Denník N

Nobelova cena za ruský kompromis

Šéfredaktor novín Novaja Gazeta Dmitrij Muratov. Foto – tasr/ap
Šéfredaktor novín Novaja Gazeta Dmitrij Muratov. Foto – tasr/ap

Existuje dôvod, prečo redaktorovi Novoj Gazety Dmitrijovi Muratovovi zablahoželal k jeho oceneniu aj Kremeľ.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Nobelova cena za mier pre ruského novinára Dmitrija Muratova so sebou nesie veľa symboliky. Noviny Novaja Gazeta, ktoré vedie, začali istým spôsobom inou nobelovkou – pre Michaila Gorbačova. Prvý a posledný sovietsky prezident dal časť peňazí spojených s cenou za mier v roku 1993 na nákup počítačov pre rozbiehajúce sa médium. Cena pre Muratova taktiež prišla takmer presne 15 rokov po tom, čo v Moskve zastrelili novinárku Novoj Gazety Annu Politkovskú, ktorá podobne ako niekoľko iných kolegov prišla o život pre svoju prácu.

Zvláštne kontakty

Cenu by si za odvážne pokrývanie vojny v Čečensku zaslúžila aj Politkovská. No ocenenie pre Muratova, ktoré bolo myslené ako podpora pre nezávislú ruskú žurnalistiku v čase, keď sa zdá, že ju hodlá režim prezidenta Vladimira Putina vyhubiť, vysiela úplne nesprávny signál.
V roku 2019 publikoval nezávislý ruský vyšetrovací projekt s jednoduchým názvom Proekt dlhý príbeh o neobvyklých prepojeniach medzi Sergejom Chemezovom, starým Putinovým priateľom a šéfom obrovského štátneho podniku Rostec, a rôznymi „liberálmi“. Podľa článku Chemezov, ktorý sa k Muratovovi správa priateľsky, financoval Novoju Gazetu prostredníctvom svojho obchodného partnera Sergeja Adonjeva. Na oplátku vraj v novinách existoval špeciálny schvaľovací postup týkajúci sa článkov o Chemezovovi a jeho firme. Napokon niektorí novinári z Novoj Gazety zverejnili svoje odhalenia o Putinovom kumpánovi inde. Muratov rázne odmietol, že by od Chemezova vzal peniaze alebo mu poskytoval akékoľvek novinárske služby, ale Proekt cituje jeho vyjadrenie, v ktorom priznáva, že ho naozaj sponzoroval Adonjev.

To je skutočne dosť zaujímavé spojenie. V súvislosti s ruskou časťou takzvaných Pandora Papers investigatívne centrum Important Stories tvrdí, že v roku 2012 Adonjev bezplatne požičal svoju jachtu Antonovi Vainovi, šéfovi Putinovho štábu.

Prečo to spomínam? Ruská vláda začiatkom tohto roka zakázala Proekt ako „nežiaducu organizáciu“ a jej novinári boli označení za „zahraničných agentov“, redaktor Roman Badanin bol dokonca nútený emigrovať. Aj Important Stories a jej novinári boli označení za „zahraničných agentov“, čo im takmer znemožnilo viesť rozhovory s ruskými predstaviteľmi. Dnes sú povinní uvádzať toto označenie v každom článku a príspevku na sociálnych sieťach a musia ruskému ministerstvu spravodlivosti dokladovať každú vynaloženú kopejku – dokonca aj na osobné potreby. To sa dnes v Rusku deje nezávislým novinárom. Muratov venoval svoju cenu zavraždeným novinárom Novoj gazety a „zahraničným agentom“, a to s plným vedomím, že sa mu nič také nemôže stať.

Komplikované miesto

Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov sa k Muratovovej Nobelovej cene vyjadril slovami: „Môžeme zablahoželať Dmitrijovi Muratovovi, ktorý vo svojej práci dôsledne verí svojim ideálom. Je talentovaný, je odvážny. A, samozrejme, toto je veľká pocta. Blahoželáme mu.“ Na otázku, či svoju osobnú gratuláciu pošle aj Putin, Peskov odpovedal: „Dajte mu čas.“

Keď ruskojazyčná bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevič, zaprisahaná nepriateľka Putinovho režimu, získala v roku 2015 Nobelovu cenu za literatúru a okamžite hovorila o ruskej okupácii častí Ukrajiny, z Kremľa sa jej uznania nedostalo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie