Denník N

Osem rokov nikto iný nezískal titul. Prečo Slovan a Trnava dominovali v Československu

Kapitán Slovana Alexander Horváth s trofejou Pohára víťazov pohárov. Foto – TASR/Štefan Petráš
Kapitán Slovana Alexander Horváth s trofejou Pohára víťazov pohárov. Foto – TASR/Štefan Petráš

V nedeľu o 17.00 sa hrá ďalšie derby medzi Trnavou a Slovanom. Rivalita mala vrchol na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.

Keď sa v Československu dostali k moci komunisti, v miestnom futbale pokračovala dominancia pražských celkov. Slavia mala s novou politickou garnitúrou vlastné problémy, prvý povojnový titul získala Sparta. Postupne rástla sila Dukly, ktorá mala ako armádny klub takmer neobmedzený prístup k najlepším mladým hráčom v krajine.

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov však tituly a trofeje pravidelne získavali dva slovenské kluby: Slovan Bratislava a Spartak Trnava.

Išlo zrejme o najslávnejšie obdobie rivality medzi Slovanom a Trnavou a oba tímy sa presadili aj v zahraničí. V roku 1969 Slovan po víťazstve nad Barcelonou vyhral Pohár víťazov pohárov a Trnava v rovnakej sezóne postúpila až do semifinále Pohára európskych majstrov (predchodca Ligy majstrov), kde tesne vypadla v dvojzápase s Ajaxom Amsterdam.

Dva silné tímy mohli na Slovensku vzniknúť aj preto, že futbalisti počas najlepších rokov svojej kariéry nemohli prestupovať na západ.

„V rokoch 1968 až 1976 prežívalo celé Slovensko najlepšie a najúspešnejšie obdobie vo svojej futbalovej histórii. Tituly si striedali Slovan so Spartakom Trnava, v reprezentácii tvorili slovenskí hráči výraznú väčšinu, čo bolo korunované na majstrovstvách Európy 1976 v Juhoslávii,“ povedal pre Denník N Tomáš Černák, historik FiF UK.

Hoci Slovan a Trnava boli veľkými rivalmi, v tejto ére by sa medzi nimi dalo nájsť veľa podobností. Oba kluby výborne pracovali s mládežou a väčšinu hráčov do A-tímu si sami vychovali, pričom ich hľadali aj na vidieku a v okolitých mestách.

Oba kluby mali veľkú podporu fanúšikov aj výnimočných trénerov, ktorí budovali klubovú identitu. V prípade Slovana to bol Michal Vičan, bývalý zverenec legendárneho Leopolda „Jima“ Šťastného, Trnavu vytiahol z druhej ligy medzi najlepšie tímy v Európe Anton Malatinský.

Dva skvelé slovenské tímy nemohol dlho nikto z Česka prekonať. Sparta získala titul v roku 1967, ale potom sa na vrchole striedali Trnava a Slovan. Spartak Trnava sa stal majstrom v rokoch 1968, 1969, 1971, 1972 a 1973, Slovan v rokoch 1970, 1974 a 1975.

Ich hegemóniu prelomil až Baník Ostrava v sezóne 1975/1976.

Trnavský zázrak

Skvelý trnavský tím sa tvoril približne desať rokov. V marci 1959 v jeho drese debutoval 17-ročný Jozef Adamec, ktorý však o dva roky neskôr narukoval a hral za Duklu Praha. „Po jednom dni v kasárňach sme odleteli s Duklou na šesťtýždňové turné do New Yorku a na Americký pohár. S úsmevom hovorím, že som bol jediný vojak Varšavskej zmluvy, ktorého prijímali na Broadwayi,“ spomínal Adamec.

V Dukle však nezostal natrvalo a vrátil sa do Trnavy. V roku 1964 však prestúpil do Slovana. V Bratislave pôsobil dokopy 639 dní, ale z toho 267 nemohol hrať pre tresty. Adamec doplácal na žlté karty, hádky s rozhodcami aj bitky so súpermi.

„Viac som bol v treste, než som hral, čoskoro som šiel všetkým na nervy. Doslova ma

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

ŠK Slovan Bratislava

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie