Denník N

Keď ho prezradil unesený novinár, zbalil sa a ušiel. Je však Kyjev naozaj bezpečný pre kritikov Lukašenka?

Foto N - Mirek Tóda
Foto N – Mirek Tóda

Bieloruský politický analytik Arciom Šrajbman bol do leta jedným z posledných kritikov, ktorí neodišli za hranice alebo neskončili vo väzení. Po únose lietadla spoločnosti Ryanair sa však dramaticky zmenil aj jeho život.

Stačí pár minút jazdy centrom Kyjeva a kombinácia tých dvoch vlajok sa nedá prehliadnuť. Vedľa seba ukrajinská žlto-modrá a bielo-červeno-biela trikolóra slobodného Bieloruska.

Vidno ich v autách, na oknách a balkónoch kyjevských bytov. Je to na znak solidarity, že Ukrajinci držia s Bielorusmi a naopak.

Odkedy režim Alexandra Lukašenka brutálne potlačil masové protesty po zmanipulovaných prezidentských voľbách, množstvo Bielorusov utieklo za hranice a vybralo si za svoj náhradný domov práve Kyjev.

Pôvodná bieloruská vlajka vedľa ukrajinskej. Foto N – Mirek Tóda
Kríž pred bieloruskou ambasádou. Foto N – Mirek Tóda

V mnohých prípadoch len veľmi tesne unikli väzeniu. Je to však v ukrajinskom hlavnom meste bezpečné?

Oproti obriemu veľvyslanectvu Bieloruska v centre Kyjeva uprostred záhradky pred obytným domom stojí kríž a pod ním sú položené fotografie mladého muža.

Je na nich Vitaľ Šyšov, ktorého za záhadných okolností našli obeseného v lese, kam si išiel zabehať. Už sa nevrátil. Mal 26 rokov.

Jeho smrť vyvolala špekulácie, že ho dala zabiť bieloruská KGB. Okrem iného aj preto, aby vyslala signál Bielorusom, ktorí ušli za hranice, že ani v exile to pre nich nebude bezpečné.

Keď ho prezradil unesený novinár

Jedným z tých, ktorí by sa drsných mužov z bieloruskej tajnej služby mohli obávať, je známy bieloruský politický analytik Arciom Šrajbman. Až do začiatku leta bol jedným z posledných prominentných pozorovateľov režimu, ktorý vytrvalo zostával v Bielorusku.

Aj v jeho živote sa však všetko zmenilo 23. mája 2021.

Lukašenko vtedy dal uniesť let spoločnosti Ryanair 4978, ktorý smeroval z Atén do Vilniusu. Bojové lietadlá poslal k civilnému stroju, keď prelietaval bieloruským nebom, aby po vynútenom pristátí zatkol bieloruského blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho ruskú priateľku Sofiu Sapegu.

Udalosti po únose lietadla, ktorý viacerí svetoví politici prirovnali k teroristickému útoku, mali rýchly spád a obrovské následky.

Pre Bielorusko, unesenú dvojicu Ramana a Sofiu, no aj pre tridsaťročného Arcioma Šrajbmana.

Arciom Šrajbman. Foto N – Mirek Tóda

Európska únia sa prebrala zo svojich vlažných reakcií voči prebiehajúcim represiám v krajine a uvalila na Bielorusko dovtedy bezprecedentné sankcie. Únos lietadla bol už príliš aj pre opatrnú diplomaciu 27 členských štátov EÚ.

Novinár Pratasevič sa z výletu nevrátil domov, ale ocitol sa v bieloruskom väzení, kde ho veľmi rýchlo zlomili. Vystúpil na kontroverznej tlačovej konferencii, v rozhovore pre štátnu televíziu sa priznal k údajnej snahe o zmenu režimu a ako jedného z nepriamych komplicov menoval práve politického analytika Šrajbmana.

Vtedy sa Arciom rozhodol, že rýchlo opustí Bielorusko a presťahuje sa na Ukrajinu. Podarilo sa mu to cez Rusko.

„Tých pár hodín na moskovskom letisku som bol dosť v napätí, keďže okamžite po príchode do Moskvy o mne napísali, že som opustil Bielorusko,“ spomína Arciom Šrajbman na dramatický útek z krajiny.

Osudný čet

Arciom a Raman Pratasevič sa poznali. Obaja boli členmi četovej skupiny Love Chata. 

Išlo o neformálne fórum, kde si zhruba dvadsiati opozične naladení Bielorusi vymieňali názory a radili sa, ako by sa z Bieloruska mohla stať slobodná krajina.

Keď Pratasevič v rozhovore pre bieloruskú televíziu ONT povedal, že Šrajbman v čete poskytoval opozičníkom svoje rady, Arciom si uvedomil, že ak nechce skončiť v bieloruskom väzení, je najvyšší čas okamžite sa zbaliť a utiecť do zahraničia.

Zoznam ľudí, ktorí boli členmi četu, sa pritom už dostal ku KGB. A nezávislá spravodajská stránka Tut.by, pre ktorú Arciom Šrajbman pracoval ako politický editor, bola zničená.

„Zatkli až 15 ľudí. Začalo to byť ozaj nebezpečné,“ rozpráva Arciom. Vo väzení sa už ocitli aj dve kolegyne politologičky.

„Bol som posledný z četu Love Chata, ktorý buď neskončil za mrežami, alebo neušiel z krajiny. Keď ma spomenul Pratasevič, bolo jasné, čo musím spraviť,“ rozpráva mladý bieloruský politický analytik. Zlý pocit mal aj z toho, že ho začali sledovať neznámi ľudia.

Keď sa ho spýtam, či ho Pratasevič nesklamal, nič mu nevyčíta.

Na videosnímke, ktorú zverejnila štátom kontrolovaná televízia ONT, zadržaný aktivista Raman Pratasevič fajčí cigaretu v priestoroch väzenia v Minsku. Pratasevič sa na zázname priznal k organizovaniu protestov, kritizoval bieloruskú opozíciu a uviedol, že si váži bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Foto – TASR/AP

Dlhý rozhovor, ktorý s ním, mimochodom, natočila KGB, podobne ako tlačovú konferenciu, väčšina serióznych médií vážne nebrala. Vznikli pod nátlakom a v bieloruskom väzení.

„Poznal som ho a viem, že Pratasevič je trochu psychicky labilný. Dokonca som presvedčený, že ho ani nemuseli fyzicky mučiť, aby ho zlomili,“ rozpráva Šrajbman, hneď však dodáva, že nikto nevie, ako by sa v takej situácii zachoval.

Predstavoval si Arciom niekedy, že ho príde zatknúť KGB, pripravoval sa na to, ako by sa zachoval v takom prípade on sám?

„Samozrejme, že som si predstavoval, čo by sa mohlo stať. Myslím si, že najlepšia taktika, ktorú by som v bieloruskom väzení mohol zvoliť, je mlčať,“ myslí si Arciom. „Samozrejme, ak by ma fyzicky nezačali mučiť. Nikto nevie, koľko znesie.“

Príbehy viacerých Bielorusov, ktorých Lukašenkov režim dal zavrieť, ukázali, že aj enormný tlak a neľudské správanie sa dajú ustáť. Ako príklad dáva Maryju Kalesnikavovú, ktorú za bieleho dňa uniesli, chceli násilím vyviezť za hranice a nakoniec odsúdili na 11 rokov väzenia. A nezlomili ju.

Je Kyjev bezpečný? 

Sedíme spolu v jednej z príjemných kyjevských kaviarní, kde robia výborné flat white a grilážové koláče, a Arciom sa cíti bezpečne. A to aj napriek augustovej záhadnej smrti jedného z bieloruských aktivistov, Vitaľa Šyšova, ktorý sa už z behu v jednom z kyjevských lesíkov nevrátil.

Stala sa už aj Ukrajina nebezpečným miestom pre Bielorusov, ktorí sa rozhodli postaviť Lukašenkovi?

Arciom o tom pochybuje.

Arciom Šrajbman sa cíti v Kyjeve bezpečne. Zatiaľ. Foto N – Mirek Tóda

„Nedáva to logiku, chýba mi motív. Šyšov nebol nijaká významná figúra a KGB sa doteraz vyhýbala atentátom v zahraničí. Ak by sa rozhodli prekročiť aj túto hranicu, čo je po únose letu Ryanairu, samozrejme, možné, predpokladám, že by si vybrali významnejšie postavy bieloruskej opozície,“ špekuluje Šrajbman.

„Lukašenko ešte nie je tam, kde sýrsky diktátor Baššár Asad. A Bielorusko ešte nie je Severná Kórea. Tam by kritikov diktátora rovno popravili, tu vás na začiatku iba zatknú na 15 dní,“ vraví Arciom.

Jedným z variantov vyšetrovaní by podľa neho mohlo byť aj to, že sa „Šyšov skamarátil s nesprávnymi ľuďmi“. „Bol v kontakte s krajne pravicovými gangstrami, ktorí mali za sebou aj vraždy,“ hovorí bieloruský politológ.

O jeho prípade však nechce špekulovať – je to vec pre ukrajinskú políciu.

Späť sa nechystám. Lukašenkovi stačí zostať nažive

„V každom prípade, môj pocit bezpečia to nezmenilo. Hoci také Poľsko je určite bezpečnejšie. Na Ukrajine má príliš veľa podivných ľudí zbrane. Nemyslím si ani, že som pre režim v Minsku taký zaujímavý. No ak by som začal mať ten pocit, určite odídem niekam ďalej,“ hovorí čerstvý otec malej dcérky.

Narodila sa im minulý rok v auguste, v čase, keď sa Bielorusko búrilo proti zmanipulovaným voľbám a režim fyzicky mučil množstvo ľudí. Vyše osemsto ľudí sa medzitým stalo politickými väzňami.

„Keď boli všetci v depresii, pre nás to bol zdroj radosti, ktorý nám dodával energiu,“ rozpráva Arciom už vo svojom ukrajinskom exile. Tak skoro sa nechystá naspäť. Nevidí na to dôvod.

Počúvať ho je pomerne depresívne.

„Odpor sa mu podarilo potlačiť a apatia ľudí je obrovská. Lukašenko sa nateraz udrží pri moci, stačí, aby zostal nažive,“ myslí si Arciom. „Nie je žiadna vonkajšia sila, ktorá by jeho režim položila. Sankcie EÚ sú stále príliš slabé, aby niečo zmenili. A vôbec, je otázne, či by nejaké sankcie mohli fungovať, keď krajina, voči ktorej sú namierené, má takého silného suseda,“ uvažuje Arciom.

Na mysli má Rusko, ktoré posledné desaťročia cez lacný import energetických surovín v podstate dotovalo bieloruskú ekonomiku a teraz má Lukašenka tam, kde ho potrebuje mať: zraniteľného a v konflikte so Západom.

Sviatlana Cichanovská z litovského exilu podľa neho nemôže byť súperkou Lukašenka.

„Stali sa z nich však veľmi úspešní ambasádori slobodného Bieloruska,“ hovorí Arciom. Bieloruská diaspóra podľa neho ešte nebola tak prijímaná svetovými lídrami ako Cichanovská.

„Žiadna skupina v bieloruskej opozícii nie je schopná narušiť Lukašenkov režim. Je možné aj to, že potlačené masové protestné hnutie nahradia radikálnejšie akcie, ktoré už nebudú také mierumilovné. To by nastúpil chaotický a násilný scenár,“ rozmýšľa nahlas Arciom.

Pred bieloruskou ambasádou. Foto N – Mirek Tóda

Na oboch stranách vidí, že sa viditeľne zradikalizoval slovník a násilie v ňom hrá veľkú rolu, čo bolo vidno po dodnes nevyjasnenom incidente, pri ktorom bol v Minsku zastrelený mladý informatik a príslušník KGB.

S kamarátmi, ktorí sú vo väzení, si píše. „Samozrejme, je to cenzurované a s ich náladou je to ako na húsenkovej dráhe. Raz mi píšu, ako sú hore a nevzdávajú sa, inokedy mi píšu o svojej konštantnej depresii,“ hovorí Arciom.

To, že sa ľudia v Bielorusku boja, ukazuje aj to, ako sa odhlasujú z rôznych telegramových skupín, ktoré informovali o represiách v krajine. Podľa nových policajných predpisov hrozí až sedem rokov väzenia Bielorusom, ktorí budú odoberať správy z četov označených ako extrémistické.

„Cena, ktorú zaplatili Bielorusi za protest, bola privysoká. Nádejné talenty z Bieloruska masovo ušli,“ hovorí Arciom Šrajbman. Sám je jedným z nich.

Novinársku cestu podporila Platforma rozvojových organizácií – Ambrela z finančných prostriedkov Slovenskej rozvojovej agentúry Slovak Aid a EÚ cez program DEAR.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Alexandr Lukašenko

Bielorusko a Lukašenko

Svet

Teraz najčítanejšie