Denník N

Takých máme dosť, povedali jej v Bratislave. Vďaka tomu sa z Edity Gruberovej stala svetová hviezda

Edita Gruberova (23. 12. 1946 – 18.10. 2021). Foto - gruberova.com
Edita Gruberova (23. 12. 1946 – 18.10. 2021). Foto – gruberova.com

Vo veku 74 rokov zomrela spevácka diva, ktorej medzinárodná kariéra trvala päť dekád.

Talentovaných spevákov bolo a bude veľa. Takých, ktorí sa dokážu presadiť aj v medzinárodnej konkurencii a navyše dokážu svoju kariéru natiahnuť na polstoročie, je len pár. Medzi nimi bola aj Edita Gruberová. Keď sa na prahu sedemdesiatky rozhodla rozlúčiť s operným javiskom, slávnostné galavečery jej pripravili vo Viedni, aj v Berlíne, Mníchove, Prahe, Budapešti. Ešte vlani na jeseň mal jej koncert uzatvárať Bratislavské hudobné slávnosti, festival bol však zrušený a ani z plánovaného vystúpenia v Košiciach už nič nebolo.

Podstatné je, že to neboli iba piesňové recitály, aké sa obvykle robievajú pri odchode z prvej ligy. Spievala svoje obľúbené postavy ako Luciu z Lammermooru, árie z Belliniho Puritánov, z Donizettiho Anny Boleny alebo Roberta Devereux. Dlhé a náročné čísla. Tvrdila, že to je vďaka novej technike, ktorú jej poradila istá švajčiarska lekárka a ktorá spočívala v inom spôsobe práce s bránicou.

„Ukázala mi aj to, čo mi ešte žiadna učiteľka predtým nevysvetlila. Išla skutočne až do medicínskych detailov. Nazývam to konečnou pravdou,“ tvrdila a vďaka tomu sa s fanúšikmi mohla rozlúčiť vo veľkom štýle.

Sopranistka Edita Gruberová zomrela vo veku 74 rokov v Zürichu. Bolo to len jedno z európskych miest, kde strávila veľa času.

Z Banskej Bystrice rovno do Viedne

V zahraničí ju nazývali primadonna assoluta, diva divissima, kráľovná bel canta a koloratúrneho sopránu. Je neuveriteľné, že v rodnej krajine sa ako svetová hviezda nikdy nepredstavila v klasickej opernej inscenácii. Iba ako študentka VŠMU. V roku 1968 debutovala ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly v Slovenskom národnom divadle, a keď končila školu, vedenie Opery SND jej oznámilo „sopranistiek máme dosť“, a odporučilo ešte študovať. V Rusku. Mala ísť do Leningradu, no letenka na 26. augusta 1968 zostala nevyužitá.

Do opery v Banskej Bystrici sa jej veľmi nechcelo, ale bola to jediná reálna možnosť, kde sa zamestnať ako speváčka. Ktovie, čo by nasledovalo, keby naďalej spievala náročné party, na ktoré vtedy ešte nestačila, a keby nemala šikovnú agentku Melániu Kušnírovú. Tá uverila jej talentu a využila posledné možnosti predtým, než československé hranice uzavrela železná opona. Začínajúcej sopranistke vykorešpondovala možnosť predspievania vo viedenskej Štátnej opere a v decembri 1969 tam mohla podpísať svoju prvú zahraničnú zmluvu.

Nebolo to žiadne milosrdné gesto voči speváčke z krajiny, kde sen o slobode roztrhali okupačné vojská. Ale nebol to ani príbeh

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie