Denník N

Slovenka vo Švédsku: Očkovanie tu ani nebola téma, ľudia veria svojej vláde aj inštitúciám

Alena Maarová Ostrovská. Foto - archív A. M. O.
Alena Maarová Ostrovská. Foto – archív A. M. O.

Hoaxy sa objavovali aj tu, ale švédske úrady tie hlúposti od začiatku monitorovali a rovno proti nim zasahovali. Majú na to zriadený špeciálny úrad, tvrdí v rozhovore o živote v severskej krajine Alena Maarová Ostrovská.

Alena Maarová Ostrovská žije vo Švédsku viac ako 20 rokov. Pracovala ako analytička colnej spravodajskej služby, odborníčka na prevenciu proti ekonomickej kriminalite na prokuratúre, inšpektorka kontroly firiem proti praniu čiernych peňazí a financovaniu terorizmu na krajskom úrade, aktuálne pôsobí v banke ako špecialistka zameraná na boj proti praniu čiernych peňazí.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • prečo sa vo Švédsku ľudia nebúria proti očkovaniu a iným opatreniam,
  • ako tamojší štát bojuje s hoaxmi,
  • prečo tam počas pandémie nezatvárali školy ako u nás,
  • prečo sa tam rodinám aj matkám samoživiteľkám žije lepšie ako u nás,
  • prečo už 14 rokov nepotrebovala stretnúť žiadneho úradníka,
  • ako vyzerá tamojšia rovnocennosť mužov a žien,
  • či sa tam po voľbách menia šéfovia úradov a ľudia pod nimi,
  • aké je to jazdiť elektrickým autom,
  • o tamojšej korupcii a boji proti praniu špinavých peňazí.

Trvala si na tom, aby sme si v rozhovore tykali. Úzus v novinách káže, že ak nejde o dlhoročných blízkych kamarátov, v prepise by sme si mali vykať. Ty si proti. Prečo?

Má to viac dôvodov, ale hlavný je ten, že vo švédskom jazyku sa nevyká a ja som už po vyše 20 rokoch vyšla z cviku. Švédsko vykanie aktívne zrušilo v 60. rokoch minulého storočia. V spoločnosti sa o tom vtedy veľa diskutovalo a vyšla z toho zhoda, že všetci ľudia sú si rovní. V praxi si teda tykáme s každým vrátane premiéra, suseda, priateľa či generálneho riaditeľa.

Jedinou výnimkou je kráľovská rodina, kde sa používa tretia osoba. Napríklad princeznej nesmieš klásť otázky formou „čo robíš, čo si myslíš?“, ale „čo robí, čo si myslí princezná?“.

Inak, keby ti v novinách zakázali tykať mi v prepise, povedz im, že ja si tykám nielen s guvernérom Západného Švédska, ale aj s celou skupinou ABBA a s ďalšími viac ako 10 miliónmi Švédov. To by mohlo zabrať, nie?

Rozdeľuje Švédov téma očkovania proti covidu-19? U nás sa to už dostalo do extrémnej polohy, keď antivaxeri fyzicky napádajú tých, čo sa chcú očkovať, a aj vzdelaní ľudia dokážu šíriť príšerné hoaxy.

V tejto chvíli máme zaočkovaných prvou dávkou 84 percent populácie nad 18 rokov, viac ako 78 percent má obe dávky. Očkovanie tu vôbec nebola téma, bralo sa ako samozrejmosť, nik to neriešil. Občania veria vláde a svojim inštitúciám, navyše, krajina mala veľa obetí v prvej vlne.

Vy tam nemáte sociálne siete zamorené nezmyslami o očkovaní, že sa ním implantujú čipy na ovládanie človeka, že očkovanie zabíja, že korona neexistuje a podobne?

Bolo to aj tu, ale švédske úrady tie hlúposti od začiatku monitorovali a rovno proti nim zasahovali. Informačné toky dezinformačných kanálov, ich kampane a propagandu mali v podstate celý čas pod kontrolou.

Zasahovali pomerne jednoducho – všetky hoaxy a nezmysly aktívne vyvracali. Vyčlenili sa na to komunikační odborníci, ktorí robili, čo sa dalo. Švédsko má na takéto veci zriadený špeciálny Úrad pre riešenie krízových stavov.

Ako to bolo s nosením rúšok a respirátorov? Na Slovensku dodnes mnohí hlásajú, že ide o porušovanie ľudských práv, nosenie náhubkov a nulitné opatrenie.

Celý švédsky boj proti korone je postavený na báze dôvery. Tu sa nikdy nehovorilo, že ľudia niečo musia. Oni sami vedia, že ak o niečo vedenie krajiny poprosí, tak to treba urobiť. Tu dokonca za nedodržiavanie protipandemických opatrení občanmi neboli zavedené ani pokuty.

Pokutovať sa mohli len právnické osoby, napríklad reštaurácie, ak nezavreli vtedy, keď mali, alebo obchody, ak sa nedodržala voľná plocha 10 metrov štvorcových na jedného zákazníka.

Ak si však napríklad niekto nedal rúško tam, kde to bolo odporúčané, napríklad v hromadnej doprave, jeho trestom bolo to, že ostatní naňho škaredo zazerali. Inými slovami, samotná spoločnosť mu naznačovala, že nie je normálny.

Prvá vec, s ktorou vláda prišla, bolo odporúčanie, aby sa zamestnávatelia snažili nechať z domu pracovať všetkých, ktorí môžu. A tak sa aj stalo, väčšina úradníkov aj iných zamestnancov okamžite ostala doma. Ja sama som pracovala z domu 527 dní. Za ten čas som jediný raz nevstúpila do električky ani do autobusu.

Ako dlho ste mali zavreté školy?

V porovnaní so Slovenskom takmer vôbec, to si štát ani žiadna komúna nedovolili. Vzdelanie je dôležité, škôlky a základné školy až po šiesty ročník preto boli otvorené bez prerušenia. Ak tam niekto ochorel, ad hoc sa na týždeň či dva zavrela konkrétna trieda. Napríklad naša 11-ročná dcéra chodila do školy bez prestávky.

Siedme, ôsme a deviate ročníky základných škôl mali počas najhoršieho obdobia striedavé vyučovanie, čiže týždeň boli v škole a týždeň sa učili online. Niekoľko mesiacov boli zatvorené len stredné školy.

S dištančným vyučovaním tu však nebol veľký problém, lebo každý žiak už v piatom ročníku základnej školy dostáva od školy notebook zdarma. Jediným obmedzením tak mohla byť domáca wifi sieť v prípade, že sa museli pripájať naraz rodičia aj deti.

Majú to rodiny vo Švédsku ľahšie?

Jednoznačne. Rodinám vo Švédsku sa žije oveľa ľahšie a lepšie ako na Slovensku. Je to dané systémom – na jednej strane sú tu vysoké dane, na druhej strane štát za ne poskytuje fakt kvalitné služby.

Rodičia, ktorým sa narodí dieťa, majú nárok na 480 dní plateného voľna, z toho 390 dní dostávajú 80 percent platu, potom menej. Zjednodušene možno povedať, že rodič môže byť doma, koľko potrebuje.

Matky samoživiteľky teda nemávajú existenčné starosti?

Vôbec. Každá v pohode vyžije z toho, čo dostane od štátu. Veľmi sa nám páčila napríklad možnosť rozdeliť si rodičovskú dovolenku s manželom na polovicu tak, že sme obaja boli doma a zároveň pracovali.

V akom zmysle?

Len čo som oddojčila prvý polrok, keď je dieťa doslova zavesené na prsníku, potrebovala som ísť do práce, mať sociálne kontakty. Neštudovala som osem rokov vysokej školy na to, aby som doma stále vymieňala plienky a utierala zadky. Jednoducho nie.

Urobili sme to tak, že som chodila do práce na štyri hodiny, po ktorých som sa strašne tešila domov na deti a rodinný život. Kombinácia, keď som bola doobeda v práci a poobede doma, bola skvelá. Prišla som domov, dali sme si spoločný obed s manželom, a poobede šiel do práce on. Takto sme fungovali, kým dievčatá nemali rok a pol.

Potom nastúpili do škôlky?

Presne tak. Dovtedy „žvatlali“ po slovensky, po mesiaci už im šla aj švédčina. Výhodou Švédska je rozsiahla sieť škôlok, človek tam dokáže bez problémov umiestniť každé dieťa bez toho, aby to mal ďaleko. A nemusí čakať, kým dieťa dosiahne vek troch rokov.

Ak si rodič podá žiadosť na komúne, do troch mesiacov mu škôlka musí byť pridelená. Obvykle mu oznámia, že v blízkom okolí ich je viac, tak si môže vybrať. Okrem klasických škôlok tu fungujú aj súkromné, ktoré si zakladajú združenia rodičov, a komunálne, ktoré organizujú samosprávy. My sme deti dali do súkromnej Montessori škôlky.

U nás sú súkromné škôlky dosť drahé.

Vo Švédsku nie, lebo suma, ktorú platíte v štátnej alebo súkromnej škôlke, je rovnaká. Nebola to vysoká suma. A rodinné prídavky na jedno dieťa sú vo výške 120 eur.

Koľko behačiek po úradoch potrebujete na ich vybavenie?

Žiadne. Švédsko funguje elektronicky, úrady nežiadajú papiere, ktoré už má iný úrad. Všetko, vrátane daňového priznania, sa predvyplnené objaví v systéme. Vy to len odkliknete alebo odsúhlasíte esemeskou. Ja som živého úradníka nevidela dobrých 14 rokov. Načo by som za ním chodila?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie