Denník N

Rekreačný bežec opisuje, ako skončil 12. na maratóne v Košiciach: Ráno beh nalačno, pred štartom biele pečivo

Matúš Hujsa. Foto N – Pavel Bielik
Matúš Hujsa. Foto N – Pavel Bielik

Jedenásty diel podcastu Športová veda, ktorý moderujú Pavel Bielik a športový vedec Matej Vajda.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Matúš Hujsa, bývalý vrcholový kajakár, obsadil na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach tretie miesto medzi Slovákmi, čím zopakoval úspech z minulého roka. Rýchlejší boli len Tibor Sahajda a Marek Hladík.

Celkovo skončil dvanásty.

A hoci je stále rekreačným bežcom, trénuje dvojfázovo a patrí k najlepším na Slovensku. „Som trénerom kanoistiky na divokej vode, do práce chodím každý deň,“ vysvetľuje.

Na začiatku zvykol používať iba jeden pár tenisiek na všetky typy behov. „Dnes už nabehám 600 kilometrov mesačne, takže ich spotrebujem určite viac. Navyše, používam rozdielne tenisky, a to podľa toho, či ide o klusové, tempové behy alebo preteky.“

Hujsa v rozhovore opisuje svoje začiatky, skúsenosti z pretekov a radí začiatočníkom, ako sa pripraviť na prvý maratón.

V článku sa dozviete:

  • čo je „stena“;
  • ako správne trénovať na dlhé preteky;
  • prečo počas tréningov nepije vodu;
  • aké zmeny pocítil po vyradení mäsa;
  • prečo pije počas pretekov hydrogél.

Skončili ste s výborným časom 2:28:50 h na maratóne v Košiciach. Stále vás môžeme považovať za rekreačného bežca?

Stále som len rekreačný športovec. Behávam pre radosť a vo svojom voľnom čase, neživím sa tým. 17 rokov som sa venoval kanoistike a po absolvovaní štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu na UK v Bratislave som sa stal trénerom na divokej vode. Chodím do práce každý deň ako každý iný.

Kto sledoval maratón v Košiciach, videl v záberoch RTVS predovšetkým elitných bežcov a bežkyne, a potom Tibora Sahajdu, ktorý sa stal tretíkrát majstrom Slovenska s časom 2:22:02 h. Nemrzí vás, že ostatní športovci nedostali toľko priestoru?

Rozumiem vašej pripomienke, ale jediný Slovák, ktorý mohol Tibora potrápiť, bol Marek Hladík (skončil druhý medzi Slovákmi – pozn. red.). Zvyšok, vrátane mňa, už viac zaostával, preto bol maratón hlavne o nich. Organizátori pozývajú bežcov z celého sveta, aby prilákali divákov na skvelé výkony a časy. Navyše, Tibor je najlepší Slovák a Košičan, preto púta väčšiu pozornosť ako my ostatní.

Na trati sme mohli vidieť problémy Sahajdu a jeho vodiča, ktorí zrejme prepálili tempo. Cíti bežec zmenu tempa do takej miery, že mu potom chýbajú sily?

Ja som maratón bežal sám a sám som si aj kontroloval čas. Človek, ktorý už niečo odbehal, vie, že nemôže ísť na dlhej trati o niekoľko sekúnd rýchlejšie tempo na kilometer, ako má natrénované. Riskujete, telo sa začne trápiť a nedosiahnete lepší čas, v horších prípadoch odstúpite.

Ako si potom rekreačný bežec na svojom prvom maratóne udrží správne tempo, keď tí najlepší majú vodiča?

V prvom rade by som odporúčal viackrát odbehnúť 2-hodinový beh, aby si vyskúšal pocit stráviť taký dlhý čas „na nohách“. Spozná svoje telo a bude vedieť, čo očakávať. Po dvoch hodinách sa totiž začnú diať rôzne nepríjemné veci, na ktoré sa treba pripraviť – odchádzajú vám nohy, strácate dych a koordináciu. Z pravidelného 60-minútového behu ťažko natrénujete na maratón. Na pretekoch určite bežte sami za seba a nesnažte sa dobehnúť rýchlejších, lebo neskôr vás to aj tak dobehne. Formu svojho tela neoklamete.

Takže ste si nerobili ťažkú hlavu z toho, že sa vám Sahajda po štarte stráca z dohľadu a vy ho už nedoženiete?

Určite nie. Prvých 30 kilometrov bežím opatrne a nechávam si rezervu. Tempo zvyšujem až postupne.

Hujsa (vpravo) po minuloročnom košickom maratóne. Foto – TASR

V bežeckom žargóne sa používa pojem „stena“, ktorý opisuje jav zjavného vyčerpania na trati. Bežec ide naplno, ale výkon klesá. Niečo podobné zrejme zažil aj Sahajda, ktorý sa zjavne trápil. Pocítili ste ju tiež?

Áno, medzi 35. a 36. kilometrom, ale nástup bol postupný. Vedel som, že sa snažím o držanie svojho tempa, ale nohy strácali kadenciu. Ide o bežný jav, na ktorý sa musí každý začiatočník pripraviť a vedieť, aké dôsledky očakávať.

Dokážeme s tým niečo urobiť?

Ako som povedal, nevyhnete sa tomu. Ja počas tréningov nepijem tekutiny a nedopĺňam sacharidy, aby si telo zvyklo na prácu bez energie. Až s blížiacimi sa pretekmi ich postupne začnem viac využívať, pretože na maratóne to bez občerstvenia aj tak nezvládnete.

Ako sa správne občerstvovať počas pretekov?

Keďže som patril k adeptom na čas pod 2:30:00 h, organizátori mi poskytli vlastný pitný režim na stole. Bol to hydrogél v ôsmich 125-mililitrových fľašiach, ktoré ma čakali každých päť kilometrov. Pôvodne som chcel bežať bez akéhokoľvek jedla, ale zhruba na 30. kilometri som si dal polovicu banánu. Spolu som vypil liter hydrogélu.

Čo je hydrogél?

Väčšina bežcov dobre pozná klasické gély, ktoré si len vytlačia do úst a následne zapijú vodou, aby ho trochu zriedili, nakoľko sú dosť husté. Niektorí ľudia však na ne nereagujú dobre. Pociťujú nevoľnosti, pozvracajú sa alebo ich preženie. Hydrogél je medzi maratóncami bežný doplnok. Ide o prášok rozpustený vo vode s podobnými benefitmi, netreba ho preto ničím zapíjať a mne osobne ani nedráždi žalúdok.

Majú ostatní bežci podobné podmienky?

Na ostatných rekreačných bežcov čakajú občerstvovacie stoly, kde sa nachádza spravidla čistá voda, iontový nápoj, kocky cukru, soľ, banány, sušené ovocie, energetické gély alebo magnézium. Okrem občerstvovacích staníc sú na trati aj osviežovacie stanice s mokrými špongiami na ovlaženie a čistá voda.

Spomínali ste riziko, že vás počas maratónu preženie. Ako sa mu pretekári snažia zamedziť?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Cesta k zdraviu

Podcast Denníka N

Radíme športovcom

Rozhovory

Športová veda

Športové podcasty Denníka N

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie