Juh? No a čo?
Ak kupuje sused u nás nehnuteľnosti, prečo ich nekupujeme my?
Autor je režisér
Juh je problém, už len preto, že nie je ako sever, kde žijú ľudia s chladnou hlavou. Juh je biela plocha na mape a žijú tam levy. Na kompase je juh dolu a dolu je ďaleko. Rituálne tabu. Hore sa na pláži aj u lekára bez problémov vyzlečú muži aj ženy, dolu je tajomná zóna.
Na juhu je ruské bezčasie, o akom písal Čechov, na juhu je Faulknerovo Mississippi aj di Lampedusova Sicília, ale aj Ballekov Palánk. V čom je problém juhu? Kým Francúzsko zabudlo na americkú Louisianu, Rusko sa zmierilo s predajom Aljašky a Rakúsko predýchalo stratu Piemontu a južného Tirolska, náš juh je iný. Maďarsko stratu nezabudlo, stala sa preň národnou traumou a Slovensko rozpačito nevie, čo s trianonským danajským darom.
Investuje, len keď treba, čaká ako Ťapákovci Boženy Slančíkovej, natlačení v jednej izbe. Žijú, a ako sa hovorí v Dobšinského rozprávkach, žijú, kým nepomreli (a oni nie a nie pomrieť). Galérie na severe aj literatúra sa hemžia liptovskými a horehronskými krajinkami a dramatickými príbehmi. Maliarstvo juhovýchodu plné poetických rovín, studní s vahadlom a močiarov akoby sem ani nepatrilo, rovnako ako literatúra juhu.
Správame sa ako Darwinov vrabec, endemit z Galapág. Dzobká si a nevie nič o príbuzných, a ani sa k nim nehlási.
