Kvóty na hudbu: A čo keby sme to nezobrali ako šikanu, ale ako príležitosť?
Celý humbug okolo povinných kvót v rádiách len dokresľuje, v akých smutných časoch žijeme.
Autor je profesionálny hudobník
Celý humbug okolo povinných kvót ohľadom domácej tvorby v slovenských rádiách vlastne len dokresľuje, v akých smutných časoch žijeme.
Štát prenajíma frekvencie súkromným rádiám, a tie na nich šíria svoje vysielanie. Jedného dňa sa štát ako majiteľ frekvencie – verejného priestoru, inšpirovaný ne-anglofónnymi krajinami ako napríklad Francúzsko, Dánsko, Švédsko či Nórsko rozhodol zaviesť povinné percento domácej slovenskej tvorby, čo sa stretlo okamžite s reakciou rádií, „ako si môže štát dovoliť zasahovať do vysielacej štruktúry súkromného rádia“.
Dá sa na to celé technicky pozrieť z niekoľkých uhlov pohľadu. Od tých zásadne protiregulačných „čo má čo štát niekomu kafrať do podnikania“ až po tie na opačnej strane názorového spektra „štát je