Baťová: Keď sa ma partia mužov na pive pýtala, či som to ja, radšej som rýchlo odišla

Pred pol rokom minister financií Igor Matovič (OĽaNO) na tlačovej besede kritizoval šéfku Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzanu Baťovú za jej stanovisko k vakcíne Sputnik V. To bolo kritické a ŠÚKL neodporučil ruskú vakcínu používať. Jej stanovisko citovali svetové médiá.

Baťovej začali prichádzať vyhrážky, zároveň jej ľudia ako gesto podpory posielali kvety. Niekoľko mesiacov mala s políciou dohodnutý režim, pri ktorom si mohla veľmi rýchlo privolať pomoc, aj keď fyzicky pri sebe nemala ochranku. Dnes sa už cíti bezpečne, ale keď ju niekto na ulici osloví, radšej odíde.

V rozhovore hovorí o atmosfére na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv:

• o svojej bezpečnosti aj rozvode,
• o tom, či bude tretia dávka vakcíny posledná,
• aj o tom, či je očkovanie pre choré deti od päť do 11 rokov v poriadku.

Odkedy sme spolu robili posledný rozhovor, veľa sa toho zmenilo – riešil sa vtedy Sputnik V, minister financií Matovič na vás útočil na tlačovej konferencii. Chodili vám vyhrážky, no dostávali ste aj kvety. Takisto ste zvažovali, či neodídete z práce. Aká je dnes u vás v práci atmosféra?

Atmosféra je dobrá. Celá táto situácia nás stmelila. Veľmi sme si pomohli ako kolektív a boli sme si oporou. Cez leto sme si stihli trochu oddýchnuť. Aj epidemiologicky bola situácia lepšia, aj odborne sme robili len bežnú agendu, čo sme boli radi. V septembri sme opäť nabehli na svižnejší režim aj pre covid.

Nespôsobilo to, že by niektorý z kolegov odišiel?

Mnohí z nás sa cítia vyhorení. Jeden kolega dal výpoveď. Úplne to na Slovensku zabalil a  odišiel do zahraničia. Niežeby odišiel z inštitúcie ako takej, ale odišiel z tejto krajiny. Je nám to veľmi ľúto.

Boli dôvodom aj posledné mesiace pôsobenia v štátnej inštitúcii?

Je veľmi frustrovaný z toho, čo sa na Slovensku deje, a z celej atmosféry.

Prinieslo vám toto obdobie niečo pozitívne?

Uvedomila som si, že výstupy odborníkov na ŠÚKL aj externistov, s ktorými sme spolupracovali, boli správne. Boli odkonzultované s kolegami z ostatných európskych krajín. Uvedomujem si, že máme na Slovensku odborníkov, ktorí majú kontakty, vedia sa poradiť s kolegami a expertmi v iných krajinách. Odborný vstup do rozhodnutí je vždy správny a veľmi porovnateľný s inými členskými štátmi. Je príjemné zistiť, že máme odborníkov.

Len ich často niektorí politici nechcú počúvať.

Áno. Len ten výstup. Odborné odporúčanie vojde do nejakého rozhodovania, tam to treba uchopiť v rámci zákona, vyhlášky či politického rozhodnutia a výstup je potom iný.

Video: Rozhovor so Zuzanou Baťovou (autorky: Veronika Folentová, Michaela Barcíková) 

Hovorili ste, že vaše výstupy sú porovnateľné s tými od zahraničných kolegov. Najdiskutovanejšie stanovisko od vás bolo to o Sputniku V, kde ste boli veľmi kritickí. Zmenili by ste spätne niečo na tomto stanovisku?

Nezmenili by sme nič. Skôr by tých otázok bolo ešte viac. Doteraz sme nedostali ani jednu odbornú pripomienku k posudku, ktorý sme vypracovali. Momentálne vidíme, ako prebieha tzv. rolling review (proces schvaľovania vakcíny, pozn. red.) s touto vakcínou v Európskej liekovej agentúre. My sme vtedy výrobcovi položili viac ako 50 otázok, no momentálne je otázok oveľa viac.

Odpovede neprichádzajú?

Prichádzajú, ale veľmi pomaličky.

Ako sa dá vysvetliť, že Sputnik V ešte neprešiel ani základnými procesmi v Európskej liekovej agentúre?

Výrobca postupne dodáva dokumentáciu. Ide to ruka v ruke s inšpekčnými nálezmi nielen na správnu výrobnú, ale aj klinickú prax. Neviem, akú má výrobca skúsenosť s európskymi regulačnými procesmi, môže ho to niekedy zadržať, keď musí vypracovať rozsiahle dokumenty, ktoré musí predložiť.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) v nedeľu povedal, že by sa dalo zaočkovať viac ľudí, ak by sa Sputnikom začalo očkovať skôr. Ako to vnímate?

Nemyslím si, že by bolo omnoho viac zaočkovaných ľudí. Možno bolo treba viac presviedčať a vysvetľovať ľuďom, aký má očkovanie zmysel, a to na rôznych úrovniach. Aj na tých najvyšších politických úrovniach. Dlhodobo je známe, že tam, kde majú vlády a ministri dôveru obyvateľov, je zaočkovanosť a dôvera v opatrenia podstatne vyššia.

Napríklad minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) patrí medzi najdôveryhodnejších politikov. Ale zaočkovaní už pribúdajú len veľmi pomaly. Prišiel neskoro? Z akého iného dôvodu patríme medzi najmenej zaočkované krajiny v Únii?

Dávam si pozor, aby som neskĺzala do politických vyjadrení. Mám svoje teórie, ale považujem ich za laické. Nechcela by som špekulovať.

Mnoho ľudí na otázku, prečo sa nedajú zaočkovať, povedia, že sa boja vedľajších či dlhodobých účinkov. Neurobil aj ŠÚKL málo práce pri vysvetľovaní?

Za náš ústav môžem povedať, že sme nikdy neodmietli žiadnu účasť na diskusii či rozhovor o vakcínach. Zo štátnych inštitúcií komunikujeme covid-19 od začiatku veľmi transparentne, na všetkých moderných platformách a sociálnych sieťach. Naše komunikačné oddelenie malo počas prvej a druhej vlny jedného človeka. Na štátnu správu je to podľa mňa celkom slušný výkon. Za ŠÚKL sme urobili maximum, viac sme nedokázali a nevládali sme komunikovať len prostredníctvom jedného človeka a mňa. Nehanbím sa za to. Deň má len 24 hodín, viac sme nedokázali.

Zbierali ste údaje o vakcínach a ich vedľajších účinkoch. Viete dnes s množstvom dát, ktoré máte, povedať, že vakcíny proti covidu sú dostatočne bezpečné? Aké vedľajšie účinky zaznamenali?

Nežiadúce účinky, ktoré sme zaznamenali, sú v súlade s tým, čo uvádza súhrn charakteristických vlastností alebo príbalová informácia. Sú v súlade aj s tým, čo hlásia ostatné členské krajiny a celý svet. Prekvapilo nás, že zber je veľmi poctivý. Na všetky lieky, nielen vakcíny, máme do roka tak do tisíc hlásení. Na vakcíny proti covidu prišlo 8680 hlásení. Takto nám agenda narástla osemnásobne. Museli sme veľmi rýchlo reagovať na zmenu procesov, lebo je rozdiel, či vyhodnocujete tisíc hlásení za rok celkovo alebo 8680 len na vakcínach, a to ani nemáme koniec roka. Z tohto počtu je 1020 závažných vedľajších účinkov, ktoré sa vyhodnocujú najskôr. Ale aj tak každé hlásenie musíte aspoň zbežne pozrieť, aby sme vedeli povedať, ktoré sú závažné a teda aj prioritné. Neurobí to žiadny automat. Kolegovia robia stále aj cez víkendy, po večeroch. Tento stav už trvá rok.

Ešte vládzu?

Vládzu, ale keď povedia, že potrebujú voľno alebo ostať doma, vychádzame im maximálne v ústrety.

Posudzovanie Sputniku ukázalo aj to, že ste ako inštitúcia personálne poddimenzovaní, nemáte technické zabezpečenie a nedokážete robiť niektoré testy. Zmenilo sa to nejako? Dostali ste viac peňazí?

Neviem, či sa to uprostred roka dá, ale my sme peniaze nedostali. Ako každý rok v podkladoch na tvorenie rozpočtu sme sa snažili všetko si uplatniť, rozpísali projekty a vypýtali sme si všetky prístroje. Uvidíme, keď sa rozpočet schváli.

Rokuje sa vám s ministrom Lengvarským lepšie ako s Marekom Krajčím?

Nemali sme agendu, ktorú by so mnou minister potreboval riešiť alebo ja s ním. Keď sme niečo potrebovali, bolo to vždy veľmi flexibilné. Vieme mať stretnutia skoro ráno o siedmej či pol ôsmej. Na ministerstve je vtedy pokoj a priestor venovať sústredený a čerstvý priestor na danú tému.

Aj pri kauze Sputnik sa vás minister Lengvarský zastal, povedal, že máte jeho dôveru. Aký máte vzťah?

Pracovný, profesionálny. Ale tri alebo štyri mesiace sme spolu nič konkrétne neriešili.

Pri rozpočte bude podstatné, ako sa k tomu ako minister financií postaví Igor Matovič. Hovorili ste s ním po tlačovej besede o Sputniku? Mali ste spoločné rokovania, vyriešili ste to aspoň v osobnej rovine?

Ja som sa s pánom ministrom Igorom Matovičom nestretla osobne ani predtým ani potom. Ani sme sa spolu nikdy nerozprávali.

Jedným z dôvodov tlačovej besedy o Sputniku vtedy bolo, že Rado Baťo mal s Igorom Matovičom výmenu na sociálnych sieťach. Nedávno pre Aktuality.sk povedal, že silno zvažuje, že vstúpi do politiky. Vy ste síce pre Silnú zostavu v RTVS povedali, že spolu už nežijete. Napriek tomu sa neobávate, že sa vás to profesijne môže dotknúť, ak vstúpi do politiky?

Myslím, že ma to už ovplyvniť nemôže, vzhľadom na to, že manželia už nie sme.

Ako ste vnímali ich spor a to, čo sa vtedy dialo?

Keď je človek vtiahnutý do takejto situácie, nedokáže mať úplne nadhľad, čo sa deje. Sústredila som sa len na odbornú agendu. Nie som ako súkromná osoba na Facebooku a nechodím tam ani ako ŠÚKL. To robí pani hovorkyňa. Išlo to preto mimo mňa. Jasné, že som to vnímala, bola som si toho vedomá. No tým, že nie som na sociálnych sieťach, som to neprežívala súčasne s tým. Možno práve to mi dalo priestor sústrediť sa len na odbornú časť.

Momentálne sa riešia útoky na zdravotníkov či odborníkov. Vy ste si tým prešli pri schvaľovaní Sputniku. Neprichádza táto debata neskoro? Viete si predstaviť, že by ste využili ponuku od polície na ochranu?

Bola som v režime, v ktorom som mala možnosť sa rýchlo dostať pod prípadnú ochranu. V tomto režime som bola niekoľko mesiacov. Bola som vďačná, že to existuje. A to práve aj pre to, že som bola sama. Aj po Bratislave som sa pohybovala bez akéhokoľvek ženského či mužského sprievodu. Boli situácie, keď som bola vďačná za takúto alternatívu.

Nemali ste fyzicky ochranku. Ako ten režim vyzerá?

Nie som si úplne istá, či o tom môžem hovoriť. Existuje spôsob, ako chrániť osobu aj inak ako fyzickou prítomnosťou nejakého ochrankára. Ak o to osoba požiada.

Niektorí ľudia riešia, že prichádzajú o osobnú slobodu, ak ich niekto chráni. Vy ste rozmýšľali, do akej miery vám to už zasahuje do života?

Áno, o tom bol presne rozhovor, ktorý som na polícii mala. Ponúkli mi niekoľko alternatív a mohla som si vybrať podľa toho, aký typ ochrany potrebujem, a podľa toho, ako zasiahne do môjho súkromia. Bola som mimoriadne vďačná, že som to s nimi mohla rozdiskutovať a vybrať model, ktorý mi vtedy najviac vyhovoval.

Dnes sa už cítite bezpečne?

Áno.

Už vám nechodia vyhrážky, e-maily?

E-maily nechodia, ľudia sú agresívni, ale veľmi agresívne e-maily nechodia. Rozpoznateľnosť na verejnosti je väčšia. A býva rôzna. Vždy sa stiahnem, lebo neviem odhadnúť, či ide o fanúšika či hejtera. Aj ja som sa už naučila v týchto situáciách reagovať lepšie.

Spoznávajú vás ľudia na ulici?

Nie je to časté, ale stáva sa mi to. Minule som išla v piatok večer pešo domov. Skupina mužov, ktorá bola práve na pive, ma spoznala. Išla som sama. Možno to boli fanúšikovia, neviem, ale zrýchlila som krok a veľmi rýchlo som odišla, keď som počula: „Ty si Baťová? Ty si zo ŠÚKL-u?“ Ani som nechcela vedieť, čo sa chcú opýtať. Išla som ďalej.

Predpokladali ste, že sa takéto niečo môže stať? Ste v štátnej správe dlho. Aj počas vlády Smeru, keď sa riešil kubánsky liek, ste boli v médiách, ale teraz sa to vyostrilo. Očakávali ste niekedy, že keď budete viesť úrad, o ktorého existencii zrejme dlho ľudia ani nevedeli, vás budú ľudia spoznávať na ulici?

To som naozaj nepredpokladala. Ale život to priniesol.

Vyhodnocujete teraz viac, ako mediálne o nejakej téme informovať? Prehodnocujete, akú komunikáciu zvolíte?

Pokiaľ ide o odbornú tému, sme vždy vecní. To, že máme nejakú skúsenosť, nehovorím, či dobrú alebo zlú, nemôže ovplyvňovať našu odbornú komunikáciu. A urobím všetko preto, aby neovplyvňovalo. Je jedno, či budeme k nejakému lieku pozitívni či negatívni alebo pôjde o sťahovanie lieku z trhu. Ak treba nejaké veci urobiť, informovať o nich a rozhodnúť, tak to spravíme odborne tak, ako to má byť urobené.

Debatu spôsobilo aj očkovanie detí od päť do 11 rokov, ktoré nie je všeobecne schválené. Určené je pre deti s vážnym ochorením, ktoré by mohlo spôsobiť ťažký priebeh covidu alebo zhoršenie ich chronického ochorenia. Ako ste vnímali debatu o očkovaní detí od päť rokov a aj povolenie ministerstva na toto očkovanie?

ŠÚKL úzko komunikoval s ministerstvom zdravotníctva aj s odborníkmi. Debata bola odborne úplne v poriadku. Išlo skutočne o očkovanie na veľmi individuálnej báze. Je zrejmé, že existuje skupina pediatrických pacientov, ktorá má vážne ochorenie. Ak by dostali covid, tak by boli v ohrození života. Ide o veľmi úzku skupinku detí, ktoré je potrebné zaočkovať, a je to v poriadku, keď sa zaočkujú. Ani sa nedebatovalo, či zaočkovať tieto deti, ale skôr sme diskutovali, ako nastaviť dávku a ako veľmi citlivo vybrať skupinu detí, ktorej očkovanie umožniť. Neviem, čo sa komunikačne stalo, ale chvíľu som mala pocit, ako keby sme išli očkovať deti hromadne. To bolo veľmi mylné. Potom sa začala debata naprávať, ale ostalo niečo na pozadí, že ideme očkovať všetky deti. Bol to len komunikačný problém. Neviem, kde a ako vznikol.

Bolo to po rokovaní vlády, keď minister Lengvarský na otázku, či to bude pre všetky deti, nejasne povedal, že áno. Ak by dnes rodič požiadal o očkovanie svojho chorého dieťaťa od 5 do 11 rokov, bude to bezpečné?

Rodič môže požiadať, ale nemôže mať objektívny názor. Musí to odobriť pediater, ale hlavne lekár, ktorý sa o dieťa stará. Rozprávame sa o úzkej skupine pediatrických pacientov s vážnym ochorením. Napríklad s cystickou fibrózou alebo onkologickým ochorením. Lebo pri všetkej úcte, aj ja som matka a ako rodičia nemôžeme mať objektívny názor.

Ak by to schválil aj špecialista, dá sa dnes povedať, že očkovanie nie je pre menšie deti rizikové?

Veríme, že to nebude rizikové. Pediatrické štúdie u detí pod 12 rokov sa už ukončujú a vyzerajú veľmi sľubne. Očkovanie bude schválené. S najväčšou pravdepodobnosťou bude možné očkovať deti od päť do 11 rokov. Treba povedať, akou dávkou a aká bude základná očkovacia schéma. Už sa toľko nedebatuje, či áno alebo nie. Pre deti pod 12 rokov je to bezpečné, ale musíme spomenúť ostatné špecifiká.

Dávka pre deti na Slovensku je určená na tretinu. Ako ste prišli na to, že nedostanú plnú dávku, ale menšiu? A ako vyzerali rokovania s ministerstvom, z čoho ste pritom vychádzali?

Sledovali sme všetky zverejnené štúdie a a aj tie, ktoré ešte zverejnené nie sú, no videli sme už výsledky klinických štúdií. Nebolo to tak, že by sme niečo vyžrebovali z klobúka. Bolo to založené na dôkazoch.

Nikde inde v Únii tak neočkujú?

Neviem. Nechcem povedať áno ani nie. Lebo neviem, či niekde neočkujú napríklad 6-ročné deti s onkologickým ochorením. Nemám na to podklad. Nie je to masové, ale veľmi individuálne rozhodnutie.

Na Slovensku pôjde o niekoľko stoviek detí?

Vnímam to tak, že ak pôjdeme podľa odbornej diskusie, ktoré sme viedli, bude to máličko detí. Skôr len stovky.

Ako vyzerajú štúdie pri tak malých deťoch?

Očakávalo sa, že pediatrické štúdie budú ukončené skôr, ale EMA aj americký FDA povedali, že potrebujú väčšie množstvo pacientov, aby vedeli štatisticky vyhodnotiť nežiadúce účinky. Navyšoval sa počet detí, ktoré budú zaočkované, aby sme ich vedeli lepšie opísať a zachytili prípadné nežiadúce účinky. U detí je ich menej a nechceli sme sa ako regulátor dostať do situácie, keď by sa vyskytol veľmi zriedkavý nežiadúci účinok. Tak to bolo pri trombocytopénii s frekvenciou 0,000001 percenta. Na to, aby ste to zachytili, potrebujete veľký súbor. Súbor detí sa tak v štúdii navyšoval, aby sme si boli istí, že to bude pre ne bezpečné.

Ako štúdia prebieha?

Deti sa rozdelia do dvoch skupín – jedna dostane placebo, druhá vakcínu –  a deti pustia do bežného života. A potom musíme len čakať. Štatistici povedia, že sa štúdia ukončí a odkryje, až keď v placebovej skupine napríklad sto detí dostane covid. Nevieme, či dostanú covid v prvý týždeň, mesiac, alebo v prvom roku. Nedá sa to umelo urobiť, sú v bežnom živote. Keď vidíme, že sto detí dostalo covid, „odslepí“ sa to a ukáže sa, kto mal placebo a kto vakcínu, a povieme, ktorá dávka je ako účinná a podobne.

Trombocytopénia ako nežiadúci účinok sa objavila pri vakcíne od spoločnosti AstraZeneca. Informácie o tejto vakcíne mohlo veľa ľudí zneistiť. Keď sa na to pozriete dnes, malo sa ňou očkovať na Slovensku?

Malo sa ňou očkovať. AstraZeneca ja vakcína, ktorou sa neočkuje len v Európe, ale aj v ostatnom svete. Takmer celá Británia je zaočkovaná AstraZenecou. U nás, aj v Európe, má veľmi zlé renomé a tak úplne si to nezaslúži.

Keby to bolo na vás, očkujeme s ňou stále?

Očkujeme veľmi špecifickú skupinu. Určili sme, pre koho je bezpečná a pre koho nie, ale pokojne sa ňou môže očkovať.

Na začiatku to takto vymedzené nebolo a očkovali sa ňou všetci.

Nebolo. Priznávam, že sme tieto dáta nemali. Až keď sa očkuje masovo a začnú sa čo najrýchlejšie vyhodnocovať údaje, tak sa ukáže, ktorá skupina populácie má pri ktorej vakcíne najväčší benefit. Či sú to mladší, starší, a to pri účinnosti aj bezpečnosti. Nie je to čiernobiele, je tam milión odtieňov sivej a vstupuje do toho ťažká úvaha benefit verzus risk. Nemali sme tieto informácie, ale transparentne komunikujeme a prehodnocujeme. Je to úplne štandardný postup vo vedeckom aj v regulačnom svete.

V Európe sú vakcíny proti covidu schválené len podmienečne. Kedy by mohli byť štandardne zaregistrované?

