Denník N

V čiernej farbe a pozitívne naladení: reportáž z okresov Bardejov a Stará Ľubovňa 

V motoreste U Franka v Starej Ľubovni platí od pondelka len predaj cez okienko. Foto N - Andrej Bán
V motoreste U Franka v Starej Ľubovni platí od pondelka len predaj cez okienko. Foto N – Andrej Bán

„Ta v kešeni,“ odpovie chlapík, čo v Bardejove vyberá parkovné, na otázku, kde má rúško. Vedľa stojaci senior sa srdečne zasmeje. Nemá rúško ani v peňaženke.

Je pondelok pred ôsmou ráno, prvý deň, čo sa Bardejov ocitol v čiernej farbe podľa covid automatu.

Nič túto skutočnosť nepripomína. Tých zopár jednotlivcov, čo sa špacírujú po inak ľudoprázdnom (mimo sezóny je to tak vždy) historickom námestí, rúško nemá. Pri vjazde do okresu nestála žiadna policajná hliadka, ako by sa dalo očakávať, keďže je obmedzená mobilita medzi okresmi.

Všetci sa neskôr zhodnú, že neplatí núdzový stav – a niet teda autority, ktorá by na platnosť odporúčaní a nariadení dozerala.

„Ľudia sa naučili odolávať opatreniam bez sankcií za ich porušenie,“ povie kľúčovú vetu viceprimátor Bardejova a gymnaziálny učiteľ Vladimír Savčinský.

Svadby, kary, oslavy

Déjà vu. Aj tak by sa dali označiť pocity zo Šariša, kde sa vlani na jeseň približne v tomto období spúšťalo pilotné celoplošné antigénové testovanie. Vtedy bolo cítiť strach, nemocnice boli preplnené, počty mŕtvych rapídne stúpali.

Medzitým sa ľudia s pandémiou akosi zžili.

Z krízového štábu mesta Bardejov. Foto N – Andrej Bán

Okres Bardejov mal byť preradený z bordovej do čiernej farby už pred tromi týždňami. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) to však napriek nárastu pozitívne testovaných neodporučil, pri individuálnom zhodnotení epidemickej situácie zavážil najmä indikátor vekovej skupiny. Nárast sa totiž týkal prevažne detí a mladistvých bez príznakov alebo iba s miernym priebehom a netýkal sa najohrozenejšej skupiny 50+, kde stagnoval.

„Máme tu komunitné šírenie,“ hovorí regionálna hygienička Ivana Klobušovská.

Známy fakt, že tretia vlna je epidémiou nezaočkovaných, sa ukazuje aj tu. Miera zaočkovanosti v okrese je iba 34 percent a stúpa len veľmi pomaly, po desatinách percenta.

Dôležité zistenie uvádza iná regionálna hygienička Xénia Lukáčová. Týka sa preukázania zdroja nákazy, ktorým sú najčastejšie rodinné oslavy ako narodeniny, svadby a kary, športové podujatia (najmä futbalové zápasy), školy a menšie rodinné epidémie.

Celkom dobré správy

O pol deviatej ráno sa začína pravidelný online krízový štáb Bardejova. „42. týždeň sa nám začína tou najnepríjemnejšou covidovou farbou, čiernou,“ víta primátor 33-tisícového mesta Boris Hanuščák (Smer, dnes Hlas), povolaním lekár, zástupcov mestského úradu a priamo riadených mestských firiem.

Centrum Bardejova. Foto N – Andrej Bán

Donedávna šéf hygieny na RÚVZ, dnes dôchodca a poradca vedenia mesta Július Zbyňovský referuje základné údaje: Počet ochorení v meste 150, v okrese 238. Čo je pozitívne, napriek vysokému počtu ochorení nie je zatiaľ vysoký počet hospitalizovaných, konkrétne ide o 21 ľudí, z nich traja sú na umelej pľúcnej ventilácii. Denne v meste vykonajú 150 až 300 PCR testov, čo je vysoký počet. Pozitivita je 40 percent.

Čo je dôležité, aj tu sa ukazuje, že ak sa aj zaočkovaní nakazili, ochorenie má u nich iba miernejší priebeh.

Nasledujú relatívne dobré správy. Pracovníčka odboru školstva a kultúry ráno obvolala všetky školy a školské zariadenia. Zistenia? Chorobnosť nemá stúpajúcu tendenciu. Cez víkend pribudlo päť pozitívnych žiakov na druhom stupni základných škôl, zároveň sú v meste pozitívni dvaja zamestnanci škôl. V 16 školách (všetky sú podľa platných pravidiel otvorené) je 22 tried v karanténe, čo je iba mierny vzostup.

„Aby sme tú pliagu čím skôr zvládli…“ poznamená primátor Hanuščák.

Ešte potešujúcejšie správy prichádzajú zo sociálnych zariadení: všetky sú v zelenej – vysoká miera zaočkovanosti proti covidu aj proti chrípke, na to nadväzujúca nula nakazených klientov a zamestnancov.

„Všetci sme pozitívni – aj preto, že na viac ako 80 percent sme zaočkovaní,“ povie riaditeľka jednej z mestských firiem Mária Vaňková. Prítomní sa pousmejú. „Myslíš, že ste pozitívne naladení, však?“ opýta sa primátor.

Jeden po druhom nulu nakazených referuje aj mestská televízia, Slovensko-poľský dom, firmy na spracovanie odpadu či správu bytov, ako aj správa mestských lesov a zelene.

Vchod do budovy Mestského úradu v Bardejove. Foto N – Andrej Bán

„Predpokladám, že stromy nemajú covid,“ zavtipkuje opäť primátor a na adresu mestskej polície (takisto nula nakazených) dodá: „Spoločne so štátnou políciou sa musíte podieľať na dodržiavaní zákonov, ale nefrustrovať občanov, väčšinu prípadov porušenia riešiť dobre mieneným pohovorom.“

Na magistráte sú rúška povinné. Zaviedli aj pravidlo, že zamestnanci bez ohľadu na to, či sú zaočkovaní, ostávajú pracovať z domu a do práce môžu fyzicky prísť, len ak si dali spraviť PCR test a ten má negatívny výsledok.

Podľa týchto údajov je teda mesto Bardejov na tom celkom dobre. Tak kde je problém?

Kto koho nakazil

Pracovníci magistrátu a mestských firiem majú vysokú zaočkovanosť – a teda nízku mieru ochorenia. Nezodpovedanou je, a dlho zrejme zostane, otázka, kto a ako šíri covid na spoločenských podujatiach.

Napríklad v Šarišskom Jastrabí, čo už je susedný okres Stará Ľubovňa (dnes takisto čierny), bola nedávno svadba. Prišli aj svadobní hostia z Bardejova.

„Otázka znie, či nakazili Bardejovčania ostatných alebo ostatní ich,“ hovorí epidemiológ Zbyňovský, ktorý ako lokálpatriot nechce uveriť, že zdrojom nákazy sú ľudia z jeho okresu. Pripustiť to však musí. A aj keď RÚVZ vykonáva trasovanie rýchlo, do 24 hodín, zdroj nákazy na spoločenských podujatiach sa dá určiť iba ťažko.

„Keby sme boli v čiernej príliš dlho, niekoľko týždňov, ľudia by to vzhľadom na tunajšiu mentalitu nevydržali a opatrenia by sa míňali účinkom,“ myslí si hygienik Zbyňovský, keď vysvetľuje, prečo je oneskorené zaradenie severovýchodných okresov do čiernej farby správne.

Čo však chápať pod „tunajšou mentalitou“? Asi najskôr to, že vo väčšej miere ako v iných regiónoch Slovenska tu žijú spolu bohatým spoločenským životom viacgeneračné rodiny. Vysokoinfekčný delta variant má teda ideálne podmienky na šírenie.

„Psychológia je u nás taká, že keď sa oznámilo, že budeme čierni, tak namiesto vystrašenia sa dostavil efekt a ľudia si povedali: ešte máme päť dní do najbližšieho pondelka nato, aby sme mohli žiť normálne,“ vysvetľuje viceprimátor Savčinský.

Na poslednú chvíľu „stihol“ v miestnych kúpeľoch oslavu svojich narodenín s viac ako stovkou hostí pred týždňom aj jeden z vedúcich pracovníkov tunajšej nemocnice. A to nejde o antivaxera. Jednoducho, patrí sa taký sviatok osláviť, epidémia-neepidémia.

A potom je tu podľa Savčinského ešte jeden významný faktor, teda okrem šírenia hoaxov na sociálnych sieťach. Dnešná (ale aj minulá) mapa čiernych okresov sa viac menej prekrýva s mapou volebných výsledkov. Voliči strán ako Smer, Hlas, ĽSNS či Republika, ktoré tu majú vysokú podporu, nedostali od svojich lídrov signál, že sa majú dať zaočkovať. Naopak, predsedovia týchto strán očkovanie spochybňujú.

Ako na lekárov antivaxerov

Tu sa dostávame k úlohe ambulantných lekárov. Práve oni by mohli mať na svojich pacientov, najmä tých vo vyššom veku, výrazný vplyv. Pravda, ak by mnohí z nich sami neboli antivaxermi.

„V našom regióne sa pacienti riadia najmä podľa vrcholových predstaviteľov štátu, sú to pre nich vyššie autority ako ja. Každému zo svojich pacientov poviem, aby sa dal zaočkovať, robím osvetu, ale mňa sa iba málo z nich pýta na môj názor,“ posťažuje sa všeobecná ambulantná lekárka z Bardejova Vanda Savčinská.

Všeobecná lekárka Vanda Savčinská priznáva, že je z nezaočkovaných ľudí už frustrovaná. Foto N – Andrej Bán

V druhej vlne mala 500 pozitívnych, z toho 30 ľudí zomrelo. Priznáva, že ak jej dnes zavolá niekto, že je pozitívny a nie je očkovaný, stáva sa, že to ústi až do jej agresívneho správania a že už nedokáže komunikovať primerane. Požiadala preto o pomoc psychológa.

Podľa Savčinskej skúseností si väčšinou pacienti akoby samospádom medzi sebou šírili hoaxy – prídu do jej ambulancie už s hotovým názorom, ktorý je ťažko akýmikoľvek argumentmi zmeniť. Najmä ak očkovanie spochybnil napríklad jeden tunajší mienkotvorný lekár, ktorý mal veľa služieb na pohotovosti a ktorého ľudia dobre poznajú. Všetko sa zmenilo, keď sám dostal covid.

Do ambulancie doktorky Savčinskej v pondelok ráno v priebehu dvoch hodín volalo 35 pacientov, eviduje 90 pozitívnych pacientov.

„Keď sa ich pýtam, prečo sa nedali zaočkovať, myknú plecom, že to je ich právo. U žien často počujem, že nebudú mať po očkovaní deti. Čoraz častejšie tí, čo ho odmietajú, argumentujú, že to je ich osobné rozhodnutie. Pochytili to z hoaxov na internete,“ pokračuje Savčinská.

Ambulantná lekárka sa nazdáva, že jej kolegovia antivaxeri by mali byť postihovaní, keďže ohrozujú životy pacientov. Ako, to je otázka na diskusiu. Keď bol nedávno vo Vysokých Tatrách kongres všeobecných lekárov, dve jej kolegyne, z toho jedna z Bardejova, ktorú osobne pozná, sa tam za záhadných okolností dostali aj napriek tomu, že nie sú zaočkované. A ešte sa tým pochválili.

„S takýmito ľuďmi končím, je to už moja bývalá kamarátka,“ dodáva Savčinská.

Začalo sa to karom

Starosta Osikova Jozef Kvokačka je podráždený, už keď počuje, že ku komunitnému šíreniu covidu v okrese Bardejov prispeli aj nedávne kary v ich obci s 998 obyvateľmi.

„Áno, mali sme tu v auguste kary. Nehovorím, že tu nemôže byť ohnisko nákazy, ale…“ nedokončí Kvokačka vetu.

Odvoláva sa na to, že primárny zdroj nebol presne určený. Aj on pritom uznáva, že spoločenské podujatia môžu byť hlavným zdrojom šírenia nákazy. V každom prípade mali v septembri v Osikove 16 nakazených, dnes sú iba dvaja.

Starosta Osikova Jozef Kvokačka. Foto N – Andrej Bán

Ani tieto údaje by starosta nevedel, nebyť toho, že si ich na krízovom štábe okresu doslova vyžiadal – z dôvodu GDPR mu poskytli iba čísla, nie mená.

„Ešte v ten večer, ako som sa dozvedel, že máme 16 nakazených, som zvolal obecný krízový štáb. Vydali sme s okamžitou platnosťou zákaz prenájmu sály kultúrneho domu na akékoľvek spoločenské podujatia,“ pokračuje Kvokačka.

Starosta sa pritom rozčuľuje, že ich ako obec berú na zodpovednosť za šírenie nákazy počas karov. Nehovorí, že to tak nemôže byť, nikto však podľa neho ako zdroj nákazy nerieši dopravu žiakov do školy v neďalekom Hertníku.

„Spoločne ich z viacerých obcí zváža jeden autobus. V škole majú prísne opatrenia, sú rozdelení do tried, nosia rúška… a potom idú naspäť jedným autobusom?“ pýta sa Kvokačka.

Starosta ešte spomenie v tomto regióne obľúbenú „svadobnú turistiku“ do zelených okresov, čím sa obchádzajú protipandemické opatrenia. On sám chcel vlani vydávať dcéru, no prišla druhá vlna. Obrad bol, aj sobáš v kostole, svadobnú hostinu však zrušili a odložili na neskôr – prebehla až teraz v lete.

Poučení v Čirči

Čirč je obec v okrese Stará Ľubovňa, ktorá dodnes spomína na to, ako ju v januári „preslávili“ správy na Markíze. Vtedy mali mimoriadne vysoký, 15-percentný výskyt pozitívnych občanov. Do februára tu zomreli ôsmi: nielen na covid, ale aj na pridružené komplikácie a iné ochorenia.

Teraz v pondelok sa pred obecným úradom pohybuje muž s čiernou vlajkou.

Obec Čirč. Foto N – Andrej Bán

„Zomrel nám bývalý starosta. Mal choré srdiečko, tak asi preto,“ povie starosta Michal Didík, ktorý je vo funkcii jedenásty rok.

V januári sa do Čirča dostal covid s vodičmi kamiónov a pendlermi zo susedného Poľska, kde v Leluchowe pracujú v obchodnom centre mnohé tunajšie ženy.

Dnes je tu pandemická situácia dobrá. Starosta vie iba o dvoch rodinách, čo sú v karanténe. Rozruch však spôsobila už v úvode článku spomínaná letná svadba v susednom Šarišskom Jastrabí. Dodnes sa vedú spory, či nákazu „doniesli“ svadobčania z Bardejova alebo sa oni nakazili od tunajších.

Akokoľvek to bolo, od tohto týždňa už ani starosta Čirča neprenajme nikomu kultúrny dom. Posledné spoločenské podujatie (rodinná oslava) tu bolo uplynulú sobotu. Ostáva dúfať, že v najbližších dňoch sa neobjavia neželané dôsledky – teda nakazení.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie