Denník N

Katarína Mikulová posiela na lúky ovce, kozy i somáre, aby zachránili vzácne druhy rastlín a živočíchov

Katarína Mikulová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho spolku (BROZ). Foto – Ľubomír Mäkký
Katarína Mikulová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho spolku (BROZ). Foto – Ľubomír Mäkký

Veľké bylinožravce udržiavali riedke lesy a lúky, no socializmus vytlačil zvieratá do maštalí. Ochranári sa snažia vrátiť do krajiny pastvu, bez ktorej prichádzame o vzácne druhy kvetov či hmyzu.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Environmentalistka Katarína Mikulová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia sa zaoberá ochranou niektorých prírodných území formou kosenia alebo pastvy. Vysvetľuje, že tak, ako môže byť pre les najlepší spôsob vývoja bez zásahu človeka, pre iné územia je vhodnejšia človekom riadená pastva alebo kosenie.

Aj to je však v konečnom dôsledku návratom k prírode, pretože pred príchodom človeka tieto územia spásali ohromné množstvá zveri, až kým ju človek nevyhubil; potom sa na lúkach pásol dobytok, ten však ľudia zavreli do maštalí.

„To, ako človek vytlačil zvieratá z krajiny, má fatálne následky na biodiverzitu. Úbytok života, najmä hmyzu, je obrovský,“ hovorí Katarína Mikulová.

V rozhovore sa dočítate: 

  • prečo je dobré niektoré územia nechať kosiť a spásať,
  • či nehrozí zničenie chránených druhov zvieratami,
  • ako vnímajú celoročnú ochranu vlka v súvislosti s pasúcimi sa zvieratami,
  • čo bude s územiami po skončení projektov.

Prečo nie je dobré nechávať všetko na prírodu a bez zásahu človeka vo všetkých oblastiach?

Na Slovensku, ako aj v celej Európe rástli pred príchodom človeka lesy, zároveň tu však bolo množstvo nelesných biotopov, na ktorých bola obrovská biodiverzita. Nešlo mi do hlavy, prečo je na týchto územiach potrebné rozhodnutie človeka, aby boli spásané a kosené, keď pre lesy je najlepší bezzásahový spôsob.

Touto dilemou sa zaoberali vedci v 60. rokoch a prišli na to, že pred príchodom človeka tu žili veľké bylinožravce. Tie spásali krajinu až do podoby savany, kde sú riedke svetlé lesy, ktoré prechádzajú do travinných biotopov. Tieto živočíchy, my ich nazývame veľká megafauna, udržiavali pololesné spoločenstvo.

Kozy na Sedliskách pri Hlohovci. Foto – Soňa Mäkká

Aké to boli živočíchy?

Zubre, pratury, dokonca mamuty. Veľa týchto druhov bolo v Európe, v Ázii aj na iných kontinentoch. S príchodom človeka však vymizli. Vedci prišli s hypotézou, že nevyhynuli vinou zmeny klímy, ale ich vyhubil človek. Stalo sa to veľmi nárazovo – v priebehu 20-tisíc rokov zmizli všetky veľké bylinožravce. Nielen v Európe, ale aj v Amerike – veľké leňochody, ktoré vážili aj niekoľko sto kíl, alebo vačkovce v Austrálii. Zmizli po tom, ako človek osídlil jednotlivé kontinenty.

Človek však nenechal ani potom krajinu zarásť lesom. 

Áno, človek vzápätí nahradil veľké bylinožravce domácimi zvieratami, čím udržoval bezlesie. Potom však prišli 50. roky minulého storočia, keď sa z rôznych socioekonomických dôvodov prestalo pásť a lúky začali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko

Teraz najčítanejšie