Máme platné nariadenie, v ktorom to je jasne napísané. U nás je proces iný ako v Spojených štátoch amerických. Podmienečná registrácia je platná rok, ale v rozhodnutí, ktoré vydala Európska komisia, je jasne rozpísané, čo musí ktorý výrobca urobiť a do akého dátumu, aby sa podmienečná registrácia preklopila do štandardnej. Boli tam údaje, ktoré musí výrobca dodať k farmaceutickej kvalite a výrobe a ku klinickým štúdiám. Uzávierku majú roky 2023 a 2024. Napríklad musia doložiť dlhodobú bezpečnostnú štúdiu, v ktorej sa pacienti sledujú dva roky. Keď bola vakcína od Pfizeru schválená v roku 2020, dvojročná bezpečnostná štúdia bude najskôr v decembri 2022. Nemôžu ju mať v decembri 2021, keď ju budeme prehodnocovať, takže budú pokračovať v podmienečnej registrácii.

Najskôr tak budú schválené o dva roky?

Áno.

Pracuje sa na prispôsobení vakcíny iným variantom, napríklad variantu delta?

Výrobca vie urobiť zmenu vo vakcíne, ale nie je to jednoduché. A najmä nie je jednoduché vyrábať masovo milióny vakcín s trochu iným zložením. Teraz vychádzame zo štúdií, ktoré sú z Izraela, USA, Singapuru či Británie, kde vieme, že dnešné vakcíny zabraňujú závažnému priebehu a hospitalizácii. Momentálne sa neuvažuje, že by sa vakcína zmenila v zložení. Skôr sa sústreďujú nato, aby vyrábali veľa, aby sa zaočkoval celý svet. Tak sa zabráni vážnemu priebehu a hospitalizáciám. Ak by sa vyskytol variant, pri ktorom sa účinnosť prepadne aj pri závažnom priebehu, je možné urobiť zmenu vo výrobnom procese. Ale výroba sa nedá prestaviť z týždňa na týždeň. Treba zvažovať, čo stratíme a čo získame.

Mnohí odporcovia očkovania povedia, že načo sa očkovať, keď zhruba 20 percent hospitalizovaných sú plne zaočkovaní ľudia. Čo by ste im na to povedali?

Treba sa na očkovaní verzus nezaočkovaní pozrieť kvantitatívne aj kvalitatívne. Chladné čísla nás nepustia – zaočkovaní majú menej často závažný priebeh covidu a potrebu hospitalizácie, nehovoriac o úmrtiach. Očkovanie chráni. Nehovorím, že pacient nedostane covid, ale nemá ťažký priebeh, nedostane sa do nemocnice a nezomrie. To je to dôležité. A na to máme argumenty založené na číslach a dôkazoch. Ak už sú hospitalizovaní zaočkovaní, tak sú to často ľudia, ktorí majú pridružené ochorenie. Priebeh je iný a ľahší, ak by neboli zaočkovaní, možno by zomreli.

Pre chronicky chorých a pacientov s poruchami imunity sa spustila tretia dávka očkovania. Ak má niekto AstraZenecu, dostane Pfizer alebo Modernu. Je takáto kombinácia v poriadku?

Je to najlepšia kombinácia – to ukazujú dáta, ktoré momentálne máme. Vychádza z nich, že tí, čo mali v základnom očkovacom cykle adenovírusovú vakcínu – teda AstraZeneca, Sputnik či Johnson & Johnson – a dostanú ako tretiu, takzvanú posilňujúcu, dávku mRNA vakcínu – Modernu či Pfizer -, tak účinnosť vychádza lepšie, ako keď sa dá posilňujúca dávka rovnaká. Títo ľudia môžu byť radi.

Očkovanie začíname rizikovými skupinami. Bude sa postupne očkovať aj všeobecná populácia treťou dávkou?

Verím, že sa bude. Všetci by mali mať tretiu dávku. Priority sú nastavené dobre, treba najskôr ochrániť najzraniteľnejších.

Budeme sa dávať zaočkovávať pravidelne? Podobne ako pri chrípke, keď sa dá očkovať každý rok?

Dúfam, že takto o rok si nebudem šliapať po jazyku, ale k dnešnému dňu to vyzerá tak, že bodaj by sme sa dostali do stavu ako pri chrípke a covid sa stal endemickým vírusom. Kto bude mať možnosť, dá sa raz za rok zaočkovať. Možno bude časom kombinovaná vakcína – chrípka a covid. A v septembri alebo októbri sa bude dať zaočkovať jedným vpichom proti obom vírusom.

Neočakávate, že tretia dávka bude posledná?

Nie, to neočakávam.

Keď príde na vás rad, dáte si tretiu dávku?

Určite áno.