Denník N

Dôkazy osobne overoval štyri dni. Ako sa Colin Powell snažil pred svetom obhájiť vojnu v Iraku

Colin Powell počas slávnej prezentácie v OSN 5. februára 2003. Foto - TASR/AP
Colin Powell počas slávnej prezentácie v OSN 5. februára 2003. Foto – TASR/AP

Prejav v OSN mu písali ľudia viceprezidenta Cheneyho. Colin Powell neskôr svoju úlohu v invázii oľutoval.

Colin Powell bol prvým afroamerickým ministrom zahraničia. Označovali ho za jedného z najslávnejších vojakov svojej doby (prvú hviezdičku dostal už v 42 rokoch), rovnako aj za jednu z najpopulárnejších verejných osobností v 90. rokoch.

Je aj autor vojenskej doktríny, ktorá je jedným z jeho najväčších odkazov.

Keď však v pondelok oznámili, že vo veku 84 rokov Colin Powell zomrel, v mnohých nekrológoch, najmä mimo amerických médií, to išlo do úzadia. Pre svet, a do veľkej miery aj pre Američanov, zostane človekom, ktorý presviedčal iné štáty, že americká vojenská invázia do Iraku je opodstatnená. Tvrdil, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia a udržiava významné vzťahy s teroristickou organizáciou Al-Káida.

Nič z toho napokon nebola pravda.

Keď sa však 5. februára 2003 postavil pred kolegov v Bezpečnostnej rade OSN a kamery, ktoré jeho prejav prenášali do celého sveta, snažil sa všetkých presvedčiť, že za obvineniami Američanov sú „solídne zdroje“.

„Toto nie sú tvrdenia. Ponúkame vám fakty a závery, ktoré sú založené na tvrdých spravodajských informáciách,“ povedal.

Powell 76 minút ukazoval fotografie, ponúkal zachytené rozhovory medzi irackými vojenskými dôstojníkmi či správy od zbehov, ktorí tvrdili, že Husajn je pre svet nebezpečný.

Pomohlo to skôr doma

Ako však pripomína Guardian, Colin Powell nebol dôvodom, prečo šli Američania do vojny. Vo vláde patril skôr k umierneným politikom.

Sám pred vojnou varoval prezidenta Georgea W. Busha v lete 2002 a úplne presvedčený o nej nebol ani začiatkom roka, keď sa už americká vláda rozhodla pre inváziu, ktorá mala podporu Kongresu.

Úlohou populárneho ministra a rešpektovaného diplomata bolo presvedčiť o nej ostatných. „V ten deň som bol predajca, ale produkt bolo niečo, čo vyšlo zo spravodajských služieb,“ povedal neskôr pre PBS.

Powellova reč napokon nepresvedčila Bezpečnostnú radu OSN ani skeptických kľúčových spojencov ako Nemecko či Francúzsko. Minister však pomohol svojím prejavom zvýšiť ochotu ísť do vojny aspoň doma, podpora invázie medzi bežnými Američanmi šla v prieskumoch hore.

Bushovi najbližší v prvej vláde: (zľava) minister obrany Donald Rumsfeld, viceprezident Dick Cheney, prezident George W. Bush, Národná bezpečnostná poradkyňa Condoleezza Riceová a minister zahraničia Colin Powell. Foto – TASR/AP

Štyri dni kontrolovali prejav

Sám Powell bol vtedy skôr opatrný. Ako pre New Yorker povedal jeho blízky priateľ Lawrence Wilkerson, samotný minister mal podozrenie, že Bushova vláda nasilu ženie krajinu do vojny, a preto chcel osobne skontrolovať dôkazy, s ktorými prišla CIA.

Zavrel sa do kancelárie s vtedajším šéfom CIA Georgeom Tenetom i jeho zástupcom a prešli si všetky body z prejavu.

Ten mu nenapísali ľudia národnej bezpečnostnej poradkyne Condoleezzy Riceovej, ako si myslel, ale kancelária viceprezidenta Dicka Cheneyho, ktorý patril k jastrabom v Bushovej vláde.

Trvalo to štyri dni, dokonca spali v Tenetovej kancelárii na gauči. Keď vyšiel Powell von, povedal, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie