Denník N

To, čo bolo kedysi komplimentom, môže byť dnes sexizmus. Pozor na to hlavne v práci

Po prípade podozrenia zo sexizmu v Británii sme sa aj na Slovensku pýtali, ako sa muži v práci správajú k ženám. Zažil som tu totálnu neúctu šéfov k sekretárkam, asistentkám, vraví napríklad talianský manažér.

Charlotte Proudmanová (27) bola pred pár týždňami neznámou britskou advokátkou na počiatku kariéry. Dnes je priamo v ohnisku vášnivej debaty o sexizme na pracovisku a o tom, či je vhodné, aby muži rozdávali komplimenty týkajúce sa vzhľadu ženám, s ktorými sú v profesionálnom vzťahu. Jej príbeh tiež ukazuje, čo sa stane, keď žena zareaguje na nepríjemnú situáciu inak, ako sa od nej očakáva.

Proudmanová pred časom požiadala o tridsať rokov staršieho právnika, aby si ju zaradil medzi kontakty na sociálnej sieti určenej na profesionálnu komunikáciu a hľadanie pracovných príležitostí LinkedIn. Alexander Carter-Silk súhlasil a poslal advokátke špecializujúcej sa na rodinné právo a domáce násilie odpoveď, že je nadšený, že ho kontaktovala, a pokračoval: Uznávam, že je to hrozne politicky nekorektné, ale skvelá fotka. Definitívne vyhráva cenu za najlepšiu fotku, čo som videl na LinkedIn.

Kompliment ako prejav moci

Proudmanovú takáto odpoveď sklamala, lebo ako povedala, jej priateľ dostáva na tejto sieti pracovné ponuky a ona narážky, a Carter-Silkovi to dala jasne najavo. Vyprosila si od neho, aby ju posudzoval podľa vzhľadu, a odporučila mu, aby si v budúcnosti dvakrát rozmyslel, či sa takto sexisticky bude baviť so ženou, ktorá je o polovicu mladšia ako on.

Erotizácia fyzického vzhľadu je spôsob, ako nad ženami uplatňovať svoju moc. Zamlčiava to ženine profesionálne atribúty, pretože témou sa stáva jej fyzický vzhľad, napísala Proudmanová a celú konverzáciu zverejnila na sociálnej sieti s výzvou ostatným ženám, aby sa vyjadrili, či majú podobnú skúsenosť.

Carter-Silk sa bránil, že jeho poznámka bola zle pochopená, ale Proudmanová požadovala verejné ospravedlnenie. Medzitým problém zaujal (nielen) britské médiá a sociálne siete. Niektoré Proudmanovú podporili, ale tvrdili, že to mohla odkomunikovať diskrétnejšie, ďalšie argumentovali, že upozorňovaním na kolegov vek sa tiež dopúšťa diskriminácie, našli sa aj komentátori, čo ju označili za rozmaznanú, a bulvár sa začal hrabať v jej súkromí. V emaile sa jej vyhrážali smrťou a bežne ju častovali slovom feminacistka. Partner v jednej z popredných právnických kancelárií jej odkázal, že sa profesionálne pochovala a nikdy by jej nedal prácu.

Benevolentný sexizmus

Proudmanová však podľa mnohých žien, hoci možno nešťastne, ale zato poriadne nahlas povedala to, s čím sa stretávajú denne. S komplimentmi o výzore, ale aj s vetami typu: Nikdy som si nemyslel, že žena by mohla byť taká dobrá šéfka či obdivuhodné, ako zvládate domácnosť aj prácu“.

Na prvé počutie na tom nie je nič zlé, ale existuje teória (potvrdená napríklad experimentom univerzity v Bostone) sociálnych psychológov Petra Glicka a Susane Fiskeovej, podľa ktorej patria takéto komplimenty medzi prejavy benevolentného sexizmu. Glick a Fiskeová tvrdia, že existujú dve formy diskriminácie žien pre ich pohlavie. Nepriateľský a benevolentný sexizmus.

Kým prvý sa odhaľuje ľahko (ide o priame sexuálne narážky, ponižovanie), druhý je oveľa ťažšie identifikovateľný, lebo vyzerá ako láskavosť, galantnosť či dobrosrdečnosť. Vychádza však tiež z predsudku: žena nemôže dosiahnuť toľko ako muž, je od prírody krehkejšia a vyžaduje špeciálne zaobchádzanie. Je to veľmi paternalistický, ochranársky prístup k ženám, hovorí jeden z autorov experimentu Jin Goh.

Niekedy sa tento problém zľahčuje na reči o tom, že je nebezpečné ženám pomáhať do kabáta či zaplatiť celý účet v reštaurácii, lebo feministky budú hysterizovať. Feministky na to odpovedajú, že je smiešne, že muži sú útlocitní, keď ženám pomáhajú nosiť ťažké bremená, ale nerobí im problém akceptovať, že ich kolegyne nikdy nebudú zarábať toľko ako oni. Vtedy sa ohľady aj galantnosť vytrácajú.

Ako je to na Slovensku

O koncepte benevolentného sexizmu sa zatiaľ hovorí skôr na Západe, kde sú ženy, ale už aj muži na túto záležitosť citlivejší.

Denník N oslovil okolo 40 slovenských žien rôzneho veku, pracovného postavenia, pracujúcich v zmiešaných kolektívoch aj na pracoviskách, kde sú ženy menšinou, so skúsenosťou aj bez skúsenosti s prácou v zahraničí s otázkou, ako vnímajú v pracovnom prostredí komplimenty nesúvisiace s výkonom ich profesie. Nejde o reprezentatívny prieskum, ale dá sa z neho usúdiť, že na Slovensku nateraz nehrozí žiadna vybičovaná debata ako v kauze Proudmanová.

Vôbec to však neznamená, že ženy sa nestretávajú s prejavmi, ktoré hodnotia ako neprimerané, urážlivé a sexistické. Manažérka Martina pracuje niekoľko rokov skôr v mužskom odvetví a po nástupe do novej firmy bola zarazená, že na pracovných poradách sa rozprávajú vulgárne vtipy. Komplimenty jej neprekážajú, ak sú od kolegov. Ak by pochádzali od šéfa, bola by už ostražitejšia.

Bývalá novinárka Jana, pracujúca v súčasnosti pre nadnárodnú spoločnosť v zahraničí, hovorí: Komentáre, akokoľvek pozitívne, týkajúce sa môjho tela a tváre mi na pracovisku prekážajú. Nie som modelka ani kulturistka, moje telo a tvár nie sú mojím pracovným nástrojom, vysvetľuje s tým, že komplimenty týkajúce sa jej osobnej voľby (oblečenie, kabelka, účes) nepovažuje za problém.

Myslí si tiež, že ten, kto vyslovuje komplimenty nesúvisiace s prácou, by sa mal trochu zamyslieť Jednak sú irelevantné, a potom v podstate ponižujú osobu, ktorej sa týkajú, pretože autor komplimentu evidentne nepovažuje za nutné vziať do úvahy pocity adresáta.

Taliansky manažér, ktorý pôsobí na Slovensku vo veľkej nadnárodnej firme a neželá si byť menovaný, hovorí, že ho prekvapil nedostatok odstupu pri komunikácii medzi mužmi a ženami na pracovisku. Predtým pôsobil v Británii, čo podľa neho tiež nie je pre prílišnú upätosť ideálne nastavenie.

Ak by som si však mal vybrať, bola by to Británia. Na Slovensku, ale aj v Česku som zažil totálnu neúctu šéfov k sekretárkam, asistentkám, aj evidentne iné, drzejšie správanie, ak bola nadriadenou žena, opisuje. Môže to podľa neho súvisieť s tým, že na Slovensku napríklad aj na úradoch s ľuďmi stále komunikujú z pozície moci. To sa potom prenáša všade a ľudia to akosi akceptujú.

Mladšie ženy, ktoré nastupujú na pracovný trh a majú skúsenosti aj so štúdiom v zahraničí, sú na neprimeranú komunikáciu lepšie pripravené ako ich staršie kolegyne. Dvadsaťsedemročná Svetlana prípad Proudmanovej pozná z Británie, kde kedysi študovala a číta tamojšie noviny. Viem, že na Slovensku by ju aj mnohé ženy považovali za príliš precitlivenú či protimužsky zameranú. Ja ju však chápem. Tvrdo pracovala a študovala a teraz ju posudzujú podľa fotografie, ako keby si na zoznamke hľadala nejaký flirt.

Teraz najčítanejšie