Denník N

Ešte sme nemali opozíciu, čo by bola tak mimo

Robert Fico na protivládnom proteste v Rimavskej Sobote. Foto – N
Robert Fico na protivládnom proteste v Rimavskej Sobote. Foto – N

Fico i strana z jeho aktivity profitujú, ale tým sa výpočet pozitív končí.

Už je to takmer rok, čo v sebe upadajúci politický suverén Robert Fico objavil tribúna ulice nespokojnej s proticovidovými opatreniami, neskôr s očkovaním a celkovo s vládou a najnovšie aj s prezidentkou. Svojím neomylným politickým čuchom vycítil, čo ľudí hnevá – najnovšie sú to zvyšujúce sa ceny –, podporuje ich v tom a, samozrejme, ponúka im ďalšie terče, na ktoré sa môžu zamerať.

Treba mu uznať, že už niekoľko mesiacov mu to vychádza. Kým secesionisti z Hlasu spoliehajúci sa len na osobnú popularitu Petra Pellegriniho nafúknutú v čase jeho premiérovania úplne zaspali, chradnúci predseda Smeru jednoducho musel v záujme udržania pozornosti publika niečo robiť. Hromží na uliciach, tlačovkuje v parlamente, rozčuľuje sa na Facebooku, udržiava vo verejnej debate nezmysly o referende či politických väzňoch a ukazuje zhýčkanému Pellegrinimu, že sa ani za dvadsať rokov v Smere nenaučil, že úspech sa nebuduje ničnerobením. Výsledkom Ficovej činnosti je, že z nej profituje on i strana.

Žiaľ, o ostatných skupinách obyvateľstva sa to už povedať nedá. Čo majú jeho voliči z toho, že ich Fico odrádza od vakcinácie a premoruje na protestoch? Časť z nich zomrie na covid, časť skončí v nemocnici. Čo budú mať z referenda, ktoré – ak sa vôbec uskutoční – aj tak nebude platné? Akurát ich naštve, že to zase nevyšlo. Ako im pomôžu Ficove odkazy stíhaným kumpánom, aby sa nepriznávali? Oni

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hlas

Peter Pellegrini

Robert Fico

Smer

Komentáre

Teraz najčítanejšie