Denník N

Keby chceli ženám škodiť, nerobili by to inak. A ešte sa tým aj smiešne dojímajú

Sú takí, čo povedia, že veď tu ešte nemáme Texas či Poľsko, lenže my už sme na ceste, ktorá tam vedie.

„Keď vidím tehotnú ženu, tak to so mnou v dobrom pohne,“ vyznal sa nedávno v parlamente poslanec Richard Vašečka. Táto pozoruhodná veta z neho vyšla v čase, keď do druhého čítania prešiel ďalší návrh zákona na skomplikovanie prístupu k interrupciám a zavedenia ešte väčšieho chaosu a svojvôle do celého procesu, ktorý však Vašečka, Záborská a spol. farizejsky označujú za pomoc tehotným ženám.

Ak náhodou tento zákon aj raz prejde (vylúčiť sa to nedá, predkladať ho v tej či onej podobe budú do aleluja), je veľmi pravdepodobné, že poslanec Vašečka bude pohľadom na tehotné ženy pohnutý častejšie ako doteraz.

Čo na tom, že sa bude možno pozerať aj na ženy, ktoré sú nedobrovoľne tehotné len preto, že nestihnú ísť na interrupciu, lebo budú musieť premýšľať ešte dlhšie, ako ukladá dnešný zákon, alebo im ju nebude mať kto urobiť, lebo si uplatní výhradu svedomia (deje sa už teraz) alebo sa príslušná medicínska inštitúcia tak zľakne nejasností v zákone a vyhláške (zdravotné indikácie, lehota na čakanie aj v prípade zamlknutého potratu či plodu s genetickým poškodením), že si povie, že najbezpečnejšie bude nerobiť žiadne potraty.

Čo na tom, že niektoré ženy nebudú mať čas, peniaze, kontakty, schopnosť vyhľadávať informácie na to, aby si našli niekoho ochotného (dúfajme, že aj oprávneného) im zákrok urobiť, a budú musieť nechcené tehotenstvo ukončiť až pôrodom.

Čo tam po ich traumách, veď tie porieši letáčik so zoznamom pomáhajúcich organizácií, pár stovák eur a núdzové bývanie, prípadne utajený pôrod.

Čo tam po tom, že budú ženy, čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Interrupcie

Životy žien

Komentáre

Teraz najčítanejšie