Denník N

V teréne so streetworkermi: Nemáme ľudí ľutovať, ale snažiť sa im pomôcť (reportáž)

Foto – Marek Jánoš
Foto – Marek Jánoš

Prechádzam pomedzi paneláky v bratislavskej Petržalke, mala by som byť necelých 300 metrov od cieľa. Len na okamih sa nepozerám, kam šliapem, a pod nohami mi zapraská plastový téglik. Celé sídlisko je posiate nepravidelnou vrstvou odpadkov.

Zateplený vežiak s novou fasádou pôsobí v tomto prostredí trochu rušivo. Tu niekde by malo sídliť centrum prvého kontaktu občianskeho združenia Prima. Z chodníka, ktorý vedie na opačnú stranu paneláka, na mňa zamáva Sabína Brédová, ktorá má byť mojou dnešnou sprievodkyňou.

Kontaktné centrum, alebo skrátene „Káčko“, sídli v suteréne vežiaka. Ocitáme sa v jednoducho zariadenom priestore so stolmi, stoličkami a tabuľou, kde už čaká Sabínina kolegyňa, Marína Bednárová. Obidve pracujú ako streetworkerky, terénne sociálne pracovníčky, ktoré pomáhajú užívateľom drog.

Sabína sa pre prácu sociálnej pracovníčky rozhodla už v šestnástich a do OZ Prima nastúpila počas štúdia na vysokej škole. Priznáva, že to bola totálna zmena, keďže dovtedy pracovala s deťmi, no časom si ju práca v teréne získala. „Najmä tým, že ponúka ľuďom slobodu v rozhodovaní a prijíma ich takých, akí sú, bez rozdielov,“ hovorí.

Presne o piatej na dvere búcha prvá klientka. Všimla som si ju už vonku, ako nedočkavo prešľapuje z nohy na nohu. Vyzerá mlado, možno až trochu detsky, je oblečená celá v ružovom. Vyberá z batoha použité injekčné striekačky a po jednej ich vhadzuje do pripravenej plastovej nádoby. Keď počuje, že som novinárka, trochu uštipačne povie: „A nezabudnite napísať, akí sme všetci hrozní.“

Po krátkej konverzácii jej Sabína podáva balíček so zdravotníckym materiálom a prvá klientka sa poberá na odchod. Za dverami s mliečnym sklom už čaká niekto ďalší.

V Prime funguje princíp výmeny. Koľko použitých striekačiek klient donesie, toľko dostane naspäť. Ak príde s prázdnymi rukami, dostane len päť. Len za minulý rok vyzbieralo združenie 84 861 použitých striekačiek, čo predstavuje 335 kilogramov zneškodneného infekčného odpadu.

Foto – Marek Jánoš

V miestnosti je veľký obdĺžnikový stôl so šiestimi stoličkami, no klienti vždy vstupujú len po jednom. „Pred pandémiou to bolo iné. Zvykli prísť aj viacerí naraz, dali sme si kávu, porozprávali sme sa. Zrazu nás bolo v miestnosti aj sedem. Teraz chodia preventívne každý zvlášť,“ vysvetľuje Sabína.

Nie každému klientovi je do reči. Niektorí prídu, vymenia striekačky a vzápätí s kývnutím hlavy odchádzajú. „Sú dni, keď máme za trojhodinovú službu desať klientov, a sú aj také, keď ich máme za hodinu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie