Ešte sme nemali opozíciu, čo by bola tak mimo
Fico i strana z jeho aktivity profitujú, ale tým sa výpočet pozitív končí.
Už je to takmer rok, čo v sebe upadajúci politický suverén Robert Fico objavil tribúna ulice nespokojnej s proticovidovými opatreniami, neskôr s očkovaním a celkovo s vládou a najnovšie aj s prezidentkou. Svojím neomylným politickým čuchom vycítil, čo ľudí hnevá – najnovšie sú to zvyšujúce sa ceny –, podporuje ich v tom a, samozrejme, ponúka im ďalšie terče, na ktoré sa môžu zamerať.
Treba mu uznať, že už niekoľko mesiacov mu to vychádza. Kým secesionisti z Hlasu spoliehajúci sa len na osobnú popularitu Petra Pellegriniho nafúknutú v čase jeho premiérovania úplne zaspali, chradnúci predseda Smeru jednoducho musel v záujme udržania pozornosti publika niečo robiť. Hromží na uliciach, tlačovkuje v parlamente, rozčuľuje sa na Facebooku, udržiava vo verejnej debate nezmysly o referende či politických väzňoch a ukazuje zhýčkanému Pellegrinimu, že sa ani za dvadsať rokov v Smere nenaučil, že úspech sa nebuduje ničnerobením. Výsledkom Ficovej činnosti je, že z nej profituje on i strana.
Žiaľ, o ostatných skupinách obyvateľstva sa to už povedať nedá. Čo majú jeho voliči z toho, že ich Fico odrádza od vakcinácie a premoruje na protestoch? Časť z nich zomrie na covid, časť skončí v nemocnici. Čo budú mať z referenda, ktoré – ak sa vôbec uskutoční – aj tak nebude platné? Akurát ich naštve, že to zase nevyšlo. Ako im pomôžu Ficove odkazy stíhaným kumpánom, aby sa nepriznávali? Oni