Denník N

Volajú ho Donecký Dachau. Novinár strávil 28 mesiacov v mučiarni, kde doňho púšťali elektrinu

Stanislav Asejev. Foto - archív Stanislava Asejeva
Stanislav Asejev. Foto – archív Stanislava Asejeva

Nové diktatúry na východe Európy testujú možnosti násilia a novinár Stanislav Asejev sa stal jedným z pokusných králikov.

Zažil som komunistický systém v jeho neskorej fáze a myslel som si, že som na základe tejto skúsenosti expertom na všetky prejavy štátneho násilia. A myslel som si, že brutalita totalitného režimu bola vrcholom, ktorý už žiadna forma diktatúry neprekoná. Mýlil som sa.

Pred očami Európy sa na jej okraji tvorí nový neľudský systém, ktorý vyvracia ilúziu, že náš kontinent má hrôzy 20. storočia už navždy za sebou. Na východe sa zrodila diabolská kombinácia štátneho kapitalizmu a štátneho teroru. A pod dohľadom ruskej diktatúry prebieha práve teraz v Bielorusku a na území Donbasu test, koľko násilia treba, aby sa takéto diktatúry udržali pri moci.

V Bielorusku bolo uväznených desaťtisíce ľudí, mnohých z nich mučili, viacerých zavraždili. V ukrajinskom Donbase, na území fakticky okupovanom Ruskom, sú takéto počty neznáme, ale niekedy jedno svedectvo nahradí všetky štatistiky.

Tým svedkom je Stanislav Asejev, ukrajinský novinár a spisovateľ, ktorý prežil takmer tri roky väzenia v Donecku. Prepustili ho koncom roku 2019 počas výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Donbasom a už tento rok vydal knihu s názvom The Torture Camp on Paradise Street (Mučiaci tábor na Rajskej ulici).

Donecký Dachau

Asejev písal počas vojny na východe Ukrajiny reportáže pod cudzím menom pre rádio Slobodná Európa. V máji roku 2017 ho v centre Donecka zatkli a ocitol sa v bývalej továrni, ktorú tamojší režim premenil na „mučiarenský tábor”. Šesť týždňov ho bili a púšťali do neho elektrinu, potom strávil 28 mesiacov v cele bez kontaktu s vonkajším svetom.

Bohatá svetová väzenská literatúra poskytuje veľa možností na porovnanie a z nej je zrejmé, že premyslený sadizmus doneckého väzenia vychádza z totalitnej tradície: nemá človeka zabiť (hoci viacerí väzni mučenie neprežili), ale uprieť mu všetky znaky ľudskej dôstojnosti a zničiť tak jeho osobnosť. Bitím, hladom, ponižovaním, špinou a odobratím nádeje.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Vojna na Ukrajine

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie