som mal kandidovať. Ľudia potrebujú zmenu, potrebujú niečo ako Amerika Obamu,“ vyhlásil, keď v roku 2013 oznámil svoju kandidatúru za župana v Banskobystrickom kraji. Vyzval vtedy aj extrémistu Mariana Kotlebu, proti ktorému napokon nemal ani najmenšiu šancu.

Fízik je z Parlamentu Rómov SR. Nie je to skutočný parlament, len občianske združenie s veľkolepým názvom. Okrem toho existuje napríklad aj Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície, Strana rómskej únie, Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít či Rada Rómov Slovenska.

Rómski lídri nikdy nezískali väčší politický vplyv a majú jednu sebadeštruktívnu vlastnosť. Vyberali si na spoluprácu politikov, ktorí Rómom skôr škodili. Dlhoročný predseda strany Rómska iniciatíva Slovenska Alexander Patkoló podporoval roky HZDS Vladimíra Mečiara. A šéf združenia Rómsky parlament Slovenska Fízik zasa začal v roku 2007 spolupracovať s SNS, Ján Slota ho dokonca menoval za svojho poradcu. SNS aj potom vo vláde napríklad žiadala viac kukláčov do osád.

Akoby to nestačilo, Rómovia si vlani zvolili aj kráľa. Róberta Botoša alias Róberta I. zvolili vajdovia z ôsmich krajov, teda vymyslená platforma, ktorú väčšina Rómov ani nepozná. Kráľa už v tomto roku odvolali pre nečinnosť.

Rómskeho kráľa Róberta I. Botoša vlani zvolili, tento rok ho už aj odvolali. Foto – TASR

Prví poslanci

Rómskymi politikmi však neboli iba ľudia bez vplyvu a bez ťahu na bránu.

Prvá rómska poslankyňa sedela v slovenskom parlamente už od roku 1990. Do Slovenskej národnej rady sa Anna Koptová dostala za Verejnosť proti násiliu. Výraznou zásluhou z tých čias podľa nej je, že Rómov uznali za menšinu.

„Ak chceme mať lídra, musí sa cítiť Rómom. Ak majorita uvidí, že sa nehanbí sám za seba, môže si ho vybrať. Rómovia vo väčšine prípadov trpia komplexom menejcennosti,“ vraví.

Prvá rómska poslankyňa a kandidátka na prezidentku Anna Koptová. Foto – archív TASR

Koptová v roku 1993 asi týždeň kandidovala za prezidentku Slovenskej republiky. Sebakriticky priznáva, že to nezvládala. Potom pochopila, že tento post je už dohodnutý. Prvým prezidentom sa stal Michal Kováč vtedy ešte z HZDS.

„Róm sa môže stať na Slovensku prezidentom. Na to však musí dorásť menšina, ale aj majorita. Inak bude taký kandidát na smiech,“ vraví Koptová s tým, že u nás sa to môže stať najskôr o dvadsať či tridsať rokov.

V deväťdesiatych rokoch Anna Koptová založila rómske noviny Romano ľil, dnes vedie súkromné gymnázium v Kežmarku. Po tom, ako v roku 1992 odišla z parlamentu, Rómovia v ňom dlhé roky nemali zastúpenie.

Až v roku 2012 sa do parlamentu – skôr náhodou – dostal Peter Pollák. Z kandidátky Igora Matoviča odišla na poslednú chvíľu pred voľbami veľká skupina známejších ľudí, a tak sa do parlamentu dostal v majorite dovtedy len málo známy vysokoškolský učiteľ a komunitný pracovník, ktorého by inak zrejme „prekrúžkovali“ iní kandidáti.

Pollák kandidoval z ôsmeho miesta na kandidátke. „Okrem hnutia OĽaNO žiadna iná strana dovtedy nič také neurobila, a to je aj dôvod, prečo sa Rómov do parlamentu nedostáva na Slovensku viac,“ hovorí.

Splnomocnenec vlády pre Rómov Peter Pollák v auguste vo Vrbnici, kde podľa miestnych policajti zbili Rómov. Foto – TASR

Pollák o sebe zdôrazňuje, že pochádza z osady v Levoči, že jeho otec bol bagrista a mama upratovačka. Dnes je ako poslanec a splnomocnenec vlády pre rómske komunity najvyššie postaveným Rómom na Slovensku. Za rómskych lídrov považuje aktívnych ľudí, napríklad lídrov kresťanských rómskych komunít, no napríklad aj Stana Daniela.

Keď sa na Polláka pýtate rómskych intelektuálov aj ľudí, ktorí s Rómami pracujú, zhodujú sa, že on tým hľadaným lídrom Rómov nie je. Nevedia to presne vysvetliť, no hovoria, že na to je príliš nevýrazný. A naznačujú, že napriek návratom do osád sa Rómom vzdialil.

Pollák hovorí, že nie je podstatné, či bude prezidentom Slovák alebo Róm, ale aby bol prezidentom pre všetkých občanov. „Na niektoré veci však ešte určite musíme ako národ dozrieť.“

Pomaly z dedín

Kde sa teda majú vziať tí lídri?

Dospelí Rómovia tvoria podľa aktuálneho Atlasu rómskych komunít asi šesť percent slovenských voličov. Ak by chceli zvoliť jednu stranu, museli by za ňu hlasovať takmer všetci. To sa nestane. Aj preto, že rómska voličská základňa je nespoľahlivá, hovorí Kristína Magdolenová z Rómskeho mediálneho centra Mecem.

„Rómovia majú osobnosti na lokálnej úrovni, tam je silná základňa. Pokiaľ ide o postup na vyššiu úroveň, chce to čas. Tá súhra okolností, ktorá do parlamentu vyniesla Petra Polláka, sa tak skoro nezopakuje,“ vraví Magdolenová.

Rómovia sa naozaj posilňujú v dedinách a mestách.

„Rómovia si začínajú na lokálnej úrovni uvedomovať, že majú na to, aby začali spravovať svoje veci,“ hovorí aj Roman Čonka, šéfredaktor rómskych novín Romano nevo ľil.

Štatistiky o počte Rómov vo vedení obcí a miest sú neoficiálne, nik vám úradne neodkryje etnicitu miestnych politikov. Počty Rómov preto zisťovali tak, že obvolali všetky obecné úrady, hovorí Tomáš Hrustič z Národného demokratického inštitútu. Rómovia v komunálnych voľbách kandidovali takmer za každú stranu. Najviac poslancov a aj starostov uspelo za Smer a Stranu rómskej koalície. Miestnych poslancov už majú Rómovia vyše päťsto a 33 starostov, čo je mierny posun oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu.

Slovensko

Teraz najčítanejšie