Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Politické zemetrasenie v strednej Európe zaujalo svet, ovplyvní aj Slovensko

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Strednú Európu na chvíľu sledoval celý svet. 2. Austrália vďaka očkovaniu uvoľňuje opatrenia. 3. Biden bojuje s guvernérom Texasu.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

málokedy sa stáva, že strednú Európu pozorne sleduje celý svet. Počas uplynulých siedmich dní sa však v našom regióne stalo toľko dôležitých vecí, že pozornosť sa upriamila na tri štáty, s ktorými susedíme.

Hoci Slovensko tentoraz ostalo na okraji záujmu, udalosti z okolitých krajín ovplyvnia aj nás.

Čo sa stalo: Zlý týždeň majú za sebou dvaja miestni politici, ktorí v posledných rokoch dominovali vo svojich krajinách.

Teraz už bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz najprv odmietal kritiku za kauzu, ktorá súvisí s objednávaním falošných prieskumov, no napokon odstúpil.

Na Kurza tlačila opozícia aj jeho koaličný partner a 35-ročný politik vyhodnotil, že pre jeho politickú budúcnosť bude najlepšie, ak sa teraz stiahne.

Jeho Rakúska ľudová strana ostáva pri moci, a hoci jej preferencie klesli hneď v prvom prieskume po tom, čo vypukol škandál, Kurz ostáva šéfom ľudovcov.

Ohroziť ho môže vyšetrovanie, v rámci ktorého už došlo k prvému zatýkaniu. Polícia zadržala ženu, ktorá mala ničiť dôkazy.

Končí aj Babiš: Ak však Kurza neobvinia alebo neodsúdia, znovu môže ísť na čelo kandidátky a ak ho ľudia zvolia, bude mať silný argument na to, aby sa po nasledujúcich voľbách vrátil do vlády.

Kurzova demisia prekvapila. Rovnako ako volebná porážka Andreja Babiša. Okolo povolebných procesov je v Česku chaos, ktorý súvisí s hospitalizáciou prezidenta Zemana, no je veľmi pravdepodobné, že Babiša pri moci vystriedajú dve opozičné koalície.

Premiérom by sa mal stať Petr Fiala, intelektuál, akademik a bývalý rektor, ktorý by len ťažko mohol byť odlišnejší ako Babiš.

Jeho nástup do funkcie môže zmeniť dynamiku vo Vyšehradskej štvorke, kde sa čoraz viac dostával do popredia populizmus a prvoplánové útoky na Brusel, ktoré živili traja zo štyroch lídrov.

Čo to prinesie: Fialova ODS síce v Európskom parlamente je vo frakcii konzervatívcov a reformistov spolu s poľskou vládnou stranou PiS, no aj napriek tomu má k ich rétorike omnoho bližšie Babiš. Rovnako ako k Orbánovi, ku ktorému sa pred voľbami posúval čoraz viac.

Pre Slovensko je Česko, samozrejme, prirodzeným a blízkym partnerom. Tak je to bez ohľadu na to, kto je premiérom, no s Fialom by sa mohol zlepšiť aj imidž V4, ktorá sa na Západe často spája s populizmom.

V našej zahraničnej politike už dlhšie vidno jasnú snahu, aby si Slovensko aj v rámci V4 dokázalo držať vlastnú líniu.

Zdá sa, že teraz to bude ešte dôležitejšie – a to v kontexte ďalšej podstatnej udalosti uplynulého týždňa – rozhodnutia poľského ústavného súdu, podľa ktorého je európske právo v nesúlade s poľskou ústavou.

Fiala počas kampane v Pardubiciach. Foto – Gabriel Kuchta, Deník N

Ázia a Austrália: Očkovanie prináša Austrálčanom slobodu

V Sydney sa po viac ako troch mesiacoch skončil lockdown. Tvrdé obmedzenia pohybu sa v najväčšom austrálskom meste končia vďaka urýchlenej očkovacej kampani.

O čo ide: Lockdown v Sydney sa začal v júni, keď Austráliu zasiahla zatiaľ najsilnejšia vlna pandémie. Variant delta sa dostal aj cez zavreté hranice a ostrovnému štátu ukázal, že snaha držať počty nových prípadov pri nule už viac nie je reálna.

Zároveň sa ukázalo, že Austrália urobila chybu, keď nevenovala viac energie rýchlemu očkovaniu.

Austrália nemala dostatok vakcín a zaostávala za inými bohatými štátmi. Koronavírus sa tam vďaka tomu šíril rýchlejšie a postupne sa začali zatvárať aj ďalšie veľké mestá. Vláda ľuďom odkazovala, že lockdowny sa skončia až vtedy, keď sa zaočkuje dosť ľudí.

Zrýchlili očkovanie: Plán bol zaočkovať 70 až 80 percent ľudí nad 16 rokov. V Austrálii preto v lete výrazne zrýchlili tempo vakcinácie. V auguste a septembri to boli takmer dva milióny dávok za týždeň.

Preto už v Novom Južnom Walese, kde sa nachádza aj Sydney, môžu rušiť opatrenia.

Postupne budú nasledovať aj ďalšie austrálske štáty a mestá. Austrália sa už blíži k svojmu cieľu. Obe dávky dostalo 65 percent ľudí, jednu dokonca vyše 84 percent obyvateľov ostrova, ktorí majú viac ako 16 rokov.

Najlepšie je na tom práve spomínaný Nový Južný Wales, kde minimálne prvú dávku za sebou deväť z desiatich ľudí starších ako 16 rokov.

Pred obchodmi v Sydney sa po znovuotvorení tvorili rady. Foto – TASR/AP

Čo to znamená: Obyvatelia Sydney koniec lockdownu oslavovali v baroch a obchodoch, ktoré sa otvárali o polnoci.

Znovu sa dá ísť aj do kaderníctva alebo salónu krásy. Navštíviť ich môžu zaočkovaní ľudia.

Zatiaľ však stále platia obmedzenia pre masové podujatia aj pre cestovanie do vzdialenejších častí krajiny. Tieto opatrenia sa budú rušiť postupne, ako bude rásť počet zaočkovaných ľudí.

Cieľom austrálskej vlády je dostať sa čo najbližšie k 100 percentám.


Severná Amerika: Texas ide proti Bielemu domu

Texas sa dostal do ďalšieho konfliktu s Washingtonom. Republikánsky guvernér z druhého najľudnatejšieho štátu USA nesúhlasí s povinným očkovaním.

O čo ide: Joe Biden v septembri urobil na (nielen) americké pomery prelomové rozhodnutie. Oznámil, že okrem zamestnancov federálnych inštitúcií sa bude požadovať potvrdenie o očkovaní aj od ľudí, ktorí pracujú v súkromných firmách.

Týka sa to firiem, ktoré majú viac ako sto zamestnancov. Buď sa preukážu dokladom o očkovaní, alebo sa každý týždeň musia testovať.

Republikáni toto opatrenie prijali s odporom, ktorý sa prejavil aj v rozhodnutí guvernéra Texasu. Gregg Abbott tento týždeň vydal nariadenie, ktoré zakazuje komukoľvek, aby od ľudí žiadal, nech sa zaočkujú.

Sloboda nadovšetko: Abbott tvrdí, že Biely dom šikanuje ľudí a očkovanie proti covidu musí byť jednoznačne dobrovoľné.

Abbott, ktorý sám je zaočkovaný, mal rovnaký názor aj pri povinnom nosení rúšok. Najdôležitejšia je podľa neho sloboda rozhodnúť sa, hoci aj guvernér uznáva, že tí, čo s očkovaním z nejakého dôvodu nemajú problém, by vakcínu mali využiť.

Biely dom jeho rozhodnutie označuje za politické a odkazuje mu, že federálne právo má prevahu nad právom jednotlivých štátov.

Greg Abbott. Foto – TASR/AP

Dôvera klesá: Súboj o slobodu s Bielym domom môže naozaj Abbottovi politicky pomôcť.

Po Bidenovom nariadení sa tempo očkovania v USA zrýchlilo, no USA sú stále ďaleko od toho, aby dobehli iné štáty Západu – napríklad väčšinu členských krajín EÚ, Britániu alebo Izrael. Pred Úniou pritom na jar mali výrazný náskok.

Aspoň prvú dávku vakcíny zatiaľ v USA dostalo 65 percent ľudí. Dobrou správou je, že počet nových prípadov v Spojených štátoch od konca septembra klesá.

Padá však aj dôvera v Bidena. Čoraz viac ľudí podľa prieskumov pocit, že nemôže veriť prezidentovi, ktorý začiatkom júla vyhlasoval, že USA sú veľmi blízko k nezávislosti od vírusu.


Latinská Amerika: Nepokoje v Čile

Čilská vláda vyhlásila na juhu krajiny výnimočný stav. Urobila to po tom, čo sa vystupňovalo napätie medzi štátom a etnikom Mapučov, ktoré dlhodobo žiada, aby dostali späť pôdu, ktorú im vláda zobrala v 19. storočí.

O čo ide: Mapučovia sú najväčšie domorodé etnikum v Čile. V 19-miliónovej krajine ich je asi 1,7 milióna, ďalších 200-tisíc žije v susednej Argentíne.

Pôvodní obyvatelia Čile, ktorí sú známi aj pod názvom Araukánci, za svoju pôdu bojujú už storočia. Časť z nej sa im podarilo ochrániť pred španielskymi kolonizátormi, no na konci 19. storočia o ňu prišli – už v rámci nezávislého Čile.

Nie všetci sa s tým zmierili a v modernej histórii krajiny sa to prejavuje napríklad blokádami ciest alebo útokmi na kamióny ťažiarskych spoločností a stavebných firiem.

Nové napätie: Takéto útoky nabrali na intenzite v posledných týždňoch. K tomu sa pridali demonštrácie, ktoré sa konali aj v hlavnom meste Santiago, kde sa protestujúci dostali do konfliktov s políciou.

Vláda preto vyhlásila výnimočný stav a do štyroch provincií na juhu Čile poslala vojakov.

Najprv na 15 dní, no výnimočný stav môže znovu predĺžiť.

Vojaci na juhu Čile. Foto – TASR/AP

Prezidentove problémy: Ľudskoprávne mimovládky vláde vyčítajú, že takto do sporov s domorodým obyvateľstvom vnesie ešte viac násilia.

Riešenie vidia skôr v dialógu a prezidenta kritizujú za to, že počas svojho mandátu neurobil dosť pre to, aby sa situácia vyriešila.

Problém je aj v tom, že prezident Sebastián Piñera je momentálne vo veľmi zlej pozícii. Ako sme v newsfiltri písali minulý týždeň, jeho meno sa objavilo v Pandora Papers. Opozícia preto v parlamente iniciuje jeho odvolanie.

To sa však dá vnímať aj ako predvolebná kampaň. Koncom novembra totiž v Čile budú parlamentné aj prezidentské voľby. Piñera už nekandiduje.


Afrika: Začal sa dôležitý proces v Burkine Faso

V Burkine Faso sa po viac ako 30 rokoch začal významný súdny proces. Pred súdom stojí 14 ľudí, ktorí sú obžalovaní z vraždy exprezidenta Thomasa Sankaru. Je medzi nimi aj jeho nástupca v prezidentskom úrade.

O čo ide: Sankara je jednou z najvýznamnejších postáv Burkiny Faso. Marxistický revolucionár, ktorý dostal prezývku africký Che Guevara, sa dostal k moci v roku 1983.

Pomohol mu vojenský prevrat, ktorý stál aj na konci jeho prezidentskej kariéry, o štyri roky neskôr. Sankaru počas prevratu zabili.

Ešte predtým však stihol krajine, ktorá sa volala Horná Volta, dať jej dnešný názov. Ten v preklade znamená „krajina nepodplatiteľných ľudí“. Okrem toho zakázal polygamiu, nútené manželstvá alebo takzvané ženské obriezky.

Mariam Sankarová, vdova po zavraždenom prezidentovi. Foto – TASR/AP

Ako to prebehlo: Prevrat, ktorý ukončil jeho vládu, organizoval Sankarov bývalý kolega Blaise Compaoré. Kritizoval ho za to, že ohrozuje vzťahy s Francúzskom a so susedným Pobrežím Slonoviny.

Okrem toho sa chystal zvrátiť jeho ľavicové politiky. Compaoré sa zabetónoval v prezidentskom úrade a vládol 27 rokov.

Jeho kariéra sa skončila v roku 2014 – nedobrovoľne a po protestoch obyvateľov krajiny.

Koho súdia: Compaoré utiekol do Pobrežia Slonoviny, kde žije dodnes. Do krajiny, v ktorej bol takmer 30 rokov prezidentom, sa nevrátil ani počas súdneho procesu.

Obžalovaný je spolu s ďalšími 13 ľuďmi. Všetci vinu odmietajú.

Proces je dôležitý z niekoľkých dôvodov. Podľa vdovy po Sankarovi by symbolicky ukončil kultúru beztrestnosti a násilia, ktorá sprevádzala politické zmeny nielen v Burkine Faso.

Okrem toho by mohol priniesť nové informácie o vražde bývalého prezidenta. To však môže chvíľu trvať. Súd pojednávanie hneď na dva týždne odročil, pretože právnici obžalovaných požiadali o viac času na prípravu.

Viac o Sankarovi nájdete tu.

Meno týždňa: Alexander Schallenberg

Foto – TASR/AP

Po Kurzovej demisii sa novým predsedom rakúskej vlády stal Alexander Schallenberg. 52-ročný politik bol doteraz ministrom zahraničných vecí.

Po tom, čo postúpil na najvyššiu pozíciu v krajine, oznámil, že bude pokračovať v kurze, ktorý nastavil jeho predchodca. Schallenberg sa však bude musieť vyrovnať s tým, že mnohí voliči aj oponenti ho budú vnímať iba ako bábku bývalého kancelára, ktorý ostáva jeho straníckym šéfom.

Foto týždňa

Časť obyvateľov Poľska sa začína báť, že politika vlády, môže krajinu doviesť k odchodu z EÚ. Členstvo v Únii však podporuje jednoznačná väčšina ľudí. Po rozhodnutí ústavného súdu preto do ulíc vyšli tisíce z nich.

Viac čítajte tu.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Na južnom póle zažili druhú najstudenšiu zimu. V priemere sa však aj Antarktída otepľuje

Čo môže EÚ robiť s dezinformáciami? Europoslanci vidia riešenie v regulácii aj vo vzdelávaní

Idú ako na horskej dráhe. Prečo Briti na rozdiel od iných nevedia skrotiť variant delta

Úspešné aerolínie podľa CNN vozili etiópske zbrane, konflikt v Tigraji sa stupňuje

Kamarátstvo centrálnych bankárov s ministrami financií nepotrvá večne, zhodujú sa traja guvernéri z eurozóny

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Andrej Babiš

Joe Biden

Podcasty Denníka N

Sebastian Kurz

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Svet

Teraz najčítanejšie