Neviem čítať ľudí
Pribúda kaviarní a reštaurácií, v ktorých sedia finančne zabezpečení ľudia. Už celkom zabudli, že existujú aj chudobní.
Autorka je spisovateľka
Obľúbila som si malú kaviareň v širšom centre. Natoľko, že i keď to znamená ísť do mesta hodinovou okľukou, vyberiem sa tam. Keď je slnečno, ešte stále si posedíte vonku. Mám rada barové drevené stoličky na ulici. Ale v ten deň už priveľmi fúkalo a tak som si sadla dnu. Vyložila knihu na stôl a čakala na čaj.
Milé a príjemné mladé servírky sa na mňa usmievali, možno si ma už zapamätali. Keď už sedím, kútikom oka zaregistrujem staršiu pani v baloniaku a teniskách, ako sa váhavým krokom blíži k pultu. A potom započujem, ako prosí jednu zo servírok, či by mohla použiť toaletu. „Nie!“ vraví bez zaváhania mladá žena. „Toalety sú len pre zákazníkov.“
Staršia žena prosí ešte raz, zahanbeným stíšeným hlasom vysvetľuje, že naozaj by veľmi potrebovala a nijaká iná možnosť nablízku nie je. Iba ak vonku na ulici… „Nie,“ opakuje servírka.
Cítim, ako mi tuhne krv v žilách. Keď počujem