Denník N

Sudca z Luxemburgu Šváby: Členstvo v komunistickej strane považujem za osobné zlyhanie. Je to neospravedlniteľné (+ video)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Daniel Šváby bol sudcom vyše štyridsať rokov. V rokoch 2000 až 2004 bol sudcom Ústavného súdu. Posledných sedemnásť rokov pôsobil na Všeobecnom súde a neskôr na Súdnom dvore Európskej únie v Luxemburgu. Jeho mandát sa teraz končí a sudca Šváby nehovorí len o minulosti, prečo vstúpil ako začínajúci sudca do komunistickej strany a prečo to považuje za chybu. V rozhovore s ním si prečítate aj o tom:

  • že na Slovensku pri rozmýšľaní o právach menšín stále zaostávame;
  • čo ho po zatknutí sudcov v rámci minuloročnej Búrky najviac zarazilo;
  • prečo sa odmietol kriticky vyjadriť o Štefanovi Harabinovi a či sa cítil byť mu zaviazaný;
  • prečo podporuje reformu súdnej mapy ministerky Márie Kolíkovej a ju považuje za velikána;
  • čo si myslí o kandidatúre Radoslava Procházku do Luxemburgu.

Sedemnásť rokov ste boli v Luxemburgu sudcom súdneho dvora. Ako sa vám po toľkých rokoch lúčilo s týmto postom? 

Je to dlhý čas. Či tam už vykonávate kratší alebo dlhší mandát, vždy odchádzate s akousi nostalgiou. Je to krásna, dynamická, veľmi náročná práca. U mňa je to o to intenzívnejšie, že odchádzam do dôchodku. Končím po štyridsiatich troch rokoch s prácou sudcu, teda končím jednu etapu života, ktorú som mal veľmi rád. Aj preto som to prežíval s úsmevom, ale aj s ľútosťou.

V Luxemburgu ste začínali na súde prvej inštancie, ktorý je dnes známy ako všeobecný súd a potom ste prešli na súdny dvor. Obe tieto inštitúcie sú ľuďom na Slovensku veľmi vzdialené. Ako by ste im vysvetlili, na čo vlastne vznikli a prečo sú potrebné? 

Pôvodne bola len jedna inštitúcia, a to súdny dvor. Začala však narastať špecializovaná agenda, ako bola hospodárska súťaž či zamestnanecké spory v rámci Európskej únie, a tak sa prišlo k názoru, že treba vytvoriť súd prvého stupňa a zveriť mu istý typ agendy. A urobiť z neho súd, ktorý bude dostupný každému občanovi Únie.

O čom rozhoduje? Veď každý členský štát Únie má vlastné súdy. Prečo je potrebné, aby mala Európska únia spoločný súd? 

Pretože Únia má vlastnú legislatívu, a to pomerne rozvinutú. Skoro 60 percent vnútroštátnej právnej agendy predstavujú nariadenia, smernice Európskej únie. A keď proti nim vzniká konkrétny spor, napríklad v súvislosti so štátnou pomocou, a má to dôsledok na konkrétneho občana, ten sa môže priamo brániť na luxemburskom prvostupňovom súde. Ten to môže prejednať s konečnou platnosťou a vyjadriť sa, či je nariadenie v súlade s právom Únie alebo nie.

A čo rieši súdny dvor? 

Súdny dvor funguje ako odvolací súd proti všetkým rozhodnutiam všeobecného súdu, ale má aj jednu agendu navyše. Je to agenda prejudiciálneho konania. Znamená to, že všetky vnútroštátne súdy členských štátov môžu požiadať o výklad, keď majú problém s výkladom nejakého práva Únie alebo keď ho považujú za nesúladný so zakladajúcimi súdmi. A súdny dvor to posúdi, prípadne dá inštrukcie, ako postupovať v konkrétnom spore na vnútroštátnej úrovni.

Video: Sudca Šváby po návrate z Luxemburgu: V ochrane Rómov či LGBTI ľudí výrazne zaostávame. Autorka: Martina Koník

Napadne vám konkrétne rozhodnutie súdneho dvora, ktoré ovplyvnilo život ľudí na Slovensku? 

Je ich pomerne veľa. Narýchlo mi napadnú spotrebiteľské spory, v ktorých Krajský súd

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Reforma súdnictva

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie