Zoltán Szalay
Maďarská vláda rozhodla o veľkom programe obnovy kostolov v Maďarsku a v susedných krajinách koncom marca a na projekt vyčlenila zo štátneho rozpočtu 25 793 762 45 forintov (asi 73,7 milióna eur) na obnovu 1400 kostolov v Maďarsku a ďalších 400 v okolitých krajinách.
Program sa týka aj Slovenska, kam pošlú 1,5 miliardy forintov (asi 4,3 milióna eur), z čoho obnovia 101 kostolov v 96 obciach.
Z tohto počtu bude 69 rímskokatolíckych, 25 reformovaných, šesť gréckokatolíckych kostolov a jedna synagóga. Ide hlavne o vonkajšie renovácie, ktoré sa na niektorých miestach začali už v lete.
Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok kritizuje, že Maďarsko posiela dotácie na podporu kostolov bez informovania slovenskej vlády. Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Maďarska Péterom Szijjártóm 5. októbra navrhol, aby sa prijali také pravidlá maďarských cezhraničných dotácií, s ktorými súhlasí aj Bratislava.
Vláda Viktora Orbána na požiadavky slovenskej vlády zareagovala stiahnutím uznesenia o nákupe poľnohospodárskej pôdy v susedných štátoch. V ostatných dotačných programoch však zatiaľ k zmenám nedošlo.
Ministerstvo kultúry Denníku N potvrdilo, že o projekte maďarskej vlády nevedelo, pričom rekonštrukciou sakrálnych pamiatok sa na Slovensku zaoberá predovšetkým tento rezort.
Ministerstvo kultúry poskytuje cez svoje dotačné schémy ročne niekoľko miliónov eur na rekonštrukcie kostolov. Podpora maďarskej vlády sa však bude týkať väčšinou obcí s maďarským obyvateľstvom (aj keď nie výlučne), pre ktoré je jednorazová podpora vo výške 4,3 milióna eur pomerne vysokou sumou.
Na rozdiel od vlády slovenská katolícka cirkev podporu maďarskej vlády víta a dodáva, že Slovensko podobnou formou na zachovanie inštitúcií slovenských komunít v krajinách strednej Európy neprispieva.
Ako si vyberajú kostoly
Ako prebieha príprava projektu na obnovu kostolov na Slovensku? Zamestnanci maďarskej vlády sporadicky pozývajú predstaviteľov slovenskej cirkvi na stretnutia, na ktorých ich oboznámia s plánmi týkajúcimi sa pomoci pri opravách kultúrnych a sakrálnych objektov na Slovensku.
Ako Denníku N vysvetľoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, pozývajú napríklad vikárov biskupstiev poverených pastoráciou maďarských veriacich. „Zdôrazňujú, že ide čisto o priateľskú pomoc,“ vraví Kramara.
Zamestnanci maďarskej vlády na týchto stretnutiach hovoria, že:
- chcú podporiť aj turizmus, aby návštevníci jednotlivých miest nevideli chátrajúce objekty, ale vhodne udržiavané;
- ich pomoc nie je adresovaná len obyvateľom maďarskej národnosti, do opravovaných kostolov chodia aj slovenskí veriaci;
- chcú pomôcť aj regiónu, keď žiadajú, aby práce boli zadané domácim, miestnym firmám.
Pomoc ponúkajú všetkým cirkvám, nielen katolíckej a napríklad aj židovským náboženským obciam na Slovensku, hovorí Kramara. „Vzhľadom na náročnosť, rozsah a nákladovosť spojenú s obnovou kultúrnych pamiatok v správe cirkvi túto ponuku vítame a snažíme sa ju využiť. Nakoniec, na obnovu sa využívajú aj iné zahraničné zdroje, napríklad medzinárodná organizácia ACN, nórske fondy.“
Ktoré kostoly dostanú peniaze
Celý zoznam kostolov, ktoré obnovia z programu maďarskej vlády, maďarské štátne orgány nezverejnili. Na májovej tlačovke, na ktorej o slovenskej časti projektu informoval maďarský štátny tajomník zodpovedný za cirkevné otázky a národnosti Miklós Soltész, generálny vikár Róbert Kiss a predseda SMK Krisztián Forró, odznelo, že v okrese Komárno sa obnovia objekty v siedmich obciach: v Iži, Zlatnej na Ostrove, Okoličnej na Ostrove, Trávniku, Kameničnej, Kolárove a Komárne. Má ísť väčšinou o vonkajšie rekonštrukcie, podporia ich v priemere sumou asi 50-tisíc eur.
Podľa informácií slovenskej katolíckej cirkvi v Košickej arcidiecéze dostala prísľub príspevku 1500 eur na obnovu kostolnej maľby farnosť Trakany, v Kapušanoch na obnovu vitráží 2000 eur a v Čičarovciach na obnovu strechy 4000 eur. „Nie každý projekt je však automaticky úspešný, o čom svedčí aj kostol vo farnosti Čierna, kde je nevyhnutná rekonštrukcia, no v projekte neuspeli a nateraz nezískali prísľub pomoci,“ dodáva Martin Kramara.
Gréckokatolíci v Košickej eparchii si rozdelia dotáciu 175 640 eur, peniaze dostanú obce Dobrá, Veľké Kapušany, Veľké Slemence, Pribeník, Cestice a Zemplín. Výška finančného príspevku sa pohybuje od 5000 do 42 000 eur na jeden chrám.
„Každá ich podpora bola vopred dohodnutá a prediskutovaná na úrovni jednotlivých diecéz a na vopred určené projekty. Po prijatí finančných prostriedkov sme im vyjadrili úprimnú vďaku a oboznámili ich, na aký účel boli prostriedky využité. Dialo sa tak aj vo farnostiach, v ktorých žije väčšina obyvateľov slovenskej národnosti,“ vraví Martin Kramara.
„Pri návšteve Slovákov žijúcich v srbskej Vojvodine, ukrajinskej Zakarpatskej oblasti, v maďarskom Piliši či rumunskej slovenskej menšiny (Oradea, Gemelčička atď.) sa, žiaľ, dozvedáme, že Slovenská republika podobnou formou pomoci neprispieva na ich tamojšie kultúrne, školské či cirkevné inštitúcie s úmyslom upevňovať slovenské povedomie, jazyk a národnú identitu,“ dodáva hovorca KBS.
Čo robí naše ministerstvo
Podporuje obnovu kostolov na Slovensku aj naša vláda? „Slovenská vláda pomáha v rámci svojich možností a sme jej za to vďační,“ vraví Martin Kramara.
Na rekonštrukciu kostolov a sakrálnych pamiatok poskytuje ministerstvo kultúry dotácie cez viaceré grantové schémy. Väčšie sumy sa vyplácajú z programu Obnovme si svoj domov, v rokoch 2018 až 2020 sa v priemere vyplatili dotácie vo výške 2 220 000 eur. Tieto dotácie sa týkali 12 objektov, z ktorých sa jeden nachádza na národnostne zmiešanom území (Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jasove dostal 950-tisíc eur na komplexnú obnovu strechy).
Na obnovu sakrálnej architektúry, na obnovu oltárov, obrazov, malieb sa však vyplácajú dotácie aj z iných programov ministerstva. V roku 2021 dostali cirkevné objekty a pamiatky takúto podporu vo výške 2 919 900 eur, informovala Denník N hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová.
Koncový užívateľ nerieši pôvod peňazí
Zdenko Dzurjanin je autorom projektu kostolyslovenska.sk a za osem rokov odfotografoval všetky kostoly na Slovensku. Na otázku, prečo podľa neho Viktor Orbán poskytuje peniaze na rekonštrukciu kostolov na Slovensku, odpovedá, že to treba vnímať z viacerých strán. Vidí na to štyri hlavné dôvody.
„Ide tu aj o skrytú politiku. Druhý dôvod je, že Orbán si myslí, že ak toto nebude robiť, v strednej Európe zanikne duch kresťanstva. Tretí dôvod je zachovanie dobrých susedských vzťahov a štvrtý ochrana kultúrneho dedičstva. Našou chybou je, že tieto aspekty tu na Slovensku asi nevieme dostatočne dobre pochopiť a vždy vidíme len to zlé, že sa starajú do záležitostí inej krajiny.“
Koncový užívateľ, či už veriaci, alebo farár, nerieši, odkiaľ sú peniaze, „on je rád, že nejaké v tejto situácii dostal, lebo kompetentné slovenské úrady sa na to vybodli, lebo nemajú žiaden dôvod poskytnúť na niečo peniaze, ak kostol nie je národnou kultúrnou pamiatkou“.
Dzurjanin navštívil viaceré kostoly v okolí Dunajskej Stredy v septembri. „Najmä vo Vrakúni, kde už predtým bola poskytnutá dotácia na rekonštrukciu kostola, mal súčasný pán farár hlavu v smútku, že na ďalšiu rekonštrukciu peniaze nemá. Pán farár vo farnosti Baloň mi zase hovoril, že by na celkovú rekonštrukciu kostola potreboval ešte 120-tisíc eur. Elektrické rozvody má čerstvo nainštalované, kostol je zvnútra takmer spravený, len zvonka, a to už dlhodobo, je sčasti na tehly obitý.“
Maďarsko často financuje aj opravy alebo postavenie pomníkov padlých vojakov, upozorňuje Dzurjanin.
Posviacka s Orbánom
Stará sa Slovensko o svoje kostoly a sakrálne pamiatky dostatočne? „V rámci možností,“ odpovedá diplomaticky Dzurjanin. Veľký rozdiel v prístupe Slovenska a Maďarska vidí už v tom, že Maďarsko má štátneho tajomníka zodpovedného za cirkevné otázky.
„Ktovie, či by sa po vzniku takejto funkcie u nás veci rozhýbali tým správnym smerom. Len Maďari majú oproti nám aj tú výhodu, že sú odmalička vedení k ochrane kultúrneho dedičstva a pojem kultúrny barbar takmer vôbec nepoznajú. Druhá vec je už to, že akýkoľvek Maďar bude rozmýšľať o podpore kultúrneho dedičstva v intenciách Uhorska, keď doň patrilo aj Slovensko.“
Dzurjanin zároveň pripomína, že pri posviacke kostolov, ktorých rekonštrukciu podporila vláda, je niekedy prítomný aj Viktor Orbán.
V októbri 2020 v reformovanom kostole v obci Csömör maďarský premiér vo svojom prejave podčiarkol, že za 15 rokov vládnutia Fideszu podporili obnovu 3-tisíc kostolov a postavenie 130 nových.
Ako je to s tempom rekonštrukcií na Slovensku? Dzurjanin vraví, že v rokoch 2011 až 2020 bolo vo všetkých cirkvách rekonštruovaných či novopostavených 634 kostolov.
„V nasledujúcom deväťročí (od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2030) ich bolo a bude dokopy predbežne 144. Tu treba povedať aj to, že, samozrejme, počty rekonštruovaných či nových kostolov z 90. rokov 20. storočia už nikdy nedosiahneme. V rokoch 1991 až 2000 tento počet dosiahol 742 rekonštruovaných či novopostavených kostolov.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
