Fyzik Brian Cox: Nie sme si istí, či bol veľký tresk skutočným začiatkom vesmíru

V rozhovore sa dočítate aj:

• či sme vo vesmíre sami,
• ako veda vyháňa démonov,
• čo je „efekt Briana Coxa“,
• čo má spoločné vesmír a moreplavecké expedície,
• ako sa (ne)rozprávať s konšpirátormi,
• ako vznikol nápad natočiť scénku so Stephenom Hawkingom v komediálnej skupine Monthy Python.

S držiteľom Nobelovej ceny za fyziku Kipom Thornom ste diskutovali o tom, či môže veda vyriešiť všetky problémy ľudstva. Môže?

Nie. Veda nám poskytuje spoľahlivé informácie o svete okolo nás a je to jediný spôsob, ako lepšie porozumieť prírode. Ak chcete vedieť, čo sa stalo s klímou, keď sme spaľovali všetky tie fosílne palivá, a ako sa šíri nový koronavírus, tak na to má odpovede iba veda. Ale čo s týmito vedomosťami urobíte, je oveľa širšia otázka.

Zásluhou kozmológie napríklad vieme, že v pozorovateľnom vesmíre sú asi dva bilióny galaxií. Ale to je len číslo. Aby sme aspoň trochu pochopili, čo to pre nás znamená a zároveň premýšľali o živote vo vesmíre, jednoznačne potrebujeme i umenie, filozofiu a ďalšie veci. Veda je pre našu civilizáciu zásadná, ale nie je všetkým, čo znamená byť človekom. Nepovie vám, ako napísať symfóniu alebo knihu o malom živote v nekonečnom vesmíre.

Počas pandémie bola veda v centre záujmu celého sveta, no zároveň k nej zosilnela aj vlna nedôvery. Zlepšila alebo zhoršila sa celková pozícia vedy počas zdravotníckej krízy?

Podľa mňa sa zlepšila. Verím, že väčšina ľudí vidí, ako vedecky podložené a dobre zavedené pandemické opatrenia fungovali. Naopak, na miestach, kde bolo ich zavedenie často nešťastné, prebiehala pandémia horšie. Ako sa vašej krajine darilo, môžete odmerať pomocou štatistík a porovnať sa s ostatnými, čo je dosť dôležité. Myslím si, že väčšina ľudí bude vedieť posúdiť, ako ich vláda a spoločnosť reagovala na pandémiu. Tá moja si počínala dosť zle.

Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí sa od vedy odvrátili a zlákali ich konšpirácie?

V prvom rade ich netreba nazývať idiotmi a byť agresívny. Za tie roky, čo rozprávam o vede, som sa musel naučiť, že to nikomu nepomôže. Bohužiaľ, na to, ako to robiť správne, žiaden jednoduchý spôsob ani skratky nepoznám. Začína sa to totiž už v školách, kde musíme vedu učiť oveľa lepšie a najmä počas praktických experimentov. Tie vás naučia, že keď niečo príroda hovorí, váš názor je zbytočný. Je úplne jedno, čo si myslíte o tom, ako pracuje kyvadlo. Bude sa hojdať nezávisle od toho, a to je cenná lekcia.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa niekto stane konšpiračným teoretikom, je, že nemal možnosť porozumieť fungovaniu vedy a získať v ňu dôveru. Potom nevie rozlíšiť vedecké výsledky od politického vyhlásenia, ktoré ho bez dôkazov presviedčajú, že im treba veriť. Problém je, že dospelí ľudia sa veľmi ťažko vracajú späť a prehodnocujú svoje postoje. Jednoduchšie je správne investovať do vzdelávania.

Ste jedným z najpopulárnejších ľudí, ktorí vysvetľujú vedu hravou formou. Prečo je dôležité hovoriť o jej prínose tak, aby tomu porozumelo čo najviac ľudí?

Pretože veda je základom našej civilizácie. Jeden z mojich veľkých hrdinov Carl Sagan (astronóm a popularizátor vesmíru, pozn. red.) napísal knihu Démonmi strašený svet – veda je sviečka v temnote. V nej hovorí, že ľudskej histórii dominuje temnota a je plná démonov. Vyháňať ich môžeme len s pomocou vedy a poznania, no keďže sú v ľudskej prirodzenosti, stále budú niekde v šere číhať. Úlohou vedy je tieto tmavé priestory osvetľovať. Ak vedu použijeme správne a budeme myslieť vedeckejšie, pomôže nám to, aby sme sa vyhli mnohým chybám z poverčivosti, ktorých sme sa v minulosti dopustili.

To je podľa mňa skutočná hodnota vedy. Bez ohľadu na to, či ľudia vedia, aký starý je vesmír alebo koľko hviezd existuje v našej galaxii. Je to zaujímavé, ale až tak na tom nezáleží. Dôležité je pochopiť, ako sme sa k týmto vedomostiam dopracovali. Pretože rovnakým spôsobom môžeme pochopiť vírus alebo zmenu klímy.

Brian Cox pomocou hradu z piesku vysvetľuje, prečo sa čas hýbe iba jedným smerom. Zdroj – YouTube/BBC

Vediete veľa popularizačných diskusií a prednášok pre deti. Čo ich zaujíma najviac?

Či sme vo vesmíre sami a či existujú aj celé mimozemské civilizácie. Táto otázka je čoraz vedeckejšia, pretože známky života už hľadáme na Marse a objavujeme aj planéty okolo vzdialených hviezd. Keď som ja chodil do školy, nevedeli sme o žiadnej planéte mimo našej slnečnej sústavy. Až v 90. rokoch minulého storočia sme začali objavovať planéty okolo vzdialených hviezd a doteraz sme ich objavili viac ako 4-tisíc. Dnes už dokážeme skúmať aj ich atmosféru a zistiť tak o týchto vzdialených svetoch viac.

Podľa vás sme tu sami, alebo nie?

Pod povrchom Marsu alebo na mesiacoch Jupitera či Saturnu, kde je kvapalná voda, môžu byť mikróby. Komplexný život je však pravdepodobne veľmi vzácny. Takže ak by som si mal tipnúť, povedal by som, že v súčasnosti sme jedinou civilizáciou v našej galaxii. To by znamenalo, že máme aj veľkú zodpovednosť. Ak urobíme niečo hlúpe a tým sa zničíme, v galaxii možno nikto iný nezostane. Som si istý, že niekde sú aj vyspelé civilizácie, pretože v pozorovateľnom vesmíre sú dva bilióny ďalších galaxií. Ale podľa mňa sú od nás veľmi ďaleko.

Ako veľmi sa líšia detské otázky od toho, čo zaujíma dospelých?

Deti si v podstate kladú tie najhlbšie otázky, pretože sa neboja, že budú znieť hlúpo. Napríklad, či má vesmír svoj začiatok.

Nie je to už zodpovedané?

Nevieme. Vieme, že veľký tresk sa stal pred vyše 13 miliardami rokov a bolo pri tom veľmi tesno a teplo. Ale nie sme si istí, či to bol skutočný začiatok. Takže je to dobrá otázka. Ale keď deti vyrastú, myslia si, že je hlúpa, lebo v škole sa učili, že vesmír predsa začal veľkým treskom.

Pred pár rokmi ste sa objavili v predstavení Monty Python: The Meaning of Live (Monty Python je britská surrealistická komediálna skupina – pozn. red.). V jednej scénke vás zrazí Stephen Hawking, ktorý potom na svojom vozíku odletí smerom k vesmíru. Ako tento nápad vznikol?

Erica Idleho (bývalý člen Monty Python – pozn. red.) poznám už dlho. Raz mi zavolal a spýtal sa, či poznám Stephena a či by som mu nenapísal e-mail, pretože má fakt bizarný nápad na skeč. Stephena som poznal a keďže bol veľkým fanúšikom Pythona, kladná odpoveď mi prišla do minúty. Navštívili sme ho v jeho kancelárii v Cambridgi, kde sme scénku natočili. Bola to ohromná zábava a zároveň to bolo typicky pythonovské. Trávite čas s jedným z najväčších fyzikov v histórii a namiesto toho, aby ste sa ho pýtali na tajomstvá bytia a vesmíru, plánujete, ako ma vozíkom zrazí k zemi. Bolo to bizarne nádherné.

Scénka Stephena Hawkinga a Briana Coxa v Monty Python: The Meaning of Live (od 2:55). Zdroj – YouTube

Takzvaný „efekt Briana Coxa“ hovorí, že potom, čo ste fyziku preniesli do popkultúry, sa výrazne zvýšil počet ľudí, ktorí ju v Británii študujú. Čo to znamená pre výskum?

Viem, že to tak volajú, ale určite nie som jediný dôvod, prečo sa v Británii zvýšil počet študentov fyziky. V každom prípade je to veľmi dobrá vec napriek tomu, že veľa z nich sa nakoniec fyzikmi nestane. Až tak nutne totiž nepotrebujeme viac vedcov, ale ľudí s prírodovedným vzdelaním. Vedecké myslenie je dôležité už len preto, lebo v našich životoch musíme neustále zvažovať riziká. A pochopiť, ako závisí pravdepodobnosť zlých a dobrých vecí od našich činov, je vedecká zručnosť.

Momentálne sú najznámejšími popularizátormi vedy práve fyzici, prečo je to tak?

Nemyslím si, že preto, lebo by fyzika bola zaujímavejšia ako čokoľvek iné. Mňa napríklad ohromne fascinuje biológia a otázky o pôvode života. Ale čierne diery, veľký tresk, obrovské galaxie a celý rozsah vesmíru prirodzene podnecujú fantáziu. Preto nás bavia. Astronómia je pravdepodobne aj jediná pozorovacia veda, ktorú môžete robiť sami. Počas peknej noci stačí zdvihnúť zrak a hviezdy môže vidieť každý. Aj preto sa o nich ľahšie diskutuje.

Brian Cox na vodopádoch vysvetľuje, ako fungujú čierne diery. Zdroj – YouTube/BBC

Veľa vedcov prirovnáva kozmológiu a fyziku k tomu, keď moreplavci vyrážali za horizont vtedajšieho poznania a objavovali nové svety. Vidíte v tom takýto typ dobrodružstva?

Myslím, že je to silná paralela. Einstein mal na to nádhernú frázu o tom, že keď sa pozriete na prírodu bližšie, zazriete niečo hlboko skryté. Objavovanie nových planét a skúmanie toho, čo je za horizontom čiernej diery, je vydávanie sa do úplného neznáma. Ako pri moreplaveckých expedíciách. Je pozoruhodné a veľmi vzrušujúce, koľko toho ešte o vesmíre nevieme.

Výskum vesmíru je drahý, a preto často naráža na názor, že na Zemi máme dôležitejšie vedecké problémy, ktoré treba riešiť. Dokáže si na seba vesmírny výskum zarobiť?

Ľudia, ktorí kritizujú lety ľudí a techniky do vesmíru, pravdepodobne nechápu, že ich dennodenne využívame. Vďaka nim máme napríklad satelitnú navigáciu, predpovede počasia či informácie o tom, ako sa naša klíma mení. Všetko sú to výdobytky vedy, ktoré sú nevyhnutné pre spôsob, akým dnes žijeme.

Keď ľudia premýšľajú o vesmírnom výskume, pravdepodobne im medzi prvými vecami napadne program ako Apollo a lety ľudských posádok do vesmíru. Ale aj keď si urobíte ekonomickú analýzu misie Apollo, zistíte, že ekonomickou aktivitou a znalosťami, ktoré vytvorila, výrazne prevýšila svoje náklady. Keď pošlete do vesmíru loď, ktorá stála povedzme dve miliardy, tak tie peniaze nevynášate na obežnú dráhu. Oni boli minuté na Zemi.

Okrem popularizácie vedy sa stále aktívne venujete výskumu na Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) v CERN-e. Ten sa po takmer trojročnej prestávke čoskoro znova spustí. Čo z novej fyziky tam podľa vás nájdeme najbližšie?

Kiež by sme to vedeli. Chceli by sme lepšie porozumieť Higgsovmu bozónu, pretože sme ho síce objavili, ale vieme iba málo o tom, ako funguje. Časticová fyzika, ktorá skúma stavebné kocky vesmíru, si je vedomá toho, že nejaké jej stále chýbajú. Napríklad tmavú hmotu pravdepodobne tvorí častica, ktorá je síce vo vesmíre dominantná, ale my netušíme, čo to je. Mnohí sme si mysleli, že LHC tieto častice odhalí, no ukázalo sa, že to nie je také jednoduché. Ale nová fyzika nás tam niekde čaká a možno ju nájdeme práve dôkladným preskúmaním Higgsovho bozónu.

Na čom pracujete momentálne?

V ostatnom čase ma veľmi zaujali čierne diery. Na Manchesterskej univerzite o nich vediem výskum a rozhodol som sa o nich napísať aj knihu. Prednedávnom som pre BBC dokončil dokument Vesmír (z orig. Universe – pozn. red.), ktorý sa bude v Británii vysielať o dva týždne, a chystám sa aj na turné s vedeckou šou. Budúcu jeseň, keď s ňou budem v Európe, by som sa rád vrátil aj do Bratislavy, pretože vaše historické divadlo, kde som vystupoval s Kipom, je fakt krásne.