Denník N

Ideál krásy je stále príliš štíhly, komentovať hmotnosť by sme nemali, hovorí detská psychiatrička Paulinyová

Detská psychiatrička Martina Paulinyová. Foto N – Tomáš Benedikovič
Detská psychiatrička Martina Paulinyová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odborníci u nás aj v zahraničí upozorňujú, že po roku a pol s pandémiou evidujú enormný nárast psychických ťažkostí u detí. Okrem úzkostných a depresívnych stavov sú to aj poruchy príjmu potravy, medzi ktoré patrí najmä mentálna anorexia a bulímia.

„Porucha príjmu potravy je prostriedkom, ktorým sa dieťa pokúša dostať svoj svet pod kontrolu,“ hovorí detská psychiatrička Martina Paulinyová, ktorá sa dlhodobo špecializuje na liečbu porúch príjmu potravy (PPP) na Klinike detskej psychiatrie LF UK v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave.

V rozhovore hovorí aj o tom,

  • že diéty u detí ani tínedžerov nemajú miesto;
  • ako sa rozprávať s dieťaťom, ktoré má nábeh na nadváhu, čelí šikane a trápi sa;
  • v čom spočíva zákernosť porúch príjmu potravy;
  • akú úlohu zohráva pri vzniku ochorenia a jeho liečbe rodina.

Predstavme si dievča vo veku dvanásť-trinásť rokov, ktoré začne vynechávať jedlo alebo sa naje a potom ho vyvráti. Uvedomuje si, prečo to robí a čo sa v nej deje?

Som si istá, že si to neuvedomuje. Mentálna anorexia je v tom zákerná a jej liečba je preto komplikovaná, lebo vzniká veľmi pomaly a nebadane. Najčastejšie sa začína ako záväzok zdravšie žiť, viacej cvičiť, dávať si väčší pozor na stravu.

Problém nastane, keď sa toto zdravé odhodlanie k zmene spojí aj s určitou mierou stresu. Dievčatá sa snažia vyriešiť to, že sa samy sebe nepáčia, no v skutočnosti majú nepomenovanú a často aj neuvedomenú úzkosť, pre ktorú začnú znižovať príjem potravy.

Dnes sa už o poruchách príjmu potravy hovorí oveľa viac než pred pár rokmi. Ako je možné, že sa dievčatá včas nedostanú k informáciám o tom, čo sa s nimi deje?

U dievčat s predispozíciou sa dnes poruchy príjmu potravy, konkrétne mentálna anorexia, objavujú už vo veku okolo ôsmich rokov. Neraz je to len náznak či epizóda, ktorá sa spája so zvýšeným sebasledovaním, niekedy ustúpi, ale môže to aj eskalovať. Zreteľný nárast ochorenia potom vidíme okolo jedenásteho-dvanásteho roku života, keď sa to naozaj zväčša začína ako „dobrý nápad“, zmena životosprávy. Vtedy by už dievčatá mohli naraziť aj na nejaké informácie, ale často si to nespoja so sebou.

Aké sú najčastejšie prejavy nastupujúceho ochorenia, ktoré si rodičia buď nevšimnú, alebo ich majú tendenciu podceniť?

Niekedy si rodičia všimnú, že dieťa začne uprednostňovať zdravšiu stravu a vynechá vyprážané alebo sladké jedlo, respektíve začne jesť potraviny, ktoré predtým nejedlo. Zo začiatku to zväčša nevnímajú ako niečo zlé. U matiek neraz vidím, že to dokonca privítajú a prispôsobia sa tomu.

Skutočný problém dieťaťa si často všimnú až vtedy, keď  

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